Športové aktuality
8 min. čítania

Trénerka atlétky Viktórie Forster Katarína Adlerová: Treba si ísť za svojimi snami

Profile picture for user horvath
Martin
Horváth

Katarína Adlerová sa podieľa na príprave talentovanej šprintérky Viktórie Forster, ktorá postúpila na majstrovstvách sveta juniorov v kenskom Nairobi do finále na hladkej i prekážkarskej stovke. V rozvoji okrem iného nádejnej atlétke pomáha zaradenie do Juniorského olympijského tímu. Adlerová trénuje aj bývalú slovenskú rekordérku v behu na 400 metrov prekážky Danielu Ledeckú. Obe svoje zverenky by rada videla na štarte pod piatimi kruhmi. Viac o Kataríne Adlerovej, o Viktórii Forster i o slovenskej atletike sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Katarína Adlerová sa narodila 12. mája 1972 v Nitre. S atletikou začala, keď mala desať rokov. Následne sa venovala rôznym športom. Po ukončení nitrianskeho športového gymnázia vyštudovala učiteľstvo telesnej výchovy a geografie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Postupne začala na športovom gymnáziu v Nitre s trénerstvom atletiky. Daniela Ledecká sa pod jej vedením vypracovala na slovenskú rekordérku v behu na 400 metrov cez prekážky, prekonala ju až súčasná majsterka Európy do 23 rokov Emma Zapletalová. Viktóriu Forster priviedla na augustových majstrovstvách sveta juniorov v Nairobi do finále na prekážkarskej i hladkej stovke, v ktorej skončila šiesta. Forster drží juniorské národné rekordy na oboch stovkách i na dvojstovke. Pod Adlerovej vedením sa predstavila aj pred dvoma rokmi na Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v azerbajdžanskom Baku, kde obsadila štvrtú priečku v behu na 200 metrov a šieste miesto na polovičnej trati. Katarína Adlerová pracuje ako trénerka na Strednej športovej v škole v Nitre a pripravuje atlétov v ŠK ŠOG Nitra.

Ako ste sa zoznámili s atletikou?

Atletike som sa venovala na základnej škole na Nábreží mládeže v Nitre, kde boli špecializované atletické triedy. Začínala som, keď som mala desať rokov.

Aké spomienky máte na vašu športovú kariéru?

Postupne som sa atletike prestala venovať a zamerala som sa na iné športy. Následne som sa k nej vrátila po štúdiu na vysokej škole, na ktorej som absolvovala štúdium telesnej výchovy v kombinácii s geografiou.

V tom čase ste začali rozmýšľať o trénerskej kariére?

Áno, zaujímala som o trénerstvo atletiky. Následne som nastúpila na športové gymnázium v Nitre, kde som sa zamestnala ako trénerka atletiky.

Označili by ste niektorého z trénerov za svoj vzor?

Samozrejme, sledujem tréningové postupy od rôznych trénerov. Nepovedala by som však, že mám vyslovene trénerský vzor, od ktorého by som inšpirovala.

Ktorý trénerský úspech má pre vás najväčšiu hodnotu?

Najviac si vážim Viktóriino počínanie na tohtoročných majstrovstvách sveta juniorov v Keni, na ktorých sa jej podarilo dostať dvakrát do finále. Šieste miesto na stovke bolo úžasné. Len o tri stotinky jej „ušla“ medaila. Na stovke cez prekážky to bolo trochu o šťastí. Ak by Viktória nezakopla na ôsmej prekážke, tak z toho mohol byť cenný kov. Taký je šport. Rovnako skončila štvrtá pred dvomi rokmi na EYOF v Baku na 200 metrov. Umiestila sa tam aj na šiestej priečke na 100 metrov.

Na EYOF v Baku ste mali možnosť po prvý raz spolu zažiť medzinárodné olympijské podujatie. Aké dojmy vo vás zanechalo?

Stala sa nám tam zvláštna situácia, keď pri semifinálovom behu na stovke vystrelili druhýkrát po 40 - 50 odbehnutých metroch, čo je veľmi nezvyčajné. Viktória vtedy spomalila, pretože si myslela, že ide o uliaty štart. Rovnako to spravili ďalšie dve-tri pretekárky. Ostatné bežali až do cieľa. Výsledok bol, že po protestoch sa znovu tento rozbeh opakoval. Na základe toho postúpila do finále. Na dvojstovke skončila štvrtá, čo bolo kúsok od medaily. Organizáciu však hodnotím veľmi dobre. Bývali sme v špeciálnej dedine, ktorú vybudovali. Odtiaľ nás prevážali na obrovský atletický štadión. Mohli sme si pozrieť aj mesto, pretože v tom období ešte nebola koronakríza. Odniesli sme si z tohto podujatia pekné zážitky.

Čo vo vás evokuje pojem olympijské hry?

Je to sen nielen každého športovca, ale aj trénera. Mali sme k nim tento rok blízko s mojou ďalšou zverenkou Danielou Ledeckou, no o kúsoček sme sa tam nedostali na štyristo metrov cez prekážky. Verím, že o tri roky sa nám, hádam, podarí kvalifikovať či už s Danielou alebo s Viktóriou.

Aký cieľ ste si vytýčili v trénerskej kariére?

V prvom rade by som chcela dostať moje zverenky pod päť kruhov. Keď sa tam človek dostane, tak by už chcel postúpiť najskôr z rozbehov. Keď už sa to podarí, tak sa postupnými krokmi ciele navyšujú. Na druhej strane musíte byť na zemi a byť realistický. Treba si však ísť za svojimi s nami. Niekedy sa splnia, inokedy nie. Nedá sa však povedať jednoznačne, čo je môj najväčší cieľ.

Považujete Viktóriu Forster a Danielu Ledeckú za vzorné zverenky?

Máme výbornú spoluprácu, ktorá z môjho pohľadu vyhovuje každému. Super sme si „sadli“. Spoločne absolvujeme sústredenia a tréningový proces, v ktorom sa dievčatá dopĺňajú. Viktória začala popri Daniele s tréningom techniky behu cez prekážky. Spolu trénujú rýchlosť, odbehajú spolu prípravu v jesennej časti.

Viktória je už druhý rok súčasťou Juniorského olympijského tímu. Pomohol jej z vášho pohľadu tento projekt v napredovaní?

Vďaka finančnému príspevku z tohto projektu sme mohli cestovať na sústredenia, ktoré atléti potrebujú. Hlavne sú to tréningové kempy v teplom podnebnom pásme. Dvakrát sme trénovali na Kanárskych ostrovoch, kde sme našli výborné podmienky. Aj zásluhou toho pravdepodobne Viktória v uplynulom období uspela, pretože sme sa mohli pripravovať v teple a nie „zatvorení“ v malej hale. Zároveň dostala aj výživové doplnky, ktoré sme využili v príprave. Môžem to hodnotiť len pozitívne. Mladým športovcom Juniorský olympijský tím určite pomôže v rozbehu, aby finančne až tak nezaťažili rodičov. Tí často nemajú dostatok finančných prostriedkov.

Myslíte si, že slovenskú atletiku čaká svetlá budúcnosť?

Verím, že bude pozitívna. Aktuálne sa realizuje projekt, vďaka ktorému sa na Slovensku stavajú atletické štadióny. Tým, že sa zvýši ich počet, tak môžeme vo väčšej miere prilákať k športu deti a mládež. Keď budeme mať ešte väčšiu základňu, tréneri môžu postupne objaviť ďalšie talenty. Vzhľadom na to som presvedčená, že atletika u nás bude môcť napredovať.

V čom vidíte pozitíva v podmienkach, čo sa týka slovenskej atletiky?

Skutočne ich vnímam najmä v tom, že sa budujú štadióny. Slovenský atletický zväz sa takisto snaží v rámci rôznych projektov podporovať deti a talentovanú mládež.

Naopak, na čom by sa dalo popracovať v našej „kráľovnej športu“?

Na školách nám trošku ubúda atletika na hodinách telesnej výchovy. Školy nemajú dostatočné vybavenie na to, aby deti napríklad mohli skákať do výšky, alebo sa venovať iným technickým disciplínam. Potom sa náročnejšie hľadajú talenty. V nedávnej minulosti sme ich mohli nájsť napríklad vďaka rôznym školským súťažiam, avšak v dôsledku pandémie nového koronavírusu sa v uplynulých dvoch rokoch neuskutočnili. Či sa to opäť naštartuje, ukáže len čas.

Z tohtoročných juniorských MS v Nairobi si Viktória Forster odniesla dve finálové účasti. Hodnotíte uplynulú sezónu na jednotku vo všetkých smeroch?

Viktória zažila podľa mňa najúspešnejšiu sezónu. Predstavila sa na dvoch vrcholných podujatiach. Najskôr v júli bežala na majstrovstvách Európy do 23 rokov v estónskom Tallinne, kde súťažila na stovke a sto metrov prekážok. Tam sa nám ešte nepodarilo dostať zo semifinále do finálových behov. Myslím si, že sa pripravila dostatočne. Skôr tam zohrávalo úlohu psychické nastavenie, aby si viac verila v medzinárodnej konkurencii. Uplynulé dva roky sme z objektívnych príčin v zahraničí štartovali málo. V Keni na svetovom šampionáte už vedela, čo ju čaká. Dokázala sa „nastaviť“ na preteky lepšie. To sa potom prejavilo aj na výsledkoch. Bežala tam na úrovni osobných rekordov, takže formu vyladila ideálne.

Plánujete po sezóne „vypnúť“ alebo vás čakajú ďalšie sústredenia?

Štartujeme jesennú prípravu. O týždeň by sme chceli vycestovať na Štrbské Pleso, kde chceme začať s objemovou prípravou. Absolvujeme taktiež rôzne úseky v tempe. Pôjdeme aj na túry. Postupne sa dostaneme do ďalšej časti prípravy, v ktorej by sme sa chceli ísť pripravovať do tepla.

Mali by ste odkaz pre nádejných atlétov?

Tí, ktorí by sa chceli venovať „kráľovnej športov“, nech to určite skúsia. V atletike máme dostatok disciplín, v ktorých sa dokáže nájsť skoro každý. Ak sa jej už venujú a zatiaľ sa nedostavili výsledky, tak treba vydržať. Atletika je krásny, ale náročný šport. Prináša veľkú drinu, avšak v konečnom dôsledku prinesie želaný výsledok.

Podujatia a športovci
Šport
Odznak vsestrannosti
Buďte pripravení zažiariť
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri