Športové
Minsk
6 min. čítania

Veterán Erik Vlček po bronzovej „plavbe“ našej K4: V takýchto ťažkých podmienkach som v štvorkajaku ešte nesúťažil

Profile picture for user Soucek
Ľubomír
Souček
Slovenský štvorkajak na "plavbe" za bronzovou medailou.
Foto
Ján Súkup, Štartfoto

(Pre olympic.sk píše hlavný tlačový atašé slovenskej výpravy) – Z vodáckeho areálu v Zaslavli pri Minsku sme sa predsa len v posledný deň kanoistických súťaží Európskych hier dočkali medaily. Náš štvorkajak v zložení Samuel Baláž, Erik Vlček, Csaba Zalka a Adam Botek (všetci sú členovia Športového centra polície) dopádloval na 500 m trati tretí. V polovici trate boli Slováci ešte na piatom mieste, výborným záverom sa však v nabitej konkurencii posunuli na tretie pred Portugalcov a Talianov.

Súťažilo sa v extrémne ťažkých poveternostných podmienkach, vo veľmi silnom protivetre – našťastie nie ešte aj v obrovskom lejaku, aký bol v Minsku v stredu večer...

„Som veľmi spokojný s jazdou a s tým, že chlapci to veľmi dobre zvládajú aj v rozdielnych podmienkach. Pred tromi týždňami výborne zvládli preteky Svetového pohára v Duisburgu, kde im fúkalo do chrbta – tam boli strieborní. Dúfal som, že tu dnes budú iné podmienky, aby sme sa otestovali, čo nám najviac vyhovuje. Veľmi ma potešilo, že to chlapci v týchto ťažkých podmienkach a v silnom protivetre tak dobre zvládli. Presvedčil som sa, že vedia výborne zajazdiť v rôznych podmienkach. Zatiaľ zvládajú každú situáciu,“ hodnotil tréner štvorkajaka Peter Likér.

Slovenská štvorica Samuel Baláž, Erik Vlček, Csaba Zalka, Adam Botek na trati.
Foto
Ján Súkup, Štartfoto

V porovnaní so štartom v Duisburgu nastala v zložení štvorkajaka jedna zmena. Gábora Jakubíka v Minsku nahradil Adam Botek, ktorý tu išiel aj v K2 na 500 m (s Petrom Gellem skončili v stredu piati). Na margo tejto výmeny Likér povedal: „Veľmi som chcel mať v K4 Adama, pretože na 500 aj na 1000 m je to momentálne náš suverénne najlepší kajakár. Veľmi mentálne vyrástol, má naozaj profesionálny prístup a teraz je na úplne inej úrovni, ako ostatní. Ako už veľmi vyspelý pretekár je pre nás obrovským prínosom.“

„Bolo to veľmi náročné. V takýchto ťažkých podmienkach sme sa ešte nepretekali, takže som rád, že sme to takto zvládli a teším sa z medaily. Dopredu sme o nej nechceli hovoriť, ale celý rok sme trénovali práve preto, aby sme ju získali,“ povedal „háčik“ slovenského štvorkajaku Samuel Baláž, ktorý napriek pozícii vpredu v lodi počas jazdy príliš nevnímal, ako si naša loď počína: „Videl som len to, že Rusi sú dosť vpredu pred nami a bál som sa teda, že to pre nás nebude príliš dobré. Keď som potom  na tabuli videl, že sme tretí, neveril som vlastným očiam.“ Potešilo ho, že v štvorkajaku v Minsku pádloval Botek. „V lodi musia byť najrýchlejší pretekári,“ poznamenal.

Mimochodom, pre Baláža a Zalku to bola zo zaslavského areálu už druhá bronzová medaila, pretože pred tromi rokmi tu skončili tretí v K2 na juniorských majstrovstvách sveta... „Táto súťaž je však o level vyššie, tak tento bronz má podstatne väčšiu cenu,“ usmial sa Baláž. Pre ostatných našich vodákov to bola v Minsku súťažná premiéra.

Členovia štvorkajaka s bronzovými medailami na hrudi - zľava Adam Botek, Csaba Zalka, Erik Vlček a Samuel Baláž.
Foto
Ján Súkup, Štartfoto

Máloktorý svetový kajakár má toho za sebou na vode toľko, ako Erik Vlček, ale napriek tomu prezradil: „V takýchto ťažkých podmienkach som v štvorkajaku ešte nesúťažil. Ani sa nepamätám, kedy som v K4 išiel 500 metrov v takomto protivetre. Keď som videl, ako Sama vpredu občas zalievajú obrovské vlny, aj som ho ľutoval. Je veľmi nepríjemné pri maximálnom výkone dostávať studené vlny do hrude. Obdivoval som, že ho to vôbec nerozhodilo z rytmu. Až do záveru udržal vysokú frekvenciu, a to bolo kľúčové. Boli to extrémne ťažké preteky, vôbec som si ich neužil – a myslím si, že ani ďalší traja v našej lodi,“ popisoval dramatické preteky.

„Nevedel som si predstaviť, ako zvládneme posledných sto metrov,“ pokračoval. „Videl som len, že Nemci sú pred nami a periférne som vnímal, že Rusi sú dosť vpredu. Keď som videl, že nám tak odchádzajú, tak som si hovoril, že my hádam stojíme na mieste... Našťastie, ukázalo sa, že ohromný záver mali len Rusi, a nikto iný sa nechytil. Celkove sme to zvládli super, takže som veľmi rád.“

Zatiaľčo traja borci v našej lodi sú mladíci (Botek je ročník 1997, Baláž 1998 a Zalka 1999), Erik Vlček je vo veku 37 rokov už ozajstný veterán. Najúspešnejší kajakár slovenskej histórie má síce v zbierke už množstvo medailí z vrcholných podujatí, vrátane troch olympijských, je desaťnásobný majster sveta a jedenásťnásobný majster Európy, ale bronzový kov z Minsku je z Európskych hier jeho prvý. Pred štyrmi rokmi v Baku skončil v dvojkajaku s Jurajom Tarrom štvrtý. „Z tohto hľadiska to má pre mňa obrovskú hodnotu,“ konštatoval a poťažkal ju. „Medaila je poriadne ťažká, má minimálne pol kila. Z toho množstva, čo mám doma, má porovnateľnú váha hádam len strieborná z olympiády v Riu.“

Podľa poradia sedenia tretí muž v lodi Csaba Zalka priznal, že v náročnejších podmienkach ešte nepretekal: „Boli naozaj veľmi ťažké preteky a asi jedna z najťažších jázd môjho života. Ten silný protivietor a veľmi dlhé vlny vedia štvorkajak dobre rozhádzať, ale zvládli sme to veľmi dobre. Výrečne o tom vypovedá, že sme išli čas vyše 1:33, pritom inokedy sa jazdí okolo 1:20 min.“

Zadákovi bronzovej lode Adamovi Botekovi v Minsku vyšiel druhý útok na medailu. V K2 na 500 m bol s Petrom Gellem na piatom mieste, na cenný kov im chýbalo 315 tisícin sekundy. „Necítil som príliš, že som mal aj včera finálový štart, pretože po masáži som sa dobre zregeneroval a dnes som bol fit. Aj napriek tomuto ťažkému počasiu sa mi išlo veľmi dobre. Bolo to dlhé, náročné, ale chvalabohu sme to dobre zvládli. Veľmi sa teším, sú to moje prvé Európske hry a prvá medaila. Som nadmieru spokojný. Veľmi ma teší, že sme vo finiši dokázali zdolať Portugalcov. Mám pocit, že našej jazde nechýbalo nič, blížila sa ideálu. Chvalabohu, máme natrénované, vyrovnali sme sa aj so zlým počasím," povedal.

Medailu si členovia nášho štvorkajaka ani príliš nemôžu vychutnať. Už v noci opustia dedinu športovcov v Minsku a v piatok skoro ráno odlietajú domov. Slovenské médiá sa s nimi v Bratislave môžu stretnúť už o deviatej ráno. Vodáci sa ponáhľajú domov, pretože už vo štvrtok a v piatok ich čakajú kvalifikačné preteky na Zemníku, v ktorých pôjde o nomináciu na majstrovstvá sveta v Szegede – a tie budú zároveň olympijskou kvalifikáciou. To budú hlavné vodácke preteky roka.