Šport a olympizmus
Bratislava
10 min. čítania

Vedenie SOŠV sa zišlo so zástupcami zväzov, na stretnutí hovorili aj štátny tajomník pre šport a nový predseda správnej rady Fondu na podporu športu

Profile picture for user Soucek
Ľubomír
Souček
Pohľad do pléna počas vystúpenie predsedu správnej rady Fondu na podporu športu Dušana Guľáša.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Prakticky tri mesiace sa predstavitelia našej športovej obce v dôsledku protipandemických opatrení nemohli stretávať vo väčšom rozsahu. V posledných dňoch sme však svedkami rýchleho uvoľňovania donedávna striktných predpisov, takže vedenie Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) pripravilo na stredu v bratislavskom hoteli NH Gate One stretnutie so zástupcami športových zväzov. Zastúpenie na ňom malo viac než tridsať zväzov, ktorých reprezentanti si vypočuli aj vystúpenie nového štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre šport Ivana Husára, i nového predsedu správnej rady Fondu na podporu športu Dušana Guľáša.

Toto stretnutie predchádzalo 57. valnému zhromaždeniu SOŠV, ktoré sa na rovnakom mieste uskutoční v piatok 26. júna. A o deň skôr (25. júna) sa zástupcovia zväzov budú môcť zúčastniť na debate o meraní domácej aj zahraničnej popularity (tento faktor je jeden z kľúčových vo vzorci na rozdeľovanie štátnych príspevkov uznaným športom), ktorú v Centre vedeckých informácíí na bratislavskej Patrónke chystá ministerstvo školstva. Na účasť v debate ich vyzval štátny tajomník pre šport.

SOŠV sa s novou situáciou vyrovnal rýchlo, so cťou a adresne

Prezident SOŠV Anton Siekel.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

„Predošlé takéto stretnutie so zväzmi sme mali koncom februára. Hovorili sme tam o mnohých plánoch, ktoré sa však v dôsledku koronakrízy nepodarilo naplniť. Ale musím povedať, že SOŠV sa s novou a nečakanou situáciou vyrovnal rýchlo, so cťou a tak, aby jeho opatrenia boli adresné.

Riešili sme pomoc zväzom. Založili sme podporný fond Pripravení pomáhať a úspešne sme oslovili viacero subjektov aj jednotlivcov so žiadosťou, aby doň prispeli. Následne sme spustili grantový program „Dáme to“ na pomoc športovým odborníkom, postihnutým koronakrízou. Často sme diskutovali s novým štátnym tajomníkom pre šport a jeho úradu sme tlmočili podnety a otázky z hnutia. Na účel objasňovania odpovedí ministerstva na množstvo otázok vyvolaných novou situáciou, sme zriadili špeciálny komunikačný kanál na našej internetovej stránke. Podieľali sme sa aj na príprave legislatívnych zmien v podobe nedávno schválenej malej novely Zákona o športe. Jednoducho, SOŠV si počínal ako ozajstná strešná organizácia slovenského športu,“ povedal v úvodnom slove prezident SOŠV Anton Siekel.

Najvyšší predstaviteľ SOŠV pripomenul, že SOŠV sa samozrejme musel vyrovnávať aj s bezprecedentným preložením olympijských hier v Tokiu z tohto na budúci rok. S tým súvisela aj revízia viacerých projektov organizácie, napojených na najväčšiu multišportovú udalosť na svete.

Anton Siekel vyzdvihol, že pracovné stretnutie so zväzmi poskytuje väčší priestor na diskusiu o problémoch nášho športu než valné zhromaždenie, ktoré má predovšetkým oficiálny program.

Štátny tajomník vidí ministerskú sekciu športu ako servis pre hnutie

Štátny tajomník MŠVVŠ SR pre šport Ivan Husár hovoril na vysokého štátneho úradníka neraz nezvyčajne otvorene. Je si vedomý, že jeho životnosť vo funkcii môže byť krátka a keby došlo k výmene na poste ministra školstva, zrejme by skončil.

„Anton Siekel má ako volený prezident SOŠV oveľa silnejší mandát ako ja a ja si silu jeho mandátu vážim, lebo je odvodená od hnutia. Zároveň však očakávam, že členské zväzy sa so svojimi problémami budú obracať na svoju strechu, teda SOŠV, a nie na môj úrad. Zväzy sú autonómne a musia postupovať podľa hierarchie, teda obracať sa na SOŠV. A SOŠV ako strecha hnutia následne na ministerstvo a jeho sekciou športu,“ upozornil s dodatkom, že sekcia nemá športové hnutie riadiť, ale slúžiť preň ako servis: „Úradníci sa nemajú čo montovať do odborných športových vecí. V minulosti sa to dialo, bolo to čudné a nechcem, aby to tak fungovalo.“

Štátny tajomník MŠVVŠ SR pre šport Ivan Husár.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Konštatoval, že za viac než dva mesiace od nástupu do funkcie je neustále v kolobehu rokovania so športovými funkcionármi a zoznamovania sa s problémami športových spolkov a s celkovou situáciou športu.

„Po dvoch mesiacoch viem, že vás trápia financie a svorne nadávate na Zákon o športe. Ja ctím pravidlá a vážim si, že zákon zaviedol do mnohých vecí poriadok. Na druhej strane, je v ňom veľa nedostatkov a je príliš rozsiahly. Odborný tím okolo právničky Zuzany Zajíčkovej teraz pracuje na ,zoštíhlení´ zákona, aby ste nemuseli byť otrokmi byrokracie. A verím, že sa nám podarí dotiahnuť aj digitalizáciu a plné sfunkčnenie Informačného systému športu,“ uviedol Ivan Husár. Vyzval zástupcov zväzov, aby svoje pripomienky a návrhy na úpravu zákona zasielali na mailovú adresu [email protected], ktorú ministerstvo na tento účel zriadilo už pred poldruha mesiacom.

Štátny tajomník hovoril aj o malej novele Zákona o športe, ktorú minulý týždeň - v reakcii na koronakrízu a na objektívnu nemožnosť naplniť viaceré požiadavky zákona zo strany zväzov - schválil parlament. Na vyslovené obavy zväzov, či vzhľadom na avizované úsporné opatrenia v národnom hospodárstve nedôjde ku kráteniu schválených štátnych dotácií, reagoval slovami, že podľa platného zákona nemôže ísť zo štátneho rozpočtu v roku 2020 na šport menej peňazí, ako v roku 2019. Aby došlo ku kráteniu dotácií, musel by sa zákon zmeniť ešte v tomto roku.

Za „liek na všetko“ v duchu filozofie strany Sloboda a solidarita, ktorá ho nominovala za štátneho tajomníka, Ivan Husár považuje voľnočasové poukazy. Ak sa konečne začnú realizovať v praxi, výška poukazu na jedno dieťa by mala byť okolo 700 eur na rok. To by následne ekonomicky veľmi pomohlo športovým klubom, v ktorých by dieťa realizovalo svoju organizovanú športovú aktivitu. „O vynaložení týchto peňazí bude rozhodovať 1,5-milióna rodičov,“ uviedol.

Jaroslav Burian zo Slovenského rýchlokorčuliarskeho zväzu však v diskusii vyjadril názor, že športovaním detí od 6 do 10 rokov by sa nemali dominantne zaoberať športové kluby, ale školy. A upozornil, že sa treba zaoberať nielen financiami, ale aj tým, ako sa odborne majú veci robiť.

Prioritou Fondu na podporu športu investovanie do infraštruktúry

Nový predseda správnej rady Fondu na podporu športu (FNPŠ) Dušan Guľáš, ktorého vláda SR menovala do funkcie 20. mája, sa vo svojom vystúpení samotnému fondu venoval dosť okrajovo. Skôr sa zameral na aktuálny stav slovenského športu a na nenaplnené očakávania jeho financovania v dôsledku toho, že plánované zdroje príjmov športových subjektov od podnikateľov (cez tzv. superodpočet) ani prostredníctvom športových poukazov, s ktorými počítal Zákon o športe platný od 1. januára 2016, sa v praxi nenaplnili.

Predseda správnej rady Fondu na podporu športu Dušan Guľáš.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

V súčasnosti má fond na svoju činnosť na kalendárny rok vyčlenených 20 miliónov eur, teda na tri roky 60 miliónov. Okrem toho bolo na roky 2020 – 2022 schválených ďalších 60 miliónov eur na účel vylepšenia športovej infraštruktúry prostredníctvom FNPŠ, lenže bývalá ministerka školstva Martina Lubyová to nestihla podpísať. V období sanovania dôsledkov koronakrízy je však reálna výška skutočne vynaložených prostriedkov na tento účel otázna. „Už dnes viem, že sa celková suma bude krátiť,“ priznal štátny tajomník Husár.

Hoci výhľadovo by sa Fond na podporu športu mohol stať centrálnym uzlom financovania slovenského športu (taká je vízia prezidenta SOŠV), v súčasnosti je dominantné smerovanie jeho finančnej podpory spojené s výstavbou a renováciou športovej infraštruktúry. Stále sa pritom diskutuje o miere finančnej spoluúčasti športových subjektov, ktoré sú oprávneným žiadateľmi o prostriedky z FNPŠ na tento účel. Mala by sa pohybovať medzi 30 – 33 percentami. Prezident Slovenského stolnotenisového zväzu a viceprezident SOŠV Zdenko Kríž však upozornil, že väčšina zväzov nemá na investovanie toľko voľných prostriedkov. Pritom získavanie úverov je pre zväzy enormne náročné a často nerealizovateľné.

Dušan Guľáš uviedol, že finančné prostriedky na tento účel z fondu budú nárokovateľné, pokiaľ predkladateľ splní všetky stanovené podmienky.

Ponuka Olympijského tréningového centra v Šamoríne pre zväzy

V diskusii sa hovorilo o viacerých ďalších otázkach. Osobitne rezonovala aktuálna ponuka Olympijského tréningového centra X-Bionic Sphere pre športové zväzy na prípravu ich športovcov, na ktorej podrobnosti sa pýtal prezident Slovenskej plaveckej federácie Ivan Šulek.

Predseda predstavenstva X-Bionic Sphere Juraj Bača informoval, že rezort už na začiatku koronakrízy ponúkal utvorenie karanténneho prostredia na prípravu vrcholových športovcov, čo sa však nestretlo s pochopením orgánov, nastavujúcich protipandémiové pravidlá. Keďže sa pravidlá v posledných dňoch viackrát uvoľnili, rezort prostredníctvom SOŠV predostrel zväzom novú ponuku na jesenné mesiace.

„V X-Bionic Sphere máme v piatich pavilónoch viac než tisíc lôžok. Športovým zväzom ponúkame vyčlenenie jedného pavilópnu s viac než dvesto lôžkami. Celková cena za ubytovanie štyroch osôb v jednej hotelovej bunke je 80 eur, celodenná stravná jednotka je vo výške 30 eur na osobu. Súčasťou balíka je využívanie všetkých športovísk v rezorte. V prípade záujmu o dvojfázový tréning, resp. o využívanie jedného športoviska rôznymi skupinami, by sa žiadala koordinácia. Ponuka platí ako balíková pre obsadenie celého pavilónu,“ konkretizoval Juraj Bača. Posledná veta znamená, že v praxi by sa malo spojiť viacero zväzov, ktorých športovci by dokázali v rovnakom termíne obsadiť dvesto lôžok.

Pohľad do sály počas stretnutia.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

V okolitých štátoch pri koronakríze športu pridávajú, nie uberajú

Záverečné slovo mal na stretnutí mal prezident SOŠV Anton Siekel. Vyzval zväzy na komunikačnú aktivitu a na to, aby na špeciálnu mailovú adresu posielali svoje podnety k Zákonu o športe. „Vráťme sa k zdravému rozumu a nedopusťme to, čo predtým, aby sa k našej činnosti vyjadrovali viac právnici, ako my sami,“ apeloval.

Ďalej zmienil pozitívne príklady štátnej pomoci športovým subjektom v čase koronakrízy v okolitých krajinách. „Minulý piatok som sa stretol s predsedom Českého olympijského výboru Jiřím Kejvalom a debatovali sme o situácii v Česku. Tam vláda minulý týždeň schválila uvoľnenie miliardy korún (pozn. autora: v prepočte okolo 37 miliónov eur) pre šport na zmiernenie následkov koronakrízy. U nás sa naopak hovorí o krátení prostriedkov na šport. Nekráťme, berme si príklad z okolitých krajín. Správny hospodár by sa mal pozerať na dlhodobé dopady svojich činov. Som si istý, že investície do športu a do pohybových aktivít sa štátu mnohonásobne vrátia. Pravidelnou fyzickou aktivitou môžeme účinne bojovať proti koronavírusu, aj proti civilizačným ochoreniam,“ zakončil Siekel.

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri