Úspešný debutant na OH Patrik Jány priznal: „Pred finále myslíte aj na medailu. Začína sa predsa od nuly, tak prečo nie?“
„Bolo to náročné a mimoriadne ťažké. Strieľali sme v extrémnych podmienkach, bez chladiaceho uteráku na krku by som to asi nedala. Dnes je však hrdinom Patrik, ja budem viac hovoriť až zajtra,“ odmietla slušne novinárov po prvej časti súťaže žien v skeete na OH v Tokiu strelkyňa a členka MOV Danka Barteková, ktorá je zatiaľ deviata a stále v hre o jedno zo šiestich postupových miest do záverečného medailového súboja..
Áno, nedeľa patrila v streleckom centre Asaka jej kolegovi z reprezentácie Patrikovi Jánymu. Olympijský debutant si počínal výborne. V početnej (47) i mimoriadne silnej konkurencii sa v súťaži vo vzduchovej puške po výbornom kvalifikačnom výkone prestrieľal až do finále a v ňom skončil napokon siedmy.
„Naozaj som veľmi, veľmi, veľmi spokojný,“ tvrdil Patrik po finále odchádzajúc z haly, kde sa strieľalo finále. A slovko veľmi zopakoval naozaj až trikrát, aby zdôraznil, ako veľmi sa teší.
Jány dosiahol v olympijskej premiére pozoruhodný výsledok. Dokonca ani legendárny Jozef Gönci sa v tejto disciplíne na prvý raz nedostal do finále. Vyšlo mu to až v treťom štarte v Aténach 2004, kde účasť v elitnej osmičke okorenil bronzom. „ To, že som strieľal vo finále, je niečo neskutočné. Navyše, dostal som sa doň veľmi dobrým výkonom,“ prízvukoval strelec banskobystrickej Dukly.
V kvalifikácii pálil ako špičkový snajper z akčných filmov. Trikrát trafil absolútny stred (10,9 bodu), desaťkrát mu na ukazovateli zasvietilo 10,8. Jeho záverečná šiesta 10-výstrelová položka 106,6 bodu, bola druhá najlepšia v celej kvalifikácii, keď len o desatinku viac dosiahol Turek Akgun. Ani on však 106-bodovú métu neprekonal dvakrát. Dokázal to len jediný strelec – Patrik Jány.
Talent z Banskej Štiavnice, ktorý študuje politológiu na UMB v Banskej Bystrici, postúpil do finále zo štvrtej priečky. Zaútočí v ňom na medailu? V Tokiu akreditovaní slovenskí novinári, ktorým sa podarilo dostať sa v nedeľu na strelnicu, mu verili. Tretí, tretí, štvrtý, šiesty – zneli tipy. Predpoveď, žiaľ, nevyšla. Hoci finále začal excelentne (10,8), padalo mu v ňom priveľa deviatok i slabších desiatok.
„No dnes som mal asi talent na to, vystreliť v najnevhodnejšej chvíli,“ vravel sebakriticky. „Podarilo sa mi to niekoľkokrát a takéto chyby sa v streľbe tvrdo trestajú. Odrazilo sa to na mojom umiestení, no myslím si, že aj siedme miesto v mojej prvej olympijskej súťaži na prvej olympiáde je úplne super.“
Patrik priznal, že v kútiku duše myslel i na medailu. „Pred finále myslíte na všetko. Začína sa predsa od nuly, tak prečo nie?“ – vysvetľoval víťaz Svetovej univerziády 2019 v Neapole. „Vo finále je potrebné len dobre začať. Ak sa vám to podarí, už sa to s vami vezie a viete sa dostať dosť vysoko. Dôležité je prepracovať sa do fázy, keď ostanete v hre piati, vtedy sa to zvyčajne láme. Ja som, žiaľ, nezačal dobre.“
O tom, že Jány neskončil lepšie, rozhodol 13. a 14. finálový výstrel. Po prvom z nich (iba 9,6) klesol z piatej na siedmu priečku, o jedinú desatinku bodu za Američana Kozenieského. Ak chcel pokračovať ďalej v súťaži, musel v 14. výstrele dosiahnuť o dve desatinky lepší výkon ako súper. Výsledok? Kozeniesky 10,2, Jány 9,8. Pre Patrika sa finále skončilo.
„Mal som dobrú stabilitu, všetko bolo, ako malo byť. Lenže tesne pred výstrelom sa mi to trošku pohlo a ja som zareagoval nesprávne,“ vysvetľoval, čo sa stalo v kľúčovom okamihu, ktorý rozhodol o jeho vypadnutí. „Inak toto sa mi dialo v celom finále. Buď som správny moment trafil a strelil peknú desiatku, alebo išla rana mimo rozptylu.“
V kvalifikácii vystrelil 60-krát, ale len štyri rany boli deviatky. Vo finále sa mu to stalo tiež štyrikrát, ale v 14 výstreloch. Patrik však pripomenul, že to nie je nič nezvyčajné: „V základnej časti, kde máme až 60 rán, sú výsledky zvyčajne vždy lepšie. Ak aj padne nejaká deviatka v prvých 25 výstreloch, nič strašné sa nedeje. Všetko sa dá ešte dobehnúť. Lenže vo finále, kde máte dovedna len 24 rán a prvý z osmičky strelcov vypadne už po dvanástej, každá deviatka veľmi zabolí. Záleží preto na každučkom výstrele.“
Finále sa strieľalo sa v exkluzívnejšom prostredí haly určenej pre finálové súťaže. Zmenu prostredia však Patrik vôbec neriešil. „Svetelné podmienky boli iné ako v kvalifikácii, ale našťastie – lepšie. To bolo jediné, čo mohlo byť iné – vzdialenosť 10 metrov ostala, aj terč bol rovnaký,“ poznamenal Jány s úsmevom.
Na boj o medaily ho kouč Zoltán Baláž, majster Európy 2005 vo vzduchovke, ktorý sa však v ére Jozefa Gönciho na olympiádu nikdy neprebojoval, vyprevádzal rovnako ako na kvalifikáciu. „Povedal mi: Je to tvoja prvá olympiáda, prvé olympijské finále, uži si to! Poďme do toho, nemáme čo stratiť! Siedme miesto ma neskutočne motivuje do ďalšej roboty. Už viem, čo ešte môžem zlepšiť, čo ma môže posunúť dopredu. Neskutočne sa teším na ďalšie hry.“
Apropo: Jányho tokijské štartové číslo v súťaži vzduchovkárov bolo – 2024. Akoby súperom signalizovalo: Chlapi, pozor na mňa, v Paríži 2024 to bude už moja olympiáda... Čo na to Patrik? „Verím, že to tak bude,“ zasmial sa schuti.
Dovidenia v Paríži!
TRÉNER ZOLTÁN BALÁŽ: „Som spokojný, Patrik sa kvalifikoval do finále a to bol náš hlavný cieľ. Potom to už bola lotéria. Finále nie je zatiaľ jeho silná stránka, ale ja som pevne veril, že ak sa dostane medzi poslednú päticu, môže prekvapiť. Tak ako v pretekoch Svetového pohára v Brazílii, kde si vybojoval olympijskú miestenku. Vypadol jeden súper, druhý, aj tretí a on sa potom skvele rozbehol a skončil tretí. Lepšie tokijské umiestenie bolo v jeho prípade o jednej, možno dvoch lepších ranách. Potom by možno celé finále vyzeralo inak. Ale taká je streľba. Ešte nás čaká malokalibrovková súťaž na 3 x 40 výstrelov. Koronový rok nám v prípade prípravy na túto disciplínu viac pomohol ako ublížil, mali sme čas dotiahnuť veľa vecí. V posledných pretekoch Svetového pohára v Osijeku ukázal, že aj v tejto disciplíne s ním treba rátať. Uvidíme, ako to vypáli. Máme do pretekov ešte päť dní, tri využijeme na tréning. A potom urobíme všetko pre to, aby z toho bolo znova finále.“
FINÁLE VZDUCHOVEJ PUŠKY „60“
1. William Shaner (USA) 251,6 – olympijský rekord
2. Šeng Li-chao (Čína) 250,9
3. Jang Chao-žan (Čína) 229,4
4. Omer Akgun (Tur.) 207,3
5. István Peni (Maď.) 186,5
6. Lucas Kozeniesky (USA) 165,0
7. PATRIK JÁNY (SR) 143,7
8. Vladimir Maslennikov (Rus.) 123,0
