Úspešná stolná tenistka Mikócziová – Bosá zostala odkázaná na pomoc ostatných. Aj vďaka Nadácii SOŠV má stále nádej, že sa postaví na nohy
Nadácia Slovenského olympijského a športového výboru nezabúda ani na bývalých úspešných reprezentantov. Finančnú podporu cez projekt Olympijské srdce pre seniorov dostáva aj bývalá úspešná stolná tenistka Irena Mikócziová – Bosá, ktorá kvôli vážnym zdravotným komplikáciám skončila na lôžku. Jej športový duch jej však nedovolí prestať bojovať.
Aj vy môžete pomôcť a prispieť Nadácii SOŠV prostredníctvom darovania 2% z dane.
Irena Mikócziová - Bosá je bývalá popredná československá a slovenská reprezentantka v stolnom tenise. Významné úspechy dosiahla už ako juniorka, keď na MEJ získala štyri zlaté a jednu striebornú medailu. Výborné výsledky zaznamenala aj v reprezentačnom družstve žien ČSSR na ME 1964, 1966 a 1968. Vybojovala striebornú medailu vo štvorhre s Lužovou v roku 1966 a tri bronzové medaily v súťaži družstiev. Víťazkou Svetového festivalu mládeže vo dvojhre sa stala v roku 1959 vo Viedni.
Mozgová príhoda ju pripútala k posteli – bojovať však neprestala
Ešte aj ako staršia predviedla svoj talent a reprezentovala Slovensko na šampionátoch pre veteránov, napríklad vo Švajčiarsku. V máji 2007 ju však postihla cievna mozgová príhoda. „Odvtedy sa s tým snažíme bojovať. Mala som ju doma tri roky. Bola vo veľmi vážnom stave a prekonala klinickú smrť. Bola pár dní v kóme. Lekári hovorili, že je to také rozsiahle, že pomôže iba zázrak. No a on sa stal. Dostala sa z toho, no z nemocnice ju prepustili ako ležiacu,“ hovorí jej dcéra Ľubica, ktorá sa o matku dlhé roky stará.
„Nakoniec sa dostala do stavu, že zvládla sedieť a pomaly sa začala stavať na nohy. Cez bolesť a tuhý boj sa dostala až k tomu, že vedela o paličke prejsť pár metrov. No tým, že mala ochrnutú polovicu tela, nevedela sa ani otočiť na posteli. Sama sa nevedela posadiť. Hlavu má v poriadku, no ruku má ochrnutú. Vekom sa však už stav nezlepšuje, len zhoršuje,“ dodáva.
Po troch rokoch intenzívnej starostlivosti a rehabilitácii sa spoločne rozhodli nájsť nejaké zariadenie, kde by mala 24-hodinovú starostlivosť. Roky financovali súkromné zariadenie v Studienke, s tým, že v ňom pani Mikócziová - Bosá bola počas pracovných dní a cez víkend ju na vozíčku brávali domov. „Už sme urobili všetko, boli sme v takom štádiu, že pokiaľ by sme nenašli pomoc, museli by sme ju dať do štátneho zariadenia – a to sme nechceli, pretože som si istá, že inak by tu už nebola,“ priznáva dcéra.
„Hlavným cieľom Nadácie SOŠV je komplexná pomoc všetkým vekovým kategóriám športovcov – od talentovaných mladých až po tých, ktorí už majú svoje kariéry za sebou. Nemôžeme zabúdať na starších športovcov, ktorí šírili dobré meno Slovenska vo svete. Aspoň malou formou sa im chceme poďakovať za ich aktívnu športovú činnosť a zároveň pripomenúť aj ich úspechy. Sme radi, že im môžeme aj pomôcť,“ - predseda správnej rady Dušan Guľáš.
Nadácia SOŠV jej pomáha zaplatiť pobyt v zariadení aj rehabilitácie
A pomoc napokon prišla zo strany Nadácie Slovenského olympijského a športového výboru. „Správna rada Nadácie SOŠV dostáva množstvo listov či žiadostí o podporu. Po prečítaní listu od dcéry pani Mikócziovej sme sa jednohlasne zhodli, že bývalú reprezentantku stolného tenisu chceme podporovať a byť súčasťou jej života,“ hovorí riaditeľka Nadácie Zuzana Vodáčková.
„Pred dvomi rokmi sa v Zohore, kde žijeme, otvorilo nové zariadenie. Je to pre nás veľká pomoc, že môže byť blízko nás. Nebyť tejto situácie, sme s ňou vždy, keď môžeme. Takto si aspoň kývame spoza okna a vždy jej pošlem po sestričkách nejakú maličkosť. Nadácia nám finančne pomáha zaplatiť pobyt v zariadení a rehabilitačné procedúry. Viem, že je takých ľudí naozaj veľa. Ona športovala v období, keď za to dostávala predovšetkým morálne ocenenie. Keď sa jej toto stalo, celá starostlivosť zostala na našich ramenách. My sme urobili naozaj všetko, aby sme jej pomohli,“ vysvetľuje dcéra úspešnej reprezentantky.
Okrem finančnej podpory bol záujem zo strany Nadácie SOŠV pre Mikócziovú – Bosú aj veľkým motivačným faktorom. „Ešte pred vypuknutím pandémie koronavírusu sme mali možnosť absolvovať stretnutie s pani Mikócziovou, ktoré nás nenechalo chladnými. Milá, usmievavá pani s obrovským srdcom nás s nadšením privítala, porozprávala nám o svojich športových úspechoch a so slzami v očiach nám poďakovala, že vďaka nášmu grantu má stále nádej, že sa jedného dňa opäť postaví na nohy,“ spomína na spoločné stretnutie Vodáčková.
Jej slová potvrdila aj Ľubica Mikušová. „Je to pre ňu aj veľká psychická pomoc. Keď za ňou v roku 2019 prišli zástupcovia Nadácie SOŠV, bola veľmi rada a z týchto spomienok stále žije. Bola rada, že na ňu nezabudli a že ju aj takýmto spôsobom ocenili a pomohli."
Aj vy môžete pomôcť a prispieť Nadácii SOŠV prostredníctvom darovania 2% z dane.
