Šport a olympizmus
9 min. čítania

Tridsať slovenských rokov pod piatimi kruhmi "zhmotnených" vo výstave

Profile picture for user soucek
Ľubomír
Souček
Na OH 1996 v Atlante získal vodný slalomár Michal Martikán prvú zlatú medailu samostatného Slovenska na olympijských hrách. Mal vtedy len 17 rokov a dodnes je náš najmladší olympijský medailista. S cennými kovmi sa vrátil aj z ďalších štyroch edícií OH a má ich v zbierke spolu päť (2-2-1).
Foto
Ján Súkup

Pri príležitosti štvrtkovej popoludňajšej vernisáže výstavy OLYMPIJSKÉ PRÍBEHY A EMÓCIE a predstavenia rovnomennej knihy k 30. výročiu Slovenského olympijského a športového výboru pripomíname naše historické zápisy pod piatimi kruhmi.

Konkrétne sme sa zamerali na vrcholy tridsaťročného účinkovania samostatného Slovenska na letných aj zimných edíciách olympijských hier. Konkrétnym „zhmotnením“ väčšiny z nich sú olympijské medaily. Viac než tri štvrtiny si z nich v najbližších dvoch mesiacoch budú môcť pozrieť návštevníci výstavy OLYMPIJSKÉ PRÍBEHY A EMÓCIE vo Výstavnej sieni prof. Vladimíra Černušáka na prízemí Domu športu v Bratislave.

Premiéra na ZOH 1994 v Lillehammeri

Pri premiére výpravy samostatného Slovenska nás na zimných olympijských hrách v nórskom Lillehammeri (od 12. do 27. februára 1994) reprezentovala výprava so 42 športovcami.

O prvý neoficiálny olympijský „bod“ nového štátu sa 18. februára 1994 postarala 6. miestom v pretekoch biatlonistiek na 15 km Martina Jašicová, ďalší bod pridalo za 6. miesto družstvo hokejistov.

Veľa však nechýbalo, a náš olympijský debut by bol oveľa skromnejší. V kolektívnych športoch sa totiž po rozdelení spoločného štátu v medzinárodných federáciách rozhodovalo o tom, kto prevezme nástupníctvo ČSFR. A v ľadovom hokeji táto výhoda pripadla Česku. Slovenský reprezentačný hokej vtedy bol – bez ohľadu na veľkú tradíciu a popularitu tohto športu u nás, aj na úspechy množstva slovenských hokejistov počas dlhých desaťročí – administratívne preradený takpovediac do suterénu.

Momentka z Lillehammeru 1994. Na fotografii tri kľúčové postavy tímu našich hokejistov, ktorý spôsobil senzáciu. Zľava útočník Oto Haščák, ďalší útočník a kapitán tímu Peter Šťastný a tréner Július Šupler.
Momentka z Lillehammeru 1994. Na fotografii tri kľúčové postavy tímu našich hokejistov, ktorý spôsobil senzáciu. Zľava útočník Oto Haščák, ďalší útočník a kapitán tímu Peter Šťastný a tréner Július Šupler.
Foto
Ján Súkup

Len veľkým diplomatickým úsilím na pôde Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) sa podarilo presadiť, aby náš tím na poslednú chvíľu dostal možnosť štartu v olympijskej kvalifikácii v Sheffielde v auguste 1993. Naše družstvo ju vyhralo a postúpilo na ZOH.

V Lillehammeri sa potom postaralo o skvelé zážitky, keď vyhralo základnú skupinu pred tímami neskorších finalistov zo Švédska a Kanady. Vo štvrťfinále nešťastne prehralo s Ruskom a pri premiére pod piatimi kruhmi obsadilo šieste miesto.

Miroslav Šatan sa v Lillehammeri stal najlepším strelcom, Žigmund Pálffy najproduktívnejším hráčom a kapitán Peter Šťastný s gloriolou superhviezdy NHL zase najsledovanejším hráčom celého olympijského turnaja.

Slovenská olympijská premiéra tak najmä na hokejovom ľade vzbudila veľkú medzinárodnú pozornosť. A pre našincov sa hokej na olympiádach stal najsledovanejším športom vôbec, čo platí dodnes.

Letný debut v Atlante 1996 aj s prvými medailami

Náš debut na OH sa odohral na jubilejných Hrách olympijskej storočnice v americkej Atlante 19. 7. – 4. 8. 1996. V metropole štátu Georgia trojfarebná farba s trojvrším a dvojkrížom po prvý raz stúpala na olympijské stožiare aj po súťažiach.

Na stupeň víťazov sa ako vôbec prvý športovec v histórii reprezentujúci Slovenskú republiku postavil 25. júla bronzový strelec Jozef Gönci. O dva dni neskôr sme slávili ešte viac – naše historické prvé olympijské zlato si na divokej vode rieky Ocoee v susednom štáte Tennessee vybojoval singlkanoista Michal Martikán. Vo veku iba 17 rokov bol najmladší mužský medailista celých atlantských Hier! A v posledný deň OH striebrom našu kolekciu skompletizoval rýchlostný kanoista Slavomír Kňazovický.

Samostatné Slovensko pod piatimi kruhmi

Pätnásť olympijských účastí výprav samostatného Slovenska

Odvtedy pretieklo Dunajom veľmi veľa vody. Postupne nasledovali naše účasti na ZOH 1998 v japonskom Nagane, na OH 2000 v austrálskom Sydney, na ZOH 2002 v americkom Salt Lake City, na OH 2004 v gréckych Aténach, na ZOH 2006 v talianskom Turíne, na OH 2008 v čínskom Pekingu, na ZOH 2010 v kanadskom Vancouvri, na OH 2012 v britskom Londýne, na ZOH 2014 v ruskom Soči, na OH 2016 v brazílskom Riu de Janeiro, na ZOH 2018 v juhokórejskom Pjongčangu, na OH 2020 v Tokiu (v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 sa konali s ročným oneskorením až v roku 2021, ale s nezmeneným označením) a napokon na ZOH 2022 v čínskom Pekingu.

Vodná slalomárka Elena Kaliská sa v Aténach 2004 stala historicky prvou ženou zo Slovenska s olympijským zlatom a v Pekingu 2008 si triumf suverénne zopakovala.
Vodná slalomárka Elena Kaliská sa v Aténach 2004 stala historicky prvou ženou zo Slovenska s olympijským zlatom a v Pekingu 2008 si triumf suverénne zopakovala.
Foto
Ján Súkup

Z doterajších pätnástich OH, resp. ZOH so slovenskou účasťou sa našinci dvanásťkrát vrátili domov so ziskom aspoň jedného cenného kovu. Na letných hrách sa im to podarilo v každom zo siedmich prípadov, na ZOH až v posledných piatich.

Za 30 rokov existencie SOV/SOŠV získali naši športovci spolu 42 olympijských medailí – 14 zlatých, 18 strieborných a 10 bronzových. Na OH je naša celková doterajšia bilancia 32 cenných kovov – 10 zlatých, 14 strieborných a 8 bronzových, na ZOH rovných 10 – 4 zlaté, 4 strieborné a 2 bronzové.

Bratia Pavol a Peter Hochschornerovci (Pavol je vpredu) získali spolu po tri zlaté a jednu bronzovú olympijskú medailu. Sú to najúspešnejšie dvojičky v dejinách športu. Na fotografii je radosť z ich tretieho triumfu v Pekingu 2008.
Bratia Pavol a Peter Hochschornerovci (Pavol je vpredu) získali spolu po tri zlaté a jednu bronzovú olympijskú medailu. Sú to najúspešnejšie dvojičky v dejinách športu. Na fotografii je radosť z ich tretieho triumfu v Pekingu 2008.
Foto
Ján Súkup

O cenné kovy sa zaslúžilo spolu 56 športovcov s naším štátnym znakom – 50 mužov a 6 žien. Desiati z nich sa môžu pochváliť aj ziskom tej najcennejšej trofeje – zlatej olympijskej medaily. Pritom vodní slalomári bratia Peter a Pavol Hochschornerovci aj biatlonistka Anastasia Kuzminová sa z triumfu pod piatimi kruhmi mohli radovať až trikrát. Ďalší slalomári z divokej vody Michal MartikánElena Kaliská zhodne dvakrát, plus ich „kolegovia“ bratanci Ladislav a Peter Škantárovci, atlét Matej Tóth, strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková a zjazdárka Petra Vlhová raz.

Biatlonistka Anastasia Kuzminová je ziskom troch zlatých a troch strieborných medailí najúspešnejšia olympionička slovenskej histórie. Na snímke jej radosť z tretieho triumfu - v pretekoch na 12,5 km s hromadným štartom v Pjongčangu 2018.
Biatlonistka Anastasia Kuzminová je ziskom troch zlatých a troch strieborných medailí najúspešnejšia olympionička slovenskej histórie. Na snímke jej radosť z tretieho triumfu - v pretekoch na 12,5 km s hromadným štartom v Pjongčangu 2018.
Foto
Štartfoto/Ladislav Perényi

Až trinásť našich olympijských hrdinov si prinieslo domov viac ako jeden jagavý kov: šesť Anastasia Kuzminová (3-3-0), päť Michal Martikán (2-2-1), po štyri Peter a Pavol Hochschornerovci (3-0-1) aj rýchlostný kanoista Erik Vlček (0-2-2),  tri strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková (1-2-0), po dva Elena Kaliská (2-0-0), plavkyňa Martina Moravcová (0-2-0), rýchlostní kanoisti Juraj Tarr (0-2-0), Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer a Denis Myšák (všetci zhodne 0-1-1), aj strelec Jozef Gӧnci (0-0-2).

Chodec Matej Tóth triumfom v pretekoch na 50 km v Riu de Janeiro 2016 priradil aj atletiku k športom, v ktorých sa Slovensko môže pochváliť olympijským zlatom.
Chodec Matej Tóth triumfom v pretekoch na 50 km v Riu de Janeiro 2016 priradil aj atletiku k športom, v ktorých sa Slovensko môže pochváliť olympijským zlatom.
Foto
Ján Súkup

Samozrejme, treba pripomenúť aj mená ďalších našich medailistov – rýchlostných kanoistov Slavomíra Kňazovického (0-1-0), Tibora Linku (0-1-0), Juraja Baču, Samuela Baláža a Adama Boteka (všetci 0-0-1), vodných slalomárov Juraja Minčíka (0-0-1), Mateja Beňuša a Jakuba Grigara (obaja 0-1-0), džudistu Jozefa Krnáča, snoubordistu Radoslava Žideka, zápasníka Davida Musuľbesa (všetci traja 0-1-0), biatlonistu Pavla Hurajta, strelkyne Danky Bartekovej (obaja 0-0-1), golfistu Roryho Sabbatiniho (0-1-0), zjazdárky Petry Vlhovej (1-0-0) a štvrťstovky našich bronzových hokejistov z Pekingu 2022. Ich mená nájdete na konci nasledovného prehľadu.

S krátkymi profilmi všetkých našich 56 olympijských medailistov aj so stručnými príbehmi získu našich 42 olympijských medailí sa môžete prostredníctvom textu a krásnych fotografií zoznámiť v knihe Ľubomíra Součeka a Jána Súkupa OLYMPIJSKÉ PRÍBEHY A EMÓCIE, ktorá je dostupná v kníhkupectvách.

Zatiaľ o posledné zlato v našej olympijskej zbierke sa na ZOH 2022 v Pekingu víťazstvom v slalome postarala zjazdárka Petra Vlhová.
Zatiaľ o posledné zlato v našej olympijskej zbierke sa na ZOH 2022 v Pekingu víťazstvom v slalome postarala zjazdárka Petra Vlhová.
Foto
Jakub Súkup

 

Chronológia 42 slovenských olympijských medailí v ére samostatnosti

● 1 OH ATLANTA, 25. júla 1996 – BRONZ: JOZEF GÖNCI, športová streľba – ľubovoľná malokalibrovka 60 poležiačky

● 2 OH ATLANTA, 27. júla 1996 – ZLATO: MICHAL MARTIKÁN, vodný slalom – C1

● 3 OH ATLANTA, 4. augusta 1996 – STRIEBRO: SLAVOMÍR KŇAZOVICKÝ, rýchlostná kanoistika – C1 na 500 m

● 4 OH SYDNEY, 17. septembra 2000 – STRIEBRO: MARTINA MORAVCOVÁ, plávanie – 100 m motýlik

● 5 a 6 OH SYDNEY, 18. septembra 2000 – STRIEBRO: MICHAL MARTIKÁN, BRONZ: JURAJ MINČÍK, obaja vodný slalom – C1

● 7 OH SYDNEY, 19. septembra 2000 – STRIEBRO: MARTINA MORAVCOVÁ, plávanie – 200 m voľný spôsob

● 8 OH SYDNEY, 20. septembra 2000 – ZLATO: PETER a PAVOL HOCHSCHORNEROVCI, vodný slalom – C2

● 9 OH ATÉNY, 15. augusta 2004 – STRIEBRO: JOZEF KRNÁČ, džudo – do 66 kg

● 10 OH ATÉNY, 16. augusta 2004 – BRONZ: JOZEF GÖNCI, športová streľba – vzduchová puška 60

● 11 OH ATÉNY, 18. augusta 2004 – STRIEBRO: MICHAL MARTIKÁN, vodný slalom – C1

● 12 OH ATÉNY, 18. augusta 2004 – ZLATO: ELENA KALISKÁ, vodný slalom – K1

● 13 OH ATÉNY, 20. augusta 2004 – ZLATO: PETER a PAVOL HOCHSCHORNEROVCI, vodný slalom – C2

● 14 OH ATÉNY, 27. augusta 2004 – BRONZ: RICHARD RISZDORFER, MICHAL RISZDORFER, ERIK VLČEK, JURAJ BAČA, rýchlostná kanoistika – K4 na 1000 m

● 15 ZOH TURÍN, 16. februára 2006 – STRIEBRO: RADOSLAV ŽIDEK, snoubording – snoubordkros

● 16 OH PEKING, 11. augusta 2008 – STRIEBRO: ZUZANA ŠTEFEČEKOVÁ, športová streľba – trap

● 17 OH PEKING, 12. augusta 2008 – ZLATO: MICHAL MARTIKÁN, vodný slalom – C

● 18 OH PEKING, 15. augusta 2008 – ZLATO: PETER a PAVOL HOCHSCHORNEROVCI, vodný slalom – C2

● 19 OH PEKING, 15. augusta 2008 – ZLATO: ELENA KALISKÁ, vodný slalom – K1

● 20 OH PEKING, 21. augusta 2008 – STRIEBRO: DAVID MUSUĽBES, zápasenie – voľný štýl do 120 kg v Pekingu (pôvodne získal bronz, ale v roku 2017 bol po dodatočnom testovaní diskvalifikovaný pôvodne víťazný Uzbek Artur Tajmazov a Musuľbes sa posunul na druhé miesto)

● 21 OH PEKING – Šun-ťi, 22. augusta 2008 – STRIEBRO: RICHARD RISZDORFER, MICHAL RISZDORFER, ERIK VLČEK, JURAJ TARR, rýchlostná kanoistika – K4 na 1000 m

● 22 ZOH VANCOUVER, 13. februára 2010 – ZLATO: ANASTASIA KUZMINOVÁ, biatlon – 7,5 km

● 23 ZOH VANCOUVER, 16. februára 2010 – STRIEBRO: ANASTASIA KUZMINOVÁ, biatlon – stíhacie preteky na 10 km

● 24 ZOH VANCOUVER, 21. februára 2010 – BRONZ: PAVOL HURAJT, biatlon – 15 km s hromadným štartom

● 25 OH LONDÝN, 29. júla 2012 – BRONZ: DANKA BARTEKOVÁ, športová streľba – skeet

● 26 OH LONDÝN, 31. júla 2012 – BRONZ: MICHAL MARTIKÁN, vodný slalom – C1

● 27 OH LONDÝN, 2. augusta 2012 – BRONZ: PETER a PAVOL HOCHSCHORNEROVCI, vodný slalom – C2

● 28 OH LONDÝN, 4. augusta 2012 – STRIEBRO: ZUZANA ŠTEFEČEKOVÁ, športová streľba – trap

● 29 ZOH SOČI, 9. februára 2014 – ZLATO: ANASTASIA KUZMINOVÁ, biatlon – 7,5 km

● 30 OH RIO DE JANEIRO, 9. augusta 2016 – STRIEBRO: MATEJ BEŇUŠ, vodný slalom – C1

● 31 OH RIO DE JANEIRO, 11. augusta 2016 – ZLATO: LADISLAV A PETER ŠKANTÁROVCI, vodný slalom – C2

● 32 OH RIO DE JANEIRO, 19. augusta 2016 – ZLATO: MATEJ TÓTH, atletika – chôdza na 50 km

● 33 OH RIO DE JANEIRO, 20. augusta 2016 – STRIEBRO: DENIS MYŠÁK, ERIK VLČEK, JURAJ TARR, TIBOR LINKA, rýchlostná kanoistika – K4 na 1000 m

● 34 ZOH PJONGČANG 2018, 12. februára 2018 – STRIEBRO: ANASTASIA KUZMINOVÁ, biatlon – stíhacie preteky na 10 km

● 35 ZOH PJONGČANG 2018, 15. februára 2018 – STRIEBRO: ANASTASIA KUZMINOVÁ, biatlon – 15 km

● 36 ZOH PJONGČANG, 17. februára 2018 – ZLATO: ANASTASIA KUZMINOVÁ, biatlon – preteky s hromadným štartom na 12,5 km

● 37 OH TOKIO, 29. júla 2021 – ZLATO: ZUZANA REHÁK ŠTEFEČEKOVÁ, športová streľba – trap

● 38 OH TOKIO, 30. júla 2021 – STRIEBRO: JAKUB GRIGAR, vodný slalom – K1

● 39 OH TOKIO, 1. augusta 2021 – STRIEBRO: RORY SABBATINI, golf – súťaž mužov

● 40 OH TOKIO, 7. augusta 2021 – BRONZ: SAMUEL BALÁŽ, DENIS MYŠÁK, ERIK VLČEK, ADAM BOTEK, rýchlostná kanoistika – K4 na 500 m

● 41 ZOH PEKING 2022, 9. februára 2022 – ZLATO: PETRA VLHOVÁ, zjazdové lyžovanie – slalom

● 42 ZOH PEKING 2022, 19. februára 2022 – BRONZ: BRANISLAV KONRÁD, PATRIK RYBÁR, MATEJ TOMEK – MICHAL ČAJKOVSKÝ, PETER ČEREŠŇÁK, MAREK ĎALOGA, MARTIN GERNÁT, MARTIN MARINČIN, MISLAV ROSANDIČ, SAMUEL KŇAŽKO, ŠIMON NEMEC – PETER CEHLÁRIK, MARKO DAŇO, ADRIÁN HOLEŠINSKÝ, MAREK HRIVÍK, LIBOR HUDÁČEK, TOMÁŠ JURČO, MILOŠ KELEMEN, MICHAL KRIŠTOF, KRISTÁN POSPÍŠIL, PAVOL REGENDA, MILOŠ ROMAN, JURAJ SLAFKOVSKÝ, SAMUEL TAKÁČ, PETER ZUZIN, ľadový hokej – tím mužov

Projekt
Partneri projektu
Nadacia SPP
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV