Vedúci golfovej výpravy na OH v Tokiu Rastislav Antala: Rory Sabbatini je víťazný typ

Rastislav Antala pôsobil na olympijských hrách v Tokiu ako vedúci golfovej výpravy. Vďaka Rorymu Sabbatimu a jeho striebornej medaile sa golf dostal viac do povedomia slovenskej športovej verejnosti. Aj vďaka tomuto úspechu by sa slovenský golf chcel dostať viac do popredia a prilákať do svojich radov celé rodiny. Viac o Rastislavovi Antalovi, striebornom olympijskom úspechu i o slovenskom golfe sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.

Rastislav Antala sa narodil 22. marca 1973 v Bratislave. S golfom začal po dvadsiatke, dokázal sa však rýchlo prepracovať medzi najlepších slovenských hráčov. Zúčastnil sa na turnajoch Európskej golfovej asociácie i Medzinárodnej golfovej asociácie ako hráč a kapitán slovenskej reprezentácie. Postupne sa dostal k funkcionárčeniu, v ktorom prešiel rôznymi pozíciami. Pracoval aj ako riaditeľ marketingového oddelenia Slovenského zväzu ľadového hokeja. Od tohto roka je prezidentom Slovenskej golfovej asociácie. Na olympijských hrách v Tokiu bol vedúci golfovej výpravy. V turnaji mužov získal pre Slovensko historickú striebornú medailu Rory Sabbatini.

Ako ste sa dostali ku golfu?

S kamarátom sme boli v roku 1996 na svadbe v Írsku. Vyskúšal som si tam tento šport, avšak vtedy som ešte nemal o ňom veľa vedomostí. Golf ma chytil a postupne som sa mu začal venovať vo väčšej miere aj doma.

Spomínate si na vašu športovú kariéru v pozitívnom duchu?

Na Slovensku som síce patril medzi najlepších, avšak úroveň golfu v zahraničí bola o štyri úrovne vyššie ako u nás. Hral som dlhé roky na podujatiach pod hlavičkou Európskej golfovej asociácie aj Medzinárodnej golfovej asociácie. Dlhoročne som pôsobil aj ako kapitán slovenskej golfovej reprezentácie.

Bola vaša cesta k funkcionárstvu priamočiara?

Vďaka pôsobeniu v úlohe reprezentačného kapitána som sa prirodzenou cestou dostal do prezídia Slovenskej golfovej asociácie. Následne som pracoval aj pre Slovenský zväz ľadového hokeja ako riaditeľ marketingu. Keď som sa vrátil do golfovej asociácie, tak ma zvolili za viceprezidenta. Po odchode bývalého prezidenta sa situácia vyvinula takým spôsobom, že som „zasadol“ na uvoľnenú stoličku.

Máte nejaký športový vzor?

Nedá sa povedať, že by som mal vyslovene nejaký idol. Páčia sa mi však hráči ako Rory McIlroy, George Coetzee či Tiger Woods. Sú to špičkoví golfisti. Rád sa pozerám na hru hráčov, ktorí niečo dosiahli.

Vnímate pojem olympijské hry ako niečo výnimočné?

Beriem ich ako absolútny vrchol, ktorý môže športovec zažiť. Vždy som sa na hry pozeral ako fanúšik. Nikdy by mi ani nezišlo na um, že by som sa na nich mohol aj zúčastniť. Nikdy som to ani nemal v pláne. Prišlo to až potom, ako sme sa o tom začali rozprávať s Rorym pred šiestimi rokmi.

Ako prišla myšlienka, že by Rory Sabattini mohol reprezentovať Slovensko?

Bol som viceprezident Slovenskej golfovej asociácie zodpovedný za reprezentáciu. Mali sme cieľ dostať nejakého hráča na olympijské hry. Vedel som, že vychovať si ho za takú krátku dobu nie je úplne v našich možnostiach. Keď si Martina zobrala Roryho, tak sme ho oslovili, či by nám pomohol vybudovať tento šport na Slovensku. Samozrejme, niekde vzadu v hlave bola myšlienka, že by mohol štartovať pod piatimi kruhmi. Vtedy sa nachádzal ešte približne na 300. mieste svetového rebríčka, takže to nebolo úplne aktuálne. Musel prejsť dlhú cestu až k olympijskej miestenke. V prvom rade sme chceli mať hráča v PGA Tour, aby sa naše deti mali na koho pozerať. Ak by sa nám podarilo dostať na olympijské hry, brali by sme to ako bonus.

Označili by ste Roryho ako víťazný typ športovca?

Povedal by som, že má dve tváre. Mimo ihriska je veľmi priateľský a žoviálny. Robí si žartíky. Dá sa povedať, že je dobrý „kamoš“. Keď sa však dostane na ihrisko a nejde mu všetko podľa predstáv, tak ukazuje druhú stránku. Po tých rokoch spolupráce s tým už vieme pracovať. Ide len o aktuálne nastavenie v danej situácii. Keď už sa kolo skončí, tak znova to je ten dobrý Rory, s ktorým je zábava. V športe je víťazný typ. Nikdy sa nikam nešiel iba zúčastniť.

Akým spôsobom ste realizovali prípravu na olympijský golfový turnaj?

Rory stále hral turnaje na úrovni PGA, takže nemal úplne čas na špeciálnu prípravu. Turnaje pred OH sa mu príliš nevydarili, keď viackrát tesne neprešiel „cutom“. Bolo to preňho trocha frustrujúce. Dva týždne pred štartom v Tokiu však strávil na Slovensku. Snažili sme sa s ním chodiť na ihrisko a natrénovať, čo sa bude dať. Odohral 25 rokov na profesionálnej úrovni, takže on už hrá na základe svojich skúseností a pocitov. Potrebovali sme ho ideálne mentálne nastaviť. Chceli sme, aby zabudol na frustráciu zo sezóny. Hovorili sme mu: „Možno práve to je ten turnaj, ktorý ti v sezóne vyjde“. Mali sme v úmysle, aby išiel „zabojovať“ do Tokia o čo najlepšie priečky.

Dá sa povedať, že ste chceli hrať o medaily?

Poviem to na rovinu. Museli sme ho nastaviť na najvyšší cieľ. Ako som sa vyjadril, nedokáže sa na akomkoľvek turnaji len zúčastniť. Poznám ho už veľmi dobre. Preto sme hovorili, že ideme bojovať o medailu. Keď sme prišli aj do olympijskej dediny, tak sme si stále stáli za tým. Samozrejme, je to nevyspytateľný šport, a preto sa môže stať čokoľvek. Úprimne sme sa však na to pozerali tak, že to chceme vyskúšať. Úplne sme s tým nepočítali, že by to mohlo vyjsť. Všetci sme však mali nastavenie mysle také, aby bol Rory maximálne sústredený na výkon.

Aká bola vaša úloha v tíme?

Pôsobil som v podstate ako vedúci výpravy. Snažil som sa stmeliť tím, aby sme sa dostali na úroveň, ktorú sme potrebovali. Tým, že máme za sebou viacero turnajov s Martinou a Rorym, tak to dobre do seba „zapadlo“. Fungovalo to skutočne výborne.

Roryho manželka Martina bola v pozícii caddieho. V čom spočívala jej úloha?

Ide o prvého človeka, s ktorým sa hráč môže poradiť na ihrisku, keď si nie je niečím istý. Môže ho mentálne „potiahnuť“, keď treba. Môže ho utvrdiť v tom, že dané rozhodnutie je alebo nie je správne. Dôležitá je psychická stránka. Hráč potrebuje mať pocit, že zahrá správny úder. Musíte si tým byť na sto percent istý. Caddie hráčovi v tom pomôže.

Zanechali vo vás olympijské hry v Tokiu pozitívny dojem, čo sa týka atmosféry?

Pravdupovediac, diváci mi nechýbali vzhľadom na charakter nášho športu. (smiech) Súdržnosť slovenského olympijského tímu bola skutočne úžasná. Každý každého podporoval. Olympijskú dedinu sme si však skutočne užili. V podstate v olympijskej dedine ste ani nevedeli, že existuje ochorenie COVID-19. Na ulici ste sa stretávali so športovcami, takže vnímam to veľmi v pohode.

Prežívali ste v momente zisku cenného kovu eufóriu?

Ja v podstate ani neviem. Úprimne, bol som z toho úplne „mimo“. (úsmev) Dá sa povedať, že dodnes som si ešte úplne neuvedomil, čo sa stalo. Ide o niečo úžasné. Je to niečo, o čom by sme si nikdy nedovolili ani snívať. Prekonáva to všetky najtajnejšie sny. Stalo sa niečo, čo bolo napísané niekde hore. Jednoducho sa to stalo. Všetci sme v úžase. Pre mňa osobne po tých rokoch v golfe je to niečo, čo príde ako blesk z jasného neba. Zrazu zistíte, že ste sa zaradili medzi top športy na Slovensku. Pred približne dvomi týždňami o nás pomaly ešte nikto nevedel. Dnes nás stretávajú na ulici a ďakujú, alebo gratulujú.

Čo znamená strieborná medaila z OH v Tokiu pre slovenský golf a šport?

Všeobecne pre šport je to úžasné. Každá medaila, ktorú športovec prinesie domov, je fantastická. Pre slovenský golf to znamená obrovské „prelomenie ľadov“. Doteraz nás veľa ľudí vnímalo ako snobskú zábavku pre bohatých ľudí a nebrali golf ako šport. Keď hral Rory v nedeľu prvého augusta, tak celé Slovensko zistilo, že sa golf hrá na olympijských hrách a máme medailu. Som presvedčený, že veľa ľudí vďaka tomu začalo hľadať na internete, kde a ako sa dá hrať golf. Ľuďom bola dlhé roky podsúvaná myšlienka, že je to hra len pre snobov. Opak je však pravdou. Ide o šport pre celé rodiny. Je to jeden z mála športov, ktorý si môžu zahrať starí rodičia so svojimi vnúčatami. Môžete stráviť štyri až päť hodín v prírode. Vo veľa rozvinutých krajinách to pochopili.

Vidíte budúcnosť slovenského golfu aj v kontexte Roryho úspechu pozitívne?

Stále chcem veriť tomu, že tento úspech nás „nakopne“ do iných rozmerov. Musím povedať, že z hľadiska financií sme veľmi podhodnotený šport. Podľa vzorca dostávame o stovky tisíc eur menej, ako by sme mali dostať. S financiami, ktoré máme k dispozícii, nedokážeme zrealizovať to, čo by sme chceli. Dúfam, že dostaneme minimálne to, čo by sme si zaslúžili aj vzhľadom na tento úspech. Verím, že to môže naštartovať novú éru golfu na Slovensku.

V čom badáte pozitíva a negatíva v podmienkach pre golf na Slovensku odhliadnuc od financovania?

Pozitívne vnímam to, že všetci ľudia, ktorí sú pri golfe, sa mu venujú so srdcom. Naozaj ide o komunitu, ktorá drží spolu. Negatívom je to, že médiá a politici nás často označujú za zábavku pre snobov. Skutočne s týmto odjakživa „bojujeme“. Verím, že aj Roryho úspech nám pomôže dať preč túto nálepku. Azda ľudia začnú vo väčšej miere brať golf ako šport, ktorým sa môžu zabávať.

Čo vás čaká v najbližšom období?

Samozrejme, budeme sa snažiť zužitkovať úspech, ako najlepšie budeme vedieť. Našim cieľom v najbližšom období je nábor a práca s deťmi. Chceme nájsť talenty, ktoré nás môžu reprezentovať aj do budúcna pod piatimi kruhmi.

Plánuje Rory Sabattini pokračovať až do olympijských hier v Paríži, ktoré sa uskutočnia o tri roky?

Už sme sa o tom rozprávali. Rory jednoznačne chce pokračovať až do Paríža. Samozrejme, v prvom rade sa tam musí kvalifikovať. Nebude to úplne automatické, takže uvidíme.

Ako môže začať bežný človek s golfom?

Ak by sme to porovnali s hokejom alebo lyžovaním, tak náklady sú určite nižšie. Keď chce niekto začať, tak si musí spraviť úvodnú zelenú kartu resp. licenciu, ktorá stojí do 300 eur. To je jednorazový náklad. Potom potrebujete výstroj, ktorý si môžete zakúpiť aj za zopár stovák eur. S jednou sadou palíc môžete hrať päť rokov. Čo sa týka vstupu na ihrisko, ten sa pohybuje za jednu návštevu ihriska v desiatkach eur. Je to podobné ako pri lyžiarskom lístku alebo tenisovom kurze. Náklady na golf nie sú také výrazné, ako si všetci predstavujú.

Je tréning golfu v niečom špecifický?

Treba sa naučiť v prvom rade trafiť loptičku, pretože je veľmi malá. Palica sa musí stretnúť vo veľkej rýchlosti s loptou tak, aby poriadne odletela. Je to technicky náročné. Porovnal by som to však aj s iným športmi. Keď sa učíte plávať alebo korčuľovať, tak tiež to nie je úplne jednoduché. Samozrejme, okrem nadobudnutia zručnosti, sa musíte naučiť základné pravidlá, aby ste neohrozili iných. Musíte striktne dodržiavať etiku.

Máme na Slovensku k dispozícii dostatok golfových ihrísk?

U nás sa nachádza 25 kvalitných golfových ihrísk, takže miesta na hranie je dosť. Ľudia si len musia nájsť čas, aby si išli zahrať golf. Každý klub zamestnáva profesionálneho trénera. On im ukáže cestu ku golfu. Začať je veľmi jednoduché. Stačí prísť na ihrisko a tam vám všetko vysvetlia.

Čo by ste odkázali nádejným športovcom?

Chcel by som hlavne odkázať, že to je super zábava a trávenie voľného času. Ide o dostupný šport viac-menej pre každého. V zahraničí je veľmi populárny, najmä v USA. Dá sa vďaka nemu získať športové štipendium na amerických univerzitách. Môžete vyštudovať kvalitnú školu. Môžete sa dostať na olympijské hry a získať medailu. Uživíte sa touto športovou činnosťou pomerne dobre. V prvom rade by som však vyzdvihol to, že je to úžasná zábava pre celé rodiny. Ak rodiny hľadajú, ako spolu tráviť čas, tak ide o niečo, čo sa dá len náročne nahradiť niečím iným.