Šport a olympizmus
Tokio/Bratislava
23 min. čítania

V olympijskom Tokiu nás od piatku čakajú hry pandemickej doby

Profile picture for user Soucek
Ľubomír
Souček
Tokio hostí olympijské hry po druhý raz v histórii.
Foto
TASR/AP

Realita dnešnej doby pandémie ochorenia COVID-19 spôsobila, že olympijské hry 2020 sa uskutočnia v roku 2021, ale s nezmeneným označením TOKIO 2020. Po prvý v novovekej histórii to budú OH v inom, ako priestupnom roku. A v dôsledku koronakrízy budú Hry XXXII. olympiády v termíne 23. 7. – 8. 8. 2021 úplne odlišné, ako všetky prechádzajúce.

Japonské Tokio sa tretí raz zapíše do olympijskej histórie. V časopiseckom magazine Slovenského olympijského a športového výboru OLYMPIC.sk jar/leto 2021, ktorý vyšiel začiatkom júla, o tom písal Ľubomír Souček. Verziu textu na web sme však aktualizovali v súlade s najnovším dianím v Tokiu.

OH 1940 OBEŤOU VOJNY, OH 1964 SKVELÝM ÚSPECHOM

Prvý raz malo Tokio hostiť OH už v roku 1940 – ako vôbec prvé „nezápadné“ mesto na svete. Hry XII. olympiády pridelili japonskej metropole v roku 1936 a termín mali stanovený na 21. 9. – 6. 10. 1940. Lenže v roku 1937 Japonsko rozpútalo druhú vojnu s Čínou, a to v zahraničí vzbudilo protesty. Predstava, že najväčší mierový sviatok bude hostiť krajina agresora, bola pre mnohých neprijateľná.

Pre militaristické Japonsko, ktoré potrebovalo peniaze oveľa viac na zbrojenie, než na prípravy hier, sa OH za daných okolností stali určitou príťažou. V júni 1938 sa Tokio usporiadania OH 1940 vzdalo. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) ich následne pridelil fínskym Helsinkám. Vojnové požiare, ktoré postupne zachvátili takmer celý svet, však znemožnili uskutočniť nielen tieto, ale aj nasledujúce hry v roku 1944.

Hlavné mesto Japonsko privítalo olympijské hry až na druhý pokus – v roku 1964. Skončili sa obrovským úspechom a pre Japoncov sa stali symbolom novej, modernej éry ich krajiny, ktorá neuveriteľným spôsobom povstala z vojnových ruín, zbavila sa militaristickej tradície a stala sa jedným zo svetových ekonomických aj technologických lídrov.

Krásny pohľad na časť gigantického Tokia, ktorej dominuje 634 m vysoká veža Tokyo Skytree.
Foto
Envato/Sean Pavone

VLANI TO BOLI NAJLEPŠIE PRIPRAVENÉ HRY V HISTÓRII

Kto si pamätá problémy okolo príprav OH 2004 v Aténach či OH 2016 v Riu de Janeiro, musel pri sledovaní práce Japoncov len uznanlivo kývať hlavou. Krajina vychádzajúceho slnka chcela prostredníctvom OH 2020 znovu ohúriť svet a hry pripravovala na výnimočnej úrovni.

Práce sa síce výrazne predražovali, ale išli podľa harmonogramu. Výstavbu posledného z nových športovísk (Aquatického centra) dokončili už 6. marca 2020. Predstavitelia MOV opakovane avizovali, že v Tokiu 2020 uvidíme najlepšie hry v histórii.

Okrem predražovania rozpočtu sa v negatívnych súvislostiach dlhodobo hovorilo len o obavách z extrémnych horúčav uprostred tokijského leta, ktoré ešte umocňuje obrovská vlhkosť vzduchu v blízkosti mora.

Z tohto dôvodu MOV prijal rozhodnutie, že vytrvalostné súťaže atlétov (maratóny a chodecké preteky) presunie z Tokia o približne tisíc kilometrov na sever do Sappora, kde v lete býva zvyčajne o 5 – 6 stupňov chladnejšie. A viaceré ďalšie súťaže pod holým nebom sa priamo v Tokiu začnú už veľmi skoro ráno, aby olympionici nesúťažili v najhorúcejšom období dňa. Okrem tohto vládli obavy už len z hrozby zemetrasení či tajfúnov, ktoré Japonsko sužujú notoricky.

Pandémia nového koronavírusu SARS-CoV-2 a ochorenia COVID-19, ktorá sa z Číny začala do sveta šíriť pred koncom roka 2019, však všetky dovtedajšie výzvy odsunula do úzadia. A pred organizátorov OH postavila taký obrovský problém, aký nemuseli riešiť žiadni ich predchodcovia.

V strede panoramatickej snímky „srdce“ hier - Národný štadión.
Foto
Tokyo 2020

VŠETKO SA ZLOMILO VLANI V MARCI

Delegácia Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) bola na inšpekčnej ceste v Tokiu 8. – 12. marca 2020. Deň po našom návrate začal na Slovensku platiť núdzový stav. Už vtedy v Japonsku aj vo viacerých krajinách sveta rezonovali obavy, či sa olympijské hry budú môcť uskutočniť v termíne 24. 7. – 9. 8. 2020. Priamo v Tokiu sa nám však ešte všetko zdalo byť v poriadku.

Lenže práve v marci sa všetko zlomilo. Vývoj nabral zbesilé obrátky a len 12 dní po návrate delegácie SOŠV domov došlo k rozhodnutiu o preložení olympijských hier v Tokiu o rok neskôr. To je niečo, čo sa v 125-ročnej modernej olympijskej histórii nemá obdobu.

Chronológiu vlaňajšieho marcového diania sme podrobne popísali takto pred rokom. Takže iba stručná rekapitulácia:

17. marca MOV po úvodnej debate s prezidentmi medzinárodných federácií letných olympijských športov oznámil, že viac než štyri mesiace pred hrami nevidí žiadnu potrebu akýchkoľvek drastických rozhodnutí;

18. marca sa z viacerých strán (niektoré národné olympijské výbory, medzinárodné športové federácie, aj poprední športovci) na MOV a na organizátorov OH spustila silnejúca tvrdá kritika, že stále trvajú na pôvodnom termíne hier a nezvažujú žiadne ďalšie alternatívy;

22. marca exekutíva MOV schválila štvortýždňovú lehotu na posúdenie rôznych scenárov vývoja v súvislosti s OH;

23. marca japonský premiér Šinzó Abe prvý raz pripustil, že termín OH by sa mohol posunúť, keď v parlamente uviedol, že odklad hier sa môže stať nevyhnutným, pokiaľ by pandémia nového koronavírusu znemožňovala ich bezpečný priebeh;

24. marca Šinzó Abe pri telekonferencii s prezidentom MOV Thomasom Bachom navrhol, aby sa OH v Tokiu uskutočnili na budúci rok – najneskôr v lete, exekutíva MOV japonský návrh obratom schválila;

30. marca boli zverejnené nové termíny hier: OH sa uskutočnia od 23. júla do 8. augusta 2021 a následné paralympijské hry (PH) od 24. augusta do 5. septembra 2021, čiže v ročnom kalendári budú len o deň skôr, ako mali byť v roku 2020.

Prezident MOV Thomas Bach počas vlaňajšej návštevy na Národnom štadióne v Tokiu. Žiaľ, v dôsledku pandémie bude môcť byť v hľadisku na otváracom aj záverečnom ceremoniáli, ako aj na súťažiach v atletike, len obmedzený počet akreditovaných, ale žiadni fanúšikovia.
Foto
MOV

ÚSPEŠNÉ SKLADANIE OLYMPIJSKÉHO PUZZLE

„Príprava na nové dátumy pôjde hladko, pretože budeme dodržiavať rovnaký harmonogram ako pri pôvodnom termíne,” konštatovala ešte 30. marca guvernérka metropolitného Tokia Jurikó Kóikeová. Všetkým zainteresovaným však bolo jasné, že ich čaká úloha, akú ešte nikdy nikto nemusel riešiť.

Prezident MOV Thomas Bach prirovnal následné dianie k obrovskému puzzle, v ktorom každý kúsok musí zapasovať na svoje miesto a ak by čo len jeden chýbal, tak by sa zničilo celé puzzle. Išlo pravdepodobne o logisticky najzložitejšiu operáciu v histórii ľudstva v mierových časoch.

Japonci v kritickej situácii museli začať improvizovať, čo absolútne nemajú v génoch. Ale aj keď do ich perfekcionizmu zasiahla vyššia moc, jednoducho si nemohli dovoliť „stratiť tvár“. To je v ich kultúre neprijateľné. Robili maximum, aby preložené hry boli vynikajúce.

Pokiaľ ide o organizátorov hier, klobúk dolu pred tým, ako to všetko zvládali. Pritom museli čeliť veľkej dávke skepsy a rastúcich obáv množstva ľudí, aby hry a predovšetkým príchod ľudí z celého sveta nezhoršili pandemickú situáciu v krajine.

Dôležité pre kontinuitu príprav bolo, že jedna z nich kľúčových postáv Jurikó Kóikeová vo voľbách 5. júla 2020 suverénne obhájila pozíciu guvernérky metropolitného Tokia – v súboji s dvoma súpermi, ktorých hlavným programom bolo zrušenie hier...

Je neuveriteľné, že už po štyroch mesiacoch od stanovenia nového termínu OH a PH mohol prezident OV Tokio 2020 Jóširó Móri počas virtuálneho zasadnutia MOV oznámiť, že s vlastníkmi a prevádzkovateľmi všetkých športovísk, ako aj mamutieho kongresového centra Tokyo Big Sight, sa organizátori dohodli o ich využití o rok neskôr! O čosi dlhšie museli organizátori rokovať s developermi o využití bytov v novo vybudovanej olympijskej dedine, ale aj s tým uspeli.

Pandémia si však vynútila zrušenie viacerých predolympijských testovacích súťaží, resp. ich úpravu tak, že sa uskutočnili v zmenšenom rozsahu a s účasťou buď žiadnych, alebo len minima športovcov zo zahraničia.

KONCOM JANUÁRA UKONČENIE NEISTOTY

Vzhľadom na celosvetový veľmi nepriaznivý vývoj na prelome rokov v športovej obci prevládali veľké obavy, či sa hry v Tokiu v tomto roku vôbec uskutočnia. Prezident MOV Thomas Bach ich 28. januára upokojil tvrdením, že prípravy bežia podľa harmonogramu a žiadny plán B neexistuje.

„Našou prácou je usporiadať hry, a nie ich rušiť. Všetky špekulácie ubližujú športovcom v ich príprave. Oni už beztak musia prekonávať výzvy vo svojom každodennom tréningu a súťažení a čelia obmedzeniam či už vo svojej krajine, alebo pokiaľ ide o cestovanie,“ vyhlásil s dodatkom, že určite nedôjde k redukcii počtu športovcov: „Nezničíme olympijský sen žiadneho športovca.“

Vtedajšia japonská ministerka pre hry Seikó Hašimótová, aj premiér Jóšihide Suga následne vyhlásili, že „hry sa uskutočnia za každú cenu.“ Všetky tieto vyjadrenia boli veľmi dôležité predovšetkým pre všetkých priamo zainteresovaných aktérov hier, ktorí potrebovali získať pocit istoty.

Samozrejme, kvalifikačný proces športovcov sa výrazne zmenil. Vzhľadom na veľké rušenie podujatí sa oveľa viac športovcov, než sa plánovalo, do Tokia dostalo cez rebríčky.

Pandémia spôsobila, že horúčkovitá komunikácia medzi prezidentkou OV Tokio 2020 Seikó Hašimótovou (túto funkciu prevzali vo februári, dovtedy bola ministerkou pre OH a PH) a prezidentom MOV Thomasom Bachom musela prebiehať len na diaľku.
Foto
MOV

PERSONÁLNE VÝMENY NA KĽÚČOVÝCH POSTOCH

Organizačný výbor sa musel vyrovnať aj s výmenou na poste jeho prezidenta. Bývalý japonský premiér, 83-ročný Jóširó Móri, z funkcie musel odstúpiť pre škandál v podobe sexistických výrokov.

Jeho nástupkyňou sa stala dovtedajšia „olympijská“ ministerka Seikó Hašimótová, bývalá sedemnásobná olympionička v rýchlokorčuľovaní a cyklistike. Novou ministerkou pre OH a PH sa následne stala Tamaró Marukawová, takže spolu s guvernérkou Kóikeovou väčšinu vecí pred hrami riadia ženy.

Ako nie príliš šťastná pre olympijské a paralympijské hry sa však ukázala výmena na premiérskom poste. Dlhoročný predseda japonskej vlády Šinzó Abe, ktorým bol jedným z hlavných „motorov“ príprav hier, zo zdravotných dôvodov vlani koncom augusta abdikoval.

Nahradil ho síce jeho dovtedajší blízky spolupracovník Jóšihide Suga, ktorý hneď po nástupe deklaroval, že hry budú aj preňho prioritou a že „úspešné olympijské hry v Tokiu budú dôkazom, že ľudstvo porazilo nový koronavírus,“ ale ukázalo sa, že nemá „ťah“ a zrejme ani autoritu svojho predchodcu a bývalého šéfa.

Japonsko si pod Sugovou taktovkou v boji proti pandémii dlhší čas počínalo veľmi pomaly a ťažkopádne, o čom ešte bude reč ďalej. A práve to medzi obyvateľmi spôsobilo nárast negatívnych nálad voči hrám. V rôznych prieskumoch opakovane až približne dve tretiny respondentov vyjadrovali názor, že hry by mali byť buď zrušené, alebo znovu preložené na iný termín...

Po zákaze prítomnosti najprv zahraničných a potom aj domácich fanúšikov sa nevrátené olympijské vstupenky stanú aspoň cenným zberateľským exponátom...
Foto
TASR/AP

NESKORÉ OČKOVANIE, SLABÉ TESTOVANIE

Z čoho vyplývali takéto odmietavé postoje domácich k hrám? Zrejme najmä z toho, že hoci Japonsko je veľmi organizovaná krajina, v ktorej vládne poriadok a disciplína, k boju s pandémiou sa politická moc nepostavila tak, aby v tom vládol poriadok.

Vlani síce Japonci v porovnaní s väčšinou iných krajín zvládli pandémiu veľmi dobre, ale na príchod ďalších vĺn sa nepripravili. Veľmi málo testovali, pričom sa zameriavali dominantne na príznakových ľudí, zatiaľ čo neotestovaní bezpríznakoví nákazu šírili veselo ďalej, a veľmi neskoro začali očkovať.

Napriek tomu, že priamo v krajine sa vyrába vakcína AstraZeneca, až do konca mája bolo v Japonsku schválené len očkovanie vakcínou od konzorcia Pfizer/BioNTech. A ňou sa začalo očkovať až 17. februára, teda až poldruha mesiaca po spustení vakcinácie na Slovensku! Koncom apríla bolo Japonsko vo vakcinácii proti COVID-19 na poslednom mieste medzi krajinami OECD.

Pritom v marci do Japonska prišla už štvrtá vlna pandémie, oveľa horšia ako predošlé. OV Tokio 2020 po dohode so všetkými zainteresovanými subjektmi 20. marca oznámil, že OH i PH sa uskutočnia bez divákov zo zahraničia.

Prezident Svetovej atletiky a člen MOV Sebastian Coe 13. apríla, teda presne 100 dní pred OH varoval pred ich možným zrušením. „Celá jedna generácia športovcov z celého sveta by prišla o možnosť zúčastniť sa na hrách, hoci teraz tvrdo pracujú na tom, aby na nich boli,“ vyhlásil.

Predseda vládnej Liberálno-demokratickej strany v Japonsku Tóšihiró Nikai v polovici apríla uviedol tvrdenie, z ktorého poslednú vetu citovali médiá na celom svete: „Pokiaľ sa nákaza kvôli olympiáde rozšíri, potom neviem, pre koho by sa mala konať. Ak to bude nutné, musíme byť pripravení olympiádu bez váhania zrušiť.“

Pandémia negatívne poznačila aj štafetu s olympijským ohňom. Na rozdiel od minulosti sa jej púť musela uberať po málo frekventovaných miestach.
Foto
TASR/AP

NERVOZITA PRERASTAJÚCA V PANIKU

V Japonsku na jar rýchlo pribúdali nakazení, chorí aj mŕtvi, v štátnych nemocniciach bol veľmi zlý stav a značnej časti populácie sa zmocnila veľká nervozita, ba až panika.

Po prefektúrach Ósaka a Ókinawa pre výrazný nárast počtu infikovaných, hospitalizovaných aj obetí COVID-19 premiér Jóšihide Suga 23. apríla odobril vyhlásenie núdzového stavu aj v prefektúrach Tokio, Kjótó a Hjógó, kde sa pandémiová situácia tiež začala výrazne zhoršovať. Takáto atmosféra bola pre hry veľmi nepriaznivá.

V Tokiu bol pôvodne núdzový stav vyhlásený do 11. mája, ale neskôr ho predĺžili až do 20. júna – a následne o ďalší mesiac. Napokon padlo rozhodnutie, že v olympijských hľadiskách nebudú môcť byť prítomní nielen zahraniční, ale ani domáci fanúšikovia.

Pre niektoré dejiská súťaží mimo samotného Tokia síce zákaz neplatil plošne, ale príslušní guvernéri ho „pre istotu“ rozšírili prakticky na všetky dejiská. A dokonca v prípade vytrvalostných súťaží v atletike, cyklistike či v triatlone, ktoré zvyčajne naživo sledujú masy ľudí, organizátori obyvateľov vyzvali, aby sa nezhromažďovali okolo tratí a preteky si pozreli v televízii.

Proti hrám sa ozývali združenia tokijských lekárov aj zdravotníckeho personálu v celom Japonsku. Petíciu za zrušenie hier, ktorú 5. mája spustil neúspešne kandidát na guvernéra Tokia Kendži Uconómija, za týždeň podpísalo 351-tisíc ľudí.

Všeobecne sa kritizovalo aj pomalé očkovanie. Desaťtisíc dobrovoľníkov v obavách z nákazy začiatkom júna zrušilo svoje prihlášky na pôsobenie počas OH či PH.

Návštevy ľudí zo zahraničia mnohí Japonci vnímali ako hrozbu. Keď boli v máji na pretekoch SP v Jokohame v blízkosti Tokia naši triatlonisti, ich tréner a manažér Michal Varga popísal svoje pocity tak, že sa tam cítili ako neželaní hostia. Domáci im dávali najavo svoje obavy, že ich tam prišli nakaziť...

MOV sa 23. mája snažil Japoncov upokojiť konštatovaním, že od septembra 2020 súťažilo viac ako 54 000 športovcov na viac ako 430 významných medzinárodných športových podujatiach, pričom všetky prebehli bezpečne pre účastníkov aj pre miestne obyvateľstvo.

Prezident MOV Thomas Bach vyhlásil, že 75 percent budúcich obyvateľov Olympijskej dediny je už zaočkovaných, alebo má zabezpečené očkovanie proti ochoreniu COVID-19, a že existuje dobrý dôvod domnievať sa, že toto číslo bude v čase hier viac ako 80 percent. MOV sprostredkoval dodávku vakcín Comirnaty pre všetky národné olympijské výbory a údajne aj 10-tisíc vakcín špeciálne pre Japoncov.

Zdalo sa, že štvrtá vlna pandémie v krajine začína odznievať začiatkom júna. V tom čase sa už masívne očkovalo a atmosféra v Japonsku smerom k hrám sa začala meniť k lepšiemu. Ale krátko pred hrami počty nakazených priamo v Tokiu dosiahli v tomto roku rekordné čísla. A pozitívne výsledky testov na prítomnosť nového koronavírusu mali po prílete do Tokia aj niektorí akreditovaní účastníci hier.

Parádna Olympijská dedina v mestskej štvrti Harumi, postavená na umelom ostrove z troch strán obklopenom morom, má svojich dočasných obyvateľov s ročným oneskorením.
Foto
Ľubomír Souček, SOŠV

BUDÚ TO VEĽMI ODLIŠNÉ HRY

„Tentokrát hry nebudú môcť byť také spoločenské, ako by sme chceli a ako sme na to zvyknutí," avizoval Thomas Bach už vlani v októbri. V čom by mali byť iné, predznačili príručky pre jednotlivé skupiny akreditovaných účastníkov pod spoločným názvom Playbook. O protipandemických opatreniach a zásadách sme písali samostatne.

Je zrejmé, že nás čakajú „sterilné“ hry, bez zvyčajnej olympijskej atmosféry. Všetci účastníci zaplatia daň za pandémiu. A musia prijať aj riziko, že sa môžu nakaziť. Všetci musia podpísať „reverz“ (waiver), v ktorom vyhlasujú, že sa na hrách v Tokiu zúčastňujú na vlastné riziko a na vlastnú zodpovednosť a sú si vedomí možných zdravotných rizík, vyplývajúcich zo šírenia COVID-19 a ďalších infekčných ochorení, ako aj z vysokých horúčav, ktoré môžu viesť k vážnemu poškodeniu tela až k smrti.

Najpodstatnejšie je, aby sa hry uskutočnili a prebehli bezpečne. Doyen MOV Richard Pound v májovom rozhovore pre Around the Rings vyhlásil: „Teraz to už nie je ekonomická otázka. Je to o tom, či to vieme spraviť bezpečne, alebo nie. A ak to vieme spraviť bezpečne, svet po 20 mesiacoch potrebuje nejakú dobrú správu. Usporiadať hry, ktoré spoja všetkých a ponúknuť súťaže, ktoré budú môcť sledovať štyri miliardy ľudí, to je skutočný výsledok, na ktorý by sa mal každý sústrediť.“

„Ak hry zvládneme úspešne, každý bude víťaz“, hovorí prezidentka organizačného výboru olympijských a paralympijských hier Tokio 2020 Seikó Hašimótová.

Aquatické centrum v Tokiu, ktoré v marci 2020 otvorili ako posledné z nových olympijských športovísk.
Foto
TASR/AP

PORIADNE DRAHÉ HRY

Keď Tokio v roku 2013 kandidovalo na OH 2020, jeho projekt rátal s rozpočtom organizačného výboru (OCOG) vo výške 3,1 miliardy dolárov a s tzv. non-OCOG rozpočtom vo výške 4,89 miliardy dolárov. Celkové náklady teda mali tesne prevýšiť 8 miliárd USD.

Zakrátko však výdavky začali prudko rásť – až tak, že najhoršie prognózy predpokladali celkové náklady až vo výške 30 miliárd dolárov! Výdavky dostala pod kontrolu až nová guvernérka metropolitného Tokia Jurikó Kóikeová, ktorá nastúpila do funkcie v júli 2016. Presadila, že namiesto plánovanej výstavby viacerých nových športovísk sa využijú už existujúce – ale mimo samotného Tokia, čo narúša pôvodný veľmi koncentrovaný koncept hier.

V decembri 2017 rozpočet upravili tak, že počítal s celkovými nákladmi vo výške 12,6 miliardy USD. Z toho 5,6 miliardy bol rozpočet OCOG a 7 miliárd rozpočet non-OCOG, z ktorého sa financovala predovšetkým výstavba všeobecnej infraštruktúry. Z toho 5,6 miliardy mala vykryť tokijská metropolitná vláda (TMG) a 1,4 miliardy japonská vláda.

Vďaka tzv. Novej norme MOV, ktorá bola schválená počas ZOH 2018 v Pjongčangu, sa potom podarilo usporiť ešte 2,1 miliardy dolárov v porovnaní s pôvodnými plánmi.

Vlaňajšie preloženie hier o rok neskôr však aj napriek ďalším následným úsporným opatreniam (napr. zrušenie tzv. hosťovského programu, redukcia počtu akreditovaných ľudí zo zahraničia z pôvodných 180-tisíc na 59-tisíc, redukcia vozového parku aj výzdoby, úspornejšie ohňostroje, či zrušenie uvítacích ceremoniálov výprav v dedine – operatívne náklady sa znížili o 280 miliónov dolárov) uštedrilo výdavkovej strane rozpočtu ďalšiu tvrdú ranu.

Aktuálne sa výdavky rozpočtu oficiálne uvádzajú vo výške 15,4 miliardy dolárov, ale vlaňajší decembrový audit japonskej vlády odhadol celkové náklady až vo výške 25 miliárd dolárov!

Pritom na strane príjmov po marcovom zákaze účasti fanúšikov zo zahraničia nastali veľké výpadky. MOV síce vlani vyčlenil pre OCOG na kompenzáciu strát 650 miliónov dolárov, ale straty spôsobené preložením hier sú niekoľkonásobne vyššie...

Na druhej strane, Tokio realizovalo najúspešnejší domáci marketingový program v olympijskej histórii. So 68 lokálnymi partnermi organizátori podpísali sponzorské zmluvy s celkovou rekordnou hodnotou 3,3 miliardy dolárov. Je neuveriteľné, že po preložení hier neodstúpil ani jeden z nich a k uvedenej sume celkove ešte pridali do rozpočtu ďalších 200 miliónov...

Letecký pohľad na časť Tokia, v ktorej sa nachádza areál vodného slalomu Kasai. Naši vodní slalomári v ňom trénujú už viac než týždeň, do Tokia ich prvá časť slovenskej výpravy priletela 7. júla.
Foto
Google Maps

TOKIJSKÝ OLYMPIJSKÝ KALEIDOSKOP

PÄŤ NOVÝCH ŠPORTOV – ŠPECIÁLNE LEN PRE TOKIO

K 28 olympijským športom z programu OH 2016 na základe zmien, ktoré po svojom zvolení na čelo MOV v septembri 2013 presadil Thomas Bach, pribudlo ďalších päť, ktoré sú populárne v hostiteľskej krajine: karate, skejtbording, športové lezenie, surfovanie a bejzbal/softbal. „Prírastok“ obnáša dovedna 19 nových disciplín a 474 športovcov. V rámci basketbalu navyše bude mať premiéru OH streetball.

Na druhej strane, došlo k zámenám viacerých disciplín, resp. k pribudnutiu niektorých ďalších, najmä miešaných. Dve zámeny sa dotkli výrazne aj nás.

Z programu OH vypadla historicky najúspešnejšia slovenská olympijská disciplína – deblkanoe vodných slalomárov. V záujme „rodovej rovnosti“ túto atraktívnu súťaž nahradilo ženské singlkanoe. V rýchlostnej kanoistike zase Slováci nebudú môcť v Tokiu obhajovať striebro z Ria v štvorkajaku na 1000 m, pretože sa bude súťažiť len na 500-metrovej trati.

REKORDNE ROZSIAHLY PROGRAM HIER

V Tokiu sa bude súťažiť spolu v 33 športoch a v celkovom počte 339 disciplín, čo je v porovnaní s Riom 2016 (306) nárast o 33, teda o viac než 10 percent. Obe aktuálne čísla sú rekordné. Ak rátame aj odvetvia jednotlivých športov, tak ich počet dosiahne až 48 a celkový počet olympijských športovísk sa vyšplhal na 42.

Rozmer OH 1964 v Tokiu bol ani nie polovičný v porovnaní s tým súčasným. Vtedy v 163 disciplínach 19 športov súťažilo 5149 športovcov (z toho 13,29 % žien) z 93 krajín. Na OH 2020 by malo v 339 disciplínach 33 športov súťažiť až 11 096 športovcov (z nich až 48,5 % žien!) z 206 krajín.

Na tokijské medaily, vyrobené z recyklovaných elektronických zariadení, si nadchádzajúci olympijskí premianti museli počkať o rok dlhšie.
Foto
TASR/AP

EKOLOGICKÝ ROZMER HIER V TOKIU

Približne päťtisíc tokijských olympijských aj paralympijských medailí vyrobili z elektronického odpadu. Drahé kovy na ich výrobu získali organizátori zo 6,21 milióna recyklovaných mobilných telefónov a z ďalších elektronických zariadení, ktoré na tento účel Japonci hromadne odovzdávali. Z takmer 79 ton odovzdaných zariadení sa na výrobu medailí podarilo získať 32 kg zlata, 3500 kg striebra a 2200 kg bronzu.

Pódiá na všetky slávnostné ceremoniály zase vyrobili z recyklovaného plastového odpadu, odstráneného z oceánov. Organizátori sa týmito počinmi pripojil k aktivitám OSN v oblasti ochrany životného prostredia.

Námestie Olympijskej dediny postavili z dreva, ktoré darovalo 63 miestnych komunít vo všetkých 47 japonských provinciách.

Do ekologického kontextu zapadá aj skutočnosť, že postele v Olympijskej dedine boli vyrobené zo špeciálneho recyklovateľného kartónu, ktorý je veľmi pevný, pružný, vodeodolný a testovaný proti požiarom.

TECHNOLOGICKÉ NOVINKY

Najväčšia svetová automobilka Toyota sa bude počas OH prezentovať robotickými maskotmi olympijských i následných paralympijských hier, ktoré nesú mená Miraitowa Someity, supermoderným elektrickým autom na prepravu vozičkárov, ale napríklad aj humanoidnými robotmi a robotickým zariadením so špeciálnou kamerou, umožňujúcou nové spôsoby snímania diania.

Roboti pôvodne mali aj obsluhovať divákov v hľadisku. Ich účasť (s výnimkou časti akreditovaných ľudí) však protipandemické opatrenia znemožnia.

Toyota vyvinula aj lietajúce auto Skydrive, ktoré organizátori údajne plánujú využiť pri zapaľovaní olympijského ohňa počas otváracieho ceremoniálu. Atrakciou otvorenia hier má byť aj roj umelých meteoritov v podobe niekoľkých stovák kapsúl, ktoré do vesmíru vynesie družica a pri prechode atmosférou začnú horieť.

PANDÉMIA POZNAČILA AJ ŠTAFETU S OHŇOM

V Národnom tréningovom centre J-Village v prefektúre Fukušima 25. marca 2021 s ročným oneskorením odštartovala štafeta s olympijským ohňom po území Japonska. Miesto bolo zvolené symbolicky, pretože práve táto základňa sa stala podpornou bázou v prvej fáze boja s odstraňovaním následkov obrovského zemetrasenie a následnej vlny cunami, ktorá pred desaťročím vážne poškodila atómovú elektráreň Fukušima.

Pandémia COVID-19 a obavy zo šírenia nákazy novým koronavírusom však mali nepriaznivý dopad aj na štafetu s mottom „Naša cesta je svetlo nádeje“. Najprv v Ósake a potom aj na viacerých ďalších miestach museli trasu štafety núdzovo odkloniť z frekventovaných komunikácií na lokálne.

Viaceré miesta štafeta jednoducho úplne obišla. Aj v samotnom Tokiu trasu zmenili tak, aby neviedla cez frekventované komunikácie. A občanov mesta vyzývali, aby jej púť nesledovali pri ceste, ale len v televízii.

ZMENA V PORADÍ NÁSTUPU VÝPRAV

Doteraz defilé výprav na otváracom ceremoniáli hier vždy začínali Gréci ako reprezentanti krajiny, ktorá dala svetu olympijské hry, potom nasledovali výpravy jednotlivých krajín podľa príslušného poradia v abecede (francúzskej, alebo anglickej) a na záver výprava usporiadateľskej krajiny. K prvej zmene tohto pravidla došlo na OH 2016 v Riu de Janeiro, kde pred výpravou domácej Brazílie nastúpila na plochu štadióna Maracana výprava Olympijského tímu utečencov (ROT).

Teraz výprava ROT s 29 športovcami, pochádzajúcimi z 11 krajín, vstúpi na štadión ako druhá v poradí hneď za gréckou. A tesne pred domácou japonskou výpravou budú defilovať výpravy z krajín budúcich hostiteľských miest olympijských hier – najprv tím USA (v Los Angeles sa uskutočnia OH 2028) a potom Francúzi (v Paríži budú OH 2024).

VEĽA FINÁLE UŽ PREDPOLUDNÍM

V predpoludňajších hodinách sa odohrá až deväť atletických finále, čo je nebývalé. Bola to požiadavka MOV, pričom nie v každom prípade to bolo motivované snahou začínať súťaže v skorých ranných hodinách, aby športovci (týka sa to vytrvalostných disciplín) nemuseli trpieť v tej najväčšej dennej horúčave.

Hoci plavci budú súťažiť v krytom areáli, všetky plavecké finále sa odohrajú predpoludním. Finále basketbalových turnajov mužov aj žien sa začnú už o 11:30 h. Tým organizátori vyšli v ústrety americkej televízii NBC, ktorá sa na financovaní OH 2020 podieľa najväčším dielom. V Japonsku je v lete o 7 hodín viac ako na Slovensku.

Podujatia a športovci
Tagy
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri