Športové
Rozhovor
6 min. čítania

Tréner rýchlostných kanoistov Peter Likér: Boli by sme veľmi radi, keby sme v Tokiu získali medailu

Profile picture for user horvath
Martin
Horváth
Foto
TASR/Michal Svítok

Peter Likér je reprezentačný tréner slovenských rýchlostných kanoistov, pričom priviedol viacero svojich zverencov k medailám na vrcholných podujatiach. Momentálne na rodáka z Komárna čaká úloha pripraviť našich pretekárov, aby mohli ašpirovať na cenné kovy na olympiáde v Tokiu. S členmi štvorkajaka, ktorý vlani vybojoval bronz na majstrovstvách sveta i olympijské miestenky, aj s ďalšími komárňanskými pretekármi bol v uplynulých dňoch na sústredení v kalifornskom Newport Beach. Tréningový pobyt museli predčasne ukončiť, keďže kvôli hrozbe koronavírusu Američania uzatvárajú aj športoviská. Ešte pred odchodom do USA sme si s ním pohovorili.

Ste z Komárna, čo je v podstate „mekka“ rýchlostnej kanoistiky na Slovensku. Aká bola vaša cesta k tomuto športu?

Moja mama pracovala v reštaurácii, kam chodili starší kajakári. Vďaka tomu som sa dostal ako 11-12-ročný do kajakárne. Potom som sa začal zapájať do tréningov a ako 14-ročný som začal kajakovať. Ako 15-ročný som bol juniorský reprezentant. O dva roky som sa dostal na majstrovstvá sveta. Na svetovom šampionáte som bol šiesty, na majstrovstvách Európy som skončil v K1 na rovnakom mieste. Potom v seniorskej kategórii sa mi prestalo dariť. Bola tam veľmi náročná konkurencia, jazdila ešte stará štvorka - Erban, Kadnár, Wiebauer, Nemec. Ani výplatu som nemal, keďže ma nezamestnali v ŠCP ako pretekára. Nemal som na výber a vo veku 20 rokov som musel prestať.

Ako ste sa dostali k trénovaniu. Bolo to práve v tomto období?

K trénerstvu som prišiel viac-menej náhodne. Komárňanská štvorka Richard a Michal Riszdorferovci, Erik Vlček a Juraj Tarr sa v roku 2010 nedostala na majstrovstvách sveta v Poľsku do finále. Rok 2011 bol veľmi dôležitý, pretože išlo o kvalifikáciu na olympiádu do Londýna. "Štyrka" nejazdila príliš dobre. Tréner Tibor Soós nevedel buchnúť po stole, či v nej Erik Vlček bude alebo nebude sedieť, pretože chcel jazdiť aj v K2 s Gellem. Bol som pri tom, keď sa o tomto bavili. Najskôr som robil časomerača a neskôr som pri vedení tréningov sem-tam zaskakoval za Tibora. Začal som byť viac iniciatívny. Išiel som do toho s "mladou hlavou".

Peter Likér so svojimi zverencami po zisku striebra na olympiáde v Riu de Janeiro 2016
Foto
TASR/Michal Svítok

Neskôr ste sa teda stali hlavným trénerom. Ako by ste popísali váš vývoj v pozícii lodivoda slovenskej reprezentácie? 

Pokračovalo to na majstrovstvách sveta 2011. Osádka K4 na 1000 m vybojovala miestenky na OH v Londýne, účasť na OH vyjazdil aj dvojkajak na 1000 m Gelle, Vlček. Po zmene v zložení osádky skončil štvorkajak na olympiáde šiesty. Na majstrovstvách sveta 2014 Erik Vlček a Jurajom Tarrom vybojovali zlato na 500 a 1000 m v dvojkajaku. Následne v roku 2015 obe lode vybojovali olympijské miestenky, štvorkajak už v novom zložení Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr, Tibor Linka zvíťazil na majstrovstvách sveta. Prišla olympiáda 2016 v Riu de Janeiro, na kilometri tam “štyrák” skončil strieborný. Potom nám zmenili olympijskú trať na 500 metrov, s čím sme mali ťažkosti. Postupne sa do popredia dostali aj mladí Samo Baláž a Adam Botek, ktorí prišli medzi seniorov z kategórie do 23 rokov. Súťažili veľmi kvalitne a môže to byť nastupujúca generácia. Minulý rok v lodi s Erikom Vlčekom a Csabom Zalkom vybojovali miestenky na olympijské hry do Tokia.

Ako tréner ste sa podpísali pod zisk olympijského striebra, aj pod viacero medailí majstrovstiev sveta i majstrovstiev Európy. Ktorý úspech si vážite najviac vo vašej trénerskej kariére. Bolo to olympijské striebro z Ria?

Olympijská medaila nie je pre mňa úplne najväčší úspech. Skôr by som vyzdvihol zlato v K2 na 500 a 1000 metrov na majstrovstvách sveta v Moskve, kde vyhrali Erik Vlček s Jurajom Tarrom. Ide aj o to, že pred nimi sa to podarilo len nemeckým pretekárom.

Čo by ste chceli dosiahnuť do budúcna vo vašej úspešnej trénerskej kariére?

Moja ambícia je, aby som dostal Erika Vlčeka na šiestu olympiádu. To sa na Slovensku ešte nikomu v žiadnom športe nepodarilo, takže je to pre mňa dôležitá úloha. Samozrejme, chcem, aby Vlček na olympijských hrách dosiahol čo najlepší výsledok v K4 na 500 metrov spolu s mladými pretekármi. Zatiaľ nemám nič ďalej naplánované, aktuálne mám myšlienky len smerom do Tokia. Potom uvidíme.

Peter Likér s Erikom Vlčekom
Foto
TASR/Pavel Neubauer

Zaujímavou témou je kvalifikácia na Tokio, kde sa o miesto v K4 na 500 m pobije plejáda pretekárov. Ako vidíte túto tému, čo sa týka veľkej konkurencie?

Pre mňa je to veľmi dobré, pretože máme veľa pretekárov, ktorí môžu bojovať o olympiádu. Sú tam viacerí mladí, ale aj skúsení pretekári. Máme mať kvalifikáciu na Zemníku 24. a 25. apríla. Urobíme pravdepodobne dve osádky štvorkajaka. Uvidíme, ako im to pôjde do majstrovstiev sveta začiatkom júna. Potom by sme chceli mať jasno v tom, kto bude cestovať do Tokia. Ak by sa nerozhodlo, bola by potrebná dodatková kvalifikácia.

V K1 vybojoval miestenku Peter Gelle. Má teda už istotu olympijskej účasti, alebo držiteľ miestenky vzíde z internej kvalifikácie?

Samozrejme, nebolo by príliš fér, ak by sme spravili v K4 na 500 metrov kvalifikáciu a jemu by sme to dali „zadarmo“. Peťo si to bude musieť ešte obhájiť, pričom o miestenku na meno si bude môcť zabezpečiť počas kvalifikačného procesu.

Hoci je to ešte relatívne ďaleko, s akými cieľmi pôjdete na olympiádu?

Boli by sme veľmi radi, keby sme v Tokiu získali medailu. Vieme však, že v K4 na 500 metrov to nie je také jednoduché ako na kilometri. Ako ste videli aj minulý rok na majstrovstvách sveta v Szegede, lode boli pri sebe blízko. Príprava prebieha v poriadku. Chalani majú veľké ambície, máme dobrý tím. Chvalabohu, každý je zdravý. Hlavne nech zdravie ostane a uvidíme, čo sa nám podarí.

Na ceste do Tokia nás sprevádza náš partner SATUR

Podujatia a športovci
Tagy
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri