Vedúci výpravy na II. ZOHM v Lillehammeri Jozef Gönci po návrate na Slovensko: Obal hier zďaleka nezodpovedal obsahu
Bratislava, 23. februára (mg) – V nórskom Lillehammeri sa počas uplynulých 10 dní (12. – 21. februára) konali II. zimné olympijské hry mládeže. Slovensko na nich reprezentovalo 33 športovcov. Zastúpenie sme mali v dievčenskom turnaji v ľadovom hokeji, v hokejovej súťaži zručností, sánkovaní, biatlone, bežeckom a zjazdovom lyžovaní a výpravu doplnil jeden bobista a jedna krasokorčuliarka. V pozícii vedúceho výpravy pôsobil dvojnásobný olympijský medailista Jozef Gönci. Ten vôbec po prvý raz viedol výpravu na zimnom podujatí. Rozhovor s Jozefom Göncim po návrate slovenskej výpravy na Slovensko:
Mládežnícke olympijské hry sú podujatím s nižším rozpočtom oproti veľkým olympiádam a v tomto duchu sa ho snažili pripraviť aj organizátori v Nórsku. Aký ste mali z hier v Lillehammeri dojem?
„Z pozície vedúceho výpravy musím povedať, že obal hier zďaleka nezodpovedal tomu obsahu, ktorý sa v Lillehameri odohrával. Hovoríme o tom, aké sú hry skromné a nechceme prípravu hnať do finančného, materiálneho, či personálneho maxima, keďže ide „len“ o mládežnícke podujatie. Je ale vidieť, že obsah hier, teda samotné športové výkony, boli niekde úplne inde. Tímy z jednotlivých štátov investovali do hier a prípravy obrovské financie a samozrejme aj materiálne a personálne zabezpečenie bolo z ich strany na vysokej úrovni.“
Ako ste spokojný s umiestneniami mladých Slovákov na II. ZOHM?
„Naše ambície v zimných športoch celkom logicky nemôžu byť na úrovni škandinávskych krajín, kde je snehu počas
Aká bola atmosféra na samotných športoviskách a v Olympijskej dedine?
„Hry boli veľmi malé, skromné, tiché. To bol ten obal navonok. Vo vnútri sa ale odohrávali svetové mládežnícke športové výkony. Mladí športovci chceli niečo dokázať. Američania, Rusi, Nóri a mnohí iní, nikto z nich nič nepodcenil a prišli bojovať naplno. Na športoviskách povzbudzovalo mnoho ľudí. Celá organizácia teda vôbec nebola v skromnom duchu, ako to mohlo navonok pôsobiť.“
Výpravy z celého sveta si museli zvyknúť aj na o čosi menšie ubatovacie priestory. Ako to vnímala 
„Ubytovanie bolo osobitou nórskou kapitolou. Nóri zrejme nie sú zvyknutí tráviť doma toľko času ako iné národy. Radšej idú do prírody, športujú a socializujú sa. Tomu sú ich domovy, ale aj Olympijská dedina, prispôsobené.“
V čom je najväčší rozdiel medzi prípravou našich športovcov a prípravou športovcov z krajín, ktoré boli v Lillehammeri úspešnejšie?
„V športovo úspešnejších krajinách začína špecializácia detí už v 8-10 rokoch. U nás to tak nie je. V metodike práce by sme sa teda mali určite posunúť viac dopredu, pretože v tomto zaostávame. Limituje nás slabá športová infraštruktúra. Sme prirodzene zvyknutí na to, že v zime je u nás sneh, no v poslednom období je problém nájsť doma prirodzené podmienky na prípravu. Medzi raňajším odchodom z Lillehammeru a večerným príchodom do Bratislavy sme prekonali rozdiel 30 stupňov Celzia. Je teda jasné, že sa nemôžeme porovnávať s krajinami, ktoré majú prirodzené poveternostné podmienky na zimné športy lepšie ako my. Naše investície do prípravy preto musia putovať do zahraničia. Obávam sa však, že metodikou mladých športovcov skôr unavíme. Kým my na zahraničných sústredeniach trénujeme objemové dávky, iné krajiny už ladia formu. A to je obrovský rozdiel.“
