Triatlonistku Michaličkovú v športe ťahali súrodenci: Nezaujímalo ich, či som mladšia alebo slabšia, nemohla som ich stratiť z dohľadu
Zuzana Michaličková bola k športu vedená odmalička. Ako štvrté dieťa v športovej rodine si šport nevyberala, no venovala sa tomu istému, čomu jej starší súrodenci. A práve tam sa začal písať športový príbeh talentovanej triatlonistky, ktorá sa minulý rok stala finalistkou grantového programu Nadácie SOŠV a Slovenského olympijského a športového výboru Ukáž sa!
„Projekt Ukáž sa! je úžasná vec. Tréningová príprava je veľmi finančne náročná, pretože robíte tri športy naraz a na všetko potrebujete mať športový materiál. Otec, ktorý si založil novú rodinu, mi na šport peniaze nedáva. Všetko je na mamine a na sponzoroch, ktorých si takýmto spôsobom hľadám a som im za finančnú pomoc vďačná. Prihlásila som sa do tohto projektu, aby som získala finančnú podporu, ktorá mi pomôže výkonnostne rásť.“ - Zuzana Michaličková o projekte Ukáž sa!
„Triatlon robili aj súrodenci, ale plávanie nemali na vysokej úrovni. Ja som teda už v škôlke navštevovala plavecké kurzy. Do plaveckého oddielu Nereus Žilina som sa dostala ako 6-ročná, čo bolo o tri roky skôr ako moji súrodenci,“ začína svoje rozprávanie Zuzana, pre ktorú sú práve súrodenci a mama najväčšími športovými vzormi. Okrem plávania si postupne pridala aj cyklistické tréningy v CyS - Akadémii Petra Sagana. Bežecké disciplíny zase zdokonaľovala v žilinskom atletickom spolku.
Rozhodovanie medzi športami nebolo jednoduché
Keďže mala viacero titulov majsterky Slovenska v troch rôznych športoch, rozhodovanie medzi cyklistikou, plávaním či atletikou nebolo jednoduché. Talentovaná športovkyňa sa každý rok zamerala na niečo iné. „Raz som bola v reprezentácii plávania, raz cyklistiky či atletiky,“ dodáva majsterka Európy v zimnom triatlone vo svojej kategórii.
Medzi športami nakoniec našla balans, ktorý jej vyhovuje dodnes. „Mám dvoch trénerov. Gusto Varnai je môj plavecký tréner a mamina zabezpečuje zvyšnú časť prípravy. Vďaka všetkým klubom, za ktoré súťažím, sa poznám s celou veľkou športovou rodinou cyklistov, atlétov či plavcov, ale i bežeckých lyžiarov. Vďaka tomu môžem kedykoľvek trénovať či pretekať sa na vysokej športovej úrovni,“ vysvetľuje držiteľka slovenského juniorského rekordu na 50 metrov spôsobom kraul.
Súrodenci ju ťahali k lepším výkonom
V športovej rodine neexistovali víkendy bez pretekov, a preto nikdy nepomyslela, že by so športom skončila. „Aj keď tréningy so staršími súrodencami boli náročné, nezaujímalo ich, či som mladšia alebo slabšia. Musela som za nimi ísť a nemohla som ich stratiť z dohľadu. Doteraz všetci športujeme. Skončil iba najstarší brat, ktorý popri štúdiu na vysokej škole nestíhal náročné cyklistické tréningy,“ hovorí triatlonistka, ktorá na Európskom pohári juniorov v Tábore obsadila šieste miesto.
Skĺbiť štúdium so športom je náročné. Na vlastnej koži to pocítila aj Zuzana, ktorá kvôli lepším podmienkam zmenila školu. Podporujúcich pedagógov a spolužiakov nakoniec našla na gymnáziu v Rajci, kde ale kvôli náročnému programu nechodí často. „Triatlon znamená trénovať tri športy na reprezentačnej úrovni a rovnako musím za tri športy aj regenerovať, takže v škole trávim málo času,“ vysvetľuje mladá športovkyňa.
„Úspech športovec potrebuje ako motiváciu. Mňa potešilo, že som už ako dorastenka mohla chodiť zbierať skúsenosti na juniorské Európske poháre v triatlone. Chcem vylepšiť môj juniorský rekord v plávaní na 50 m kraul. Prácu na jeho zlepšení môžem prípadne využiť aj pri novej olympijskej disciplíne v triatlone, ktorým je štafeta. A to je vlastne môj cieľ – olympijské hry. Do olympijských hier v Paríži chcem nazbieram dosť olympijských bodov, aby som na nich mohla úspešne reprezentovať našu krajinu,“ dodáva finalistka projektu Ukáž sa!
