Šport a olympizmus
Bratislava
11 min. čítania

Uplynulo sto rokov od narodenia historicky prvého generálneho tajomníka Slovenského olympijského výboru Jána Mráza

Zdenka Letenayová
Ján Mráz pri prejave na slávnosti k jubileu MS 1970 v klasickom lyžovaní na Štrbskom Plese.
Foto
Archív SOŠM

V utorok 28. júna sme si pripomenuli storočnicu narodenia JÁNA MRÁZA, prvého generálneho tajomníka Slovenského olympijského výboru. Pod titulkom „Bankár a sportsmen“ napísala o Jánovi Mrázovi do časopisu OLYMPIC.sk jar/leto 2022, ktorý vyšiel 21. júna, Zdenka Letenayová.

„Ján Mráz bol na ustanovujúcom zasadnutí Olympijskej spoločnosti Slovenska 6. apríla 1990 v Bratislave. Tam sme sa spoznali a okamžite sme si ,sadli´. Zvolili ho do výkonného výboru. Po celý čas veľmi aktívne pracoval a nám ,novým´ pomáhal vzácnymi radami, ktoré rozširovali obzor nášho domáceho i zahraničného funkcionárčenia. Vždy inklinoval k financiám. Po prijatí OSS za člena Československého olympijského výboru sa tam stal revízorom,“ zaspomínala si na prvé roky spolupráce vtedajšia predsedníčka Olympijskej spoločnosti Slovenska (OSS) Mária Mračnová.

OSS založila v septembri prípravný výbor na ustanovenie Slovenského olympijského výboru (SOV). Ján Mráz sa stal jeho tajomníkom. Práca OSS vyústila 19. decembra 1992 do ustanovenia SOV. Jeho predsedom sa stal Vladimír Černušák, do funkcie generálneho tajomníka nastúpil vo februári 1993 vtedy 70-ročný Ján Mráz. Pôsobil v nej do 31. januára 1997, keď sa z vekových dôvodov rozhodol z funkcie odísť. No naďalej vypomáhal so správou archívu SOV.

Po tom, čo Jána Mráza menovali za generálneho tajomníka SOV, sa ako prvý funkcionár zo strednej a východnej Európy stal členom trojčlennej revíznej komisie Asociácie európskych národných olympijských výborov (AENOV, dnes EOV).

HLAVNE LYŽIAR, ALE VŠESTRANNÝ ŠPORTOVEC

Ján Mráz ako aktívny lyžiar s trofejami.
Ján Mráz ako aktívny lyžiar s trofejami.
Foto
Archív SOŠM

Rodák z Banskej Bystrice sa narodil 28. júna 1922. V rodnom meste vyštudoval Obchodnú akadémiu a navždy sa upísal bankárskemu sektoru, keď profesionálnu činnosť ukončil v roku 1987 ako riaditeľ Správy pre veci majetkové a devízové pre Slovensko.

Možno ho prirovnať k all-round sportsmenom. V lete holdoval atletike, gymnastike, volejbalu a najmä plávaniu, hral vodné pólo, stal sa majstrom stredného Slovenska v skokoch do vody. Šport mnohokrát spájal s prácou. Sám spomínal: „Počas aktívnej činnosti som vypomáhal v plaveckom klube aj ako zapisovateľ, mohol som mať vtedy 15-16 rokov. To bol ten deň ,D´, keď sa začala moja kariéra ,športového byrokrata!“

Okolie Banskej Bystrice je priam pupočnou šnúrou spojené s lyžovaním. Ján Mráz podľahol čaru lyží už ako sedemročný, keď sa začal spúšťať na domácky vyrobených ,sudovkách´. Dvanásťročný ako člen Ski klubu Banská Bystrica získal medzi rovesníkmi titul majstra Slovenska v obrovskom slalome. V rokoch 1942 a 1943 bol člen Oddielu armádnych pretekárov.

AKTÍVNY ÚČASTNÍK POVSTANIA

Ako vojak sa od vypuknutia Slovenského národného povstania zúčastnil na mnohých bojových operáciách. Po potlačení SNP prežil ukrytý so spolubojovníkmi v zemľankách. Z hôr sa vrátil ako vojenský spravodajský dôstojník k armádnemu zboru, kde využili najmä jeho silné prepojenia na bankový sektor.

„Otec o tomto období doma nerád a veľmi málo rozprával,“ spomína pani Vierka, staršia z dvoch dcér Jána Mráza. „Ale práve ku koncu vojny sa viaže veľmi silná udalosť spojená s našou rodinou. Totiž moja stará mama, ktorá žila v Maďarsku, poslala svoje dve dcéry z obavy pred príchodom frontu ku sestre do Košíc. Obe na hraniciach zatkli, obvinili zo špionáže a eskortovali do vypočúvacej väzby v Košiciach. V tom čase bol môj otec navštíviť v Košiciach svojho brata, ktorý tam pôsobil ako vojenský lekár. Nejako tam stretol 22-ročnú Matildu, moju mamu. A podarilo sa mu ju spolu so sestrou zo zadržania dostať. Mama vtedy vôbec nehovorila po slovensky, čiže ani nevedela odpovedať na otázky, ktoré jej pri vypočúvaní kládli. Po vojne sa zobrali, aj keď ich prvé spoločné manželské roky vzhľadom na povojnovú politickú situáciu boli veľmi dramatické. Mama bola dcéra vysokopostaveného rakúskeho dôstojníka, jej rodina žila v Maďarsku. Otec moju dnes 99-ročnú mamu celý život nežne volal Mariáčka.“

Manželia Mrázovci na kongrese FIS vo Vancouvri v roku 1985.
Manželia Mrázovci na kongrese FIS vo Vancouvri v roku 1985.
Foto
Archív SOŠM

NAJMLADŠÍ ROZHODCA FIS A MEDZINÁRODNÝ FUNKCIONÁR

Už pri druhom ročníku obnoveného Tatranského pohára v roku 1950 Ján Mráz pôsobil vo funkcii zástupcu generálneho tajomníka pretekov. O štyri roky neskôr nastúpil na Sekciu lyžovania Slovenského výboru pre telesnú výchovu a šport, kde pôsobil do roku 1959. O desať rokov neskôr (1969) ho zvolili za predsedu Zväzu lyžovania Ústredného výboru ČSZTV. Túto funkciu vykonával do roku 1974.

Jána Mráza neoslovovala len funkcionárska práca. V roku 1954 sa stal najmladším rozhodcom Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) za Československo. O tri roky neskôr sa ako prvý Slovák sa stal členom FIS a v štruktúrach medzinárodnej organizácie bol dlhé obdobie jediným zástupcom z východného bloku.

V rokoch 1969 – 1990 bol člen predsedníctva FIS a po skončení ho menovali za jej čestného člena, čím FIS ocenila „jeho vynikajúce služby a oddanosť lyžiarskemu športu“.

Vo FIS sa stal veľmi blízkym spolupracovníkom a osobným priateľom Marca Hodlera, predsedu FIS v rokoch 1951 – 1998 a dlhoročného člena Medzinárodného olympijského výboru. Hodler si Jána Mráza vážil predovšetkým pre jeho nepodplatiteľnosť a čestné konanie.

Podpora Hodlera umožnila Mrázovi realizovať mnohé plány aj na Slovensku. Z nich najväčší predstavovalo usporiadanie majstrovstiev sveta 1970 v klasickom lyžovaní na Štrbskom Plese. Na kongrese FIS v Bejrúte sa československí zástupcovia na čele s Jánom Mrázom dohodli o vzájomnej podpore s talianskou delegáciou, ktorá presadzovala na ten istý rok usporiadanie MS v zjazdovom lyžovaní vo Val Gardene. Obe kandidatúry v hlasovaní 20. mája 1967 uspeli.

„DUŠA“ BIELEHO OPOJENIA NA ŠTRBSKOM PLESE

„Janíčko bol predstaviteľ ,starej školy´. Vždy slušný, milý, ochotný pomôcť, poradiť, úctivý k ženám. Nikdy som ho nepočula niekoho ohovárať, či osočovať. Vzdelaný, jazykovo výborne vybavený. Hovoril anglicky, nemecky i maďarsky, nerobilo mu problém prechádzať z jednej reči do druhej. Bol perfektný zabávač, miloval biele vínko a spoločnosť,“ spomína Mária Mračnová, ktorá s ním štyri roky úzko spolupracovala ako podpredsedníčka SOV.

Ján Mráz sa ako generálny tajomník organizačného výboru stal „dušou“ majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní 1970 vo Vysokých Tatrách. Mal skúsenosti s veľkými podujatiami v „západnom svete“, a preto sa snažil presadiť túto filozofiu a spôsob organizácie aj na Slovensku.

Príprava MS podnietila a urýchlila už predtým plánovanú rozsiahlu výstavbu Vysokých Tatier. Investičná výstavba v hodnote okolo 800 miliónov československých korún zahŕňala prioritné dokončenie 31 vybraných stavieb. Medzi ne patrili Areál snov na Štrbskom plese, moderný športový areál v Mlynickej doline na Štrbskom plese, hotely Panoráma a FIS, ale aj mnoho ďalších ubytovacích, dopravných a technických stavieb.

Ján Mráz pochopil, že veľké podujatie sa nedá zorganizovať bez dobre pripraveného zázemia. Preto napríklad medzinárodná komisia podujatia dostala za úlohu vyhľadať vhodné hostesky. To bol problém, pretože v ČSSR bola celkove slabá znalosť svetových jazykov aj všeobecných poznatkov o lyžovaní, aj nízka úroveň spoločenského vystupovania.

Zo 600 uchádzačiek organizátori vybrali 80. Museli absolvovať niekoľko intenzívnych kurzov, ale námaha sa vyplatila. Úroveň hostesiek hodnotili návštevníci zo sveta vysoko a mnohé z nich neskôr dostali príležitosť pôsobiť počas spoločenských alebo výstavných prezentácií ČSSR v zahraničí, alebo pri medzinárodných podujatiach u nás.

Vplyv skúseností Jána Mráza bolo možné vybadať aj v tom, že školenia absolvovali aj pracovníci zariadení obchodnej siete, ktorým zdôrazňovali ako prioritu zdvorilosť a taktnosť voči návštevníkom z domova i cudziny. Sprievodcom v hromadných dopravných prostriedkoch, ale aj hosteskám či technickým pracovníkom poslúžila aj štvorjazyčná stručná konverzačná príručka s prílohou slovníka lyžiarskych výrazov pre MS.

Ján Mráz sa s manželkou vtedy na dva roky presťahoval do Tatier, aby mohol operatívne riešiť problémy. Manželka pomáhala s účtovníctvom, dcéra Vierka, vtedy študentka prekladateľstva, mu zase robila sekretárku a francúzsku tlmočníčku.

„Majstrovstvá sveta na Štrbskom Plese boli vyvrcholením môjho snaženia o rozvoj lyžovania na Slovensku. Svet sa so zvedavosťou pozeral, čo sa deje za železnou oponou. A zistil, že sú tam celkom normálni ľudia, ktorí vedia organizovať veľké veci, tešia sa z úspechov a sú smutní, keď sa im nedarí alebo sú nepochopení,“ zapísal si Ján Mráz.

Funkcionárske vrcholy Jána Mráza

Ján Mráz s Olympijským radom v striebre, ktorý dostal ako jeden z veľmi mála Slovákov.
Ján Mráz s Olympijským radom v striebre, ktorý dostal ako jeden z veľmi mála Slovákov.
Foto
Ján Súkup

● V rokoch 1954 - 1969 bol šéfom slovenského lyžovania a až do roku 1992 nepretržite členom predsedníctva československého lyžiarskeho zväzu. V rokoch 1969 – 1974 federálny zväz viedol.

● V rokoch 1969 - 1990 bol členom predsedníctva Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS), následne ho zvolili za čestného člena FIS.

● Bol generálny tajomník organizačného výboru majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 na Štrbskom Plese.

● V rokoch 1993 – 1997 pôsobil ako generálny tajomník Slovenského olympijského výboru.

● Bol člen revíznej komisie Asociácie európskych národných olympijských výborov.

NA OLYMPIJSKEJ PÔDE

Olympijskú atmosféru Ján Mráz po prvý raz zažil ako rozhodca v severskej kombinácii počas IX. zimných olympijských hier 1964 v Innsbrucku. Na ZOH 1968 v Grenobli pôsobil ako člen jury pre alpské lyžovanie. A na ZOH 1972 v Sappore viedol lyžiarsku časť výpravy ČSSR.

Lyžovanie bolo jeho prvou láskou Jána Mráza, ale aj olympiády ho očarovávali odmala. Ale priznával, že hlbší rozmer olympizmu si začal uvedomovať až po vlastnom pôsobení na ZOH.

„Olympizmus je moja životná filozofia, a to nie je fráza,“ povedal pri jednom zo stretnutí, keď sme sa rozprávali o jeho zaangažovaní do prípravy kandidatúry Vysokých Tatier na usporiadanie ZOH v roku 1980 alebo 1984.

Myšlienku už počas MS 1970 začali rozvíjať organizátori podujatia. Po majstrovstvách sa rozbehli aj prípravné práce. O nich, rokovaniach i o neúspešnom konci olympijského úsilia si Ján Mráz viedol podrobné záznamy. Tie sú dnes súčasťou jeho pozostalosti v Slovenskom olympijskom a športovom múzeu a tvoria neoceniteľný historický fond.

Ján Mráz sa v roku 1997 stal čestným členom Slovenského olympijského výboru. V roku 2002 mu SOV udelil najvyššie vyznamenanie Zlaté kruhy SOV, v roku 2007 mu Prezident SR prepožičal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Ako aktívny účastník Slovenského národného povstania bol už v dávnejšej minulosti vyznamenaný Radom SNP II. triedy, aj Čs. medailou za chrabrosť a Čs. medailou za zásluhy.

Ján Mráz zomrel vo veku 94 rokov 14. júla 2016 v Bratislave. Jeho meno nesie výročné ocenenie SOŠV za aktivity smerujúce k ochrane životného prostredia v spojení so športom.

„Hovorí sa, že športom k trvalej invalidite, ale pravda je tiež, že šport vychováva ľudí k zodpovednosti, vytrvalosti a bojovnosti, a teda vychoval ma k týmto ľudským cnostiam,“ vyznal sa pri príležitosti svojich deväťdesiatín.

Ján Mráz spolu s Vladimírom Černušákom a Máriou Mračnovou na zasadnutí ANOV v Atlante v roku 1995.
Ján Mráz spolu s Vladimírom Černušákom a Máriou Mračnovou na zasadnutí ANOV v Atlante v roku 1995.
Foto
Archív SOŠV

Na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru v Atlante v júli 1996 prezident MOV Juan Antonio Samaranch dekoroval Jána Mráza Olympijským radom v striebre.

„Hlboko prežíval ocenenie od MOV. Nikdy som ho nevidela tak rozcíteného a dojatého. Uvedomil si, že za všetko, čo pre lyžovanie, šport a olympizmus urobil a robí, ho uznali aj najväčšie kapacity MOV. Tým, že bola s ním aj jeho Mariáčka, to bolo preňho ešte úžasnejšie. Na mnohých spoločných akciách bolo potom vidno, ako ho uznávajú nielen lyžiarski funkcionári, ale aj pretekári. Vrelo sa s ním zvítali a debatovali,“ spomína Mária Mračnová.

Juniorský olympijský tím 2024
2 percent nadacia

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV