Šport a olympizmus
7 min. čítania

Tréner slovenských basketbalistiek Juraj Suja: Treba tvrdo trénovať a robiť veci navyše

Profile picture for user horvath
Martin
Horváth
Foto
TASR/Pavel Neubauer

Tréner slovenskej ženskej basketbalovej reprezentácie Juraj Suja sa so svojimi zverenkami od štvrtka predstaví na majstrovstvách Európy, ktoré sa uskutočnia vo Francúzsku a v Španielsku. Ako hráč v roku 2004 získal v drese rodného Lučenca slovenský majstrovský titul. Mladý kouč počas svojej trénerskej kariéry okrem iného priviedol basketbalistky MBK Ružomberok v uplynulých troch sezónach k „zlatému hetriku“. Viac o Jurajovi Sujovi i o slovenskom ženskom basketbale sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Juraj Suja sa narodil 17. novembra 1980 v Lučenci. S basketbalom začal, keď mal deväť rokov. Počas aktívnej činnosti získal s rodným Lučencom v sezóne 2003/04 majstrovský titul. Popri hráčskej kariére absolvoval štúdium trénerstva na Fakulte športu Prešovskej univerzity. V roku 2010 sa stal hlavným trénerom basketbalistiek MBK Komárno. V roku 2012 nasledovala anabáza v ŠBK Šamorín. Viedol aj slovenskú ženskú reprezentáciu do 20 rokov. Od roku 2013 Suja trénuje ženy MBK Ružomberok, s ktorými získal v uplynulých troch sezónach slovenský titul. V roku 2019 nastúpil na lavičku slovenskej ženskej basketbalovej reprezentácie, s ktorou postúpil na tohtoročné majstrovstvá Európy.

Ako ste sa dostali k športu?

Keď som mal deväť rokov, chcel som byť futbalista alebo hokejista. Bol som však veľmi útly. Otec sa ma vzhľadom na to bál dať na kontaktný šport, preto mi vybral basketbal. Zapáčilo sa mi to a odvtedy sa venujem tomuto športu.

Počas hráčskej kariéry ste sa s Lučencom stali majstrom Slovenska. Spomínate si celkove na vašu aktívnu športovú činnosť v pozitívnom duchu?

Vnímam ju neutrálne, pretože to je už minulosť. Bol som však rád, že som mohol byť súčasťou niektorých tímov, ktoré si pripísali úspechy. Zažil som pekné roky počas aktívnej činnosti pri basketbale. Mám vďaka nej veľa zážitkov a kamarátstiev. Som v princípe spokojný. Trochu moju kariéru ovplyvnilo vážne zranenie, ktoré ma zabrzdilo. Mohol som sa posunúť ďalej, avšak beriem to v pohode. Nebol som veľký hráč, ale snažil som sa byť poctivec.

Začali ste s trénerstvom bezprostredne po hráčskej kariére?

Moja cesta k trénerskému remeslu bola veľmi priamočiara. Študoval som trénerstvo popri hraní. Následne som mal aj civilnú prácu. Jedného dňa za mnou prišiel manažér Komárna „Hugo“ Pavlík, ktorý mi dal ponuku viesť tamojší klub. Videl vo mne, že by som mohol mať trénerský potenciál. Dal mi šancu, za ktorú som vďačný.

Čerpáte inšpiráciu od niektorého z trénerov?

Snažím sa zobrať si niečo od každého kvalitného trénera. Nemám vyslovene idol, na ktorý by som sa chcel podobať. To vôbec nie, pretože by to ani nebolo správne. Rád si však vezmem to dobré, čo sa mi páči. Či už sa to týka tréningového procesu, vedenia zápasov alebo iných činností.

Vyzdvihli by ste niektorý z vašich trénerských úspechov?

Dá sa povedať, že si cením všetky. Za najväčší úspech však považujem, ak sú hráčky spokojné a zlepšujú sa. Vždy sa radujem, keď sa môžem stretnúť s kolektívom.

Čo by ste chceli dosiahnuť v trénerskej kariére?

Nestanovujem si úplne méty do budúcna. Beriem to zo dňa na deň. Snažím sa žiť prítomnosťou. Najbližšie, čo nás čaká, je zápas so Švédskom na majstrovstvách Európy. To vnímam aktuálne ako cieľ. Chceme tam byť úspešní. Radi by sme spravili malý zázrak.

Spolupracuje sa vám s vašimi zverenkami, realizačným tímom i funkcionármi v Slovenskej basketbalovej asociácii bez problémov?

Ide o veľmi pozitívnu spoluprácu, ktorá trvá už takmer dvaapol roka. Som rád, že nám dali dôveru zo Slovenskej basketbalovej asociácie na čele s prezidentom Milošom Drgoňom. Postavil som realizačný tím, ktorý je úžasný. Mám okolo seba lojálnych a odborne veľmi zdatných ľudí, ktorí sú skvelí aj po osobnostnej stránke. Z toho mám najväčšiu radosť ako hlavný tréner. Takisto sme sa spolu s dievčatami snažili vybudovať počas tohto obdobia komunitu. Som medzi nimi skutočne šťastný a vždy sa na stretnutie s nimi teším. Vždy prichádzajú rady do reprezentácie, napríklad aj v lete vo voľnom čase, keď sme sa nepripravovali na žiadny šampionát. Prišli trénovať, aby sme mohli tráviť čas spolu. Skutočne ma čas pri reprezentácii veľmi napĺňa.

Vidíte budúcnosť slovenského ženského basketbalu vo svetlých farbách?

Samozrejme, verím, že bude pozitívna. Štartujú sa rôzne procesy, avšak je to „beh na dlhú trať“. V uplynulých rokoch sme „spadli“ veľmi dole. Vidím však svetielko na konci tunela.

Badáte priestor na zlepšenie, čo sa týka podmienok vo vašom športe?

Slovenský šport je v globále finančne „podvyživený“ v porovnaní s okolitými krajinami. Pre basketbal to platí obzvlášť. Celkove ponímanie športu na Slovensku nie je také, ako by sa mi páčilo. Stáva sa z nás nešportový národ. Myslím si, že nejdeme správnym smerom. Ako Česko-Slovensko sme boli športová krajina. Mali sme kvalitu aj v kolektívnych športoch. Momentálne však nemáme z môjho pohľadu dobre nastavený systém financovania športu. „Dožívali“ sme zo systému, ktorý bol nastavený v minulosti. Ten sa už pominul a doplácame na to. Chce to viac.

Naopak, kde sú podľa vás v tomto smere pozitíva?

Najväčšie pozitívum je to, že šport ešte stále „prežíva“ vďaka nadšencom. Sú to ľudia, ktorí venujú športu svoje vlastné peniaze a čas. Skutočne ho „milujú“. To by som označil za najpozitívnejšiu vec. Je to však málo na to, aby sme dokázali dosiahnuť úspechy na medzinárodnej úrovni.

Ako hodnotíte prípravu pred nadchádzajúcimi majstrovstvami Európy, ktoré sa začínajú už vo štvrtok?

Mali sme veľmi dobré tréningové podmienky zásluhou Slovenskej basketbalovej asociácie. Náš manažér Tomáš Horký odviedol taktiež skvelú prácu. Najnegatívnejšou stránkou je zdravotný stav hráčok, pretože sme stratili našu kapitánku Barboru Bálintovú. Uvidíme, ako to bude s ďalšími. Takéto kvalitné hráčky nedokážeme nahradiť. Verím však, že budeme bojovať a „stmelí“ nás to ako kolektív.

V skupine sa predstavíte postupne proti Švédsku, Bielorusku a domácemu Španielsku. S akými cieľmi budete cestovať do Valencie?

Chceme sa prezentovať tímovou hrou. Máme v úmysle dobre brániť a hrať bojovne. Treba, aby z nás išla dobrá energia. Vždy chceme byť úspešní v najbližšom zápase. Musíme to vnímať aj vzhľadom na to, že sa na majstrovstvách Európy predstaví len šestnásť najlepších tímov. Treba si uvedomiť, že napríklad tímy ako Maďarsko, Litva či Poľsko sa nekvalifikovali. Konkurencia je obrovská.

Čo by ste odkázali nádejným športovcom?

Treba tvrdo trénovať a robiť veci navyše. Keby som bol ešte raz hráč, tak by som určite trénoval viac. Musíte dať športu všetko a ísť si za svojím cieľom.

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri