Vo veku 67 rokov zomrel bývalý čs. reprezentant v zjazdovom lyžovaní a otec krasokorčuliarskej olympioničky Peter Reitmayer
Vo veku 67 rokov v Bratislave v piatok 21. mája zomrel bývalý československý reprezentant v zjazdovom lyžovaní Peter Reitmayer. Rodák zo Spišskej Soboty začal lyžiarsku kariéru vo Vysokých Tatrách u trénera Štefana Spiringa. Reprezentoval ČSSR vo Svetovom aj Európskom pohári. Spolu s manželkou Ivetou vychoval úspešnú reprezentantku Slovenska v krasokorčuľovaní Ivanu, ktorá Slovensko reprezentovala na ZOH 2010 vo Vancouveri. Ako junior mal úspešnú medzinárodnú krasokorčuliarsku kariéru aj ich syn Peter Reitmayer mladší.
Otec chcel mať zo syna hokejistu, on sa stal zjazdárom
Otcom Petra Reitmayera bol bývalý výborný hokejista a neskôr známy lekár Jindřich Reitmayer. Narodil sa síce v Prahe, ale už od útleho detstva spoločne s bratom Zbyňkom vyrastal vo Vysokých Tatrách, kam sa jeho rodičia presťahovali v záujme liečenia hlavy rodiny Bedřicha Reitmayera z tuberkulózy. Jindřich Reitmayer sa z hokejového tímu ŠK Bratislava, v ktorom žiaril s Reimannom a Kočanom, prebojoval až do československej reprezentácie. Nadšený organizátor športových podujatí vo Vysokých Tatrách a predseda zdravotníckej komisie Horskej služby zaštepil silný vzťah k športu aj svojmu synovi Petrovi.
„Aj zo mňa chcel mať hokejistu,“ citoval Petra Reitmayera svojho času v časopise Olympijská revue Marián Šimo a v citácii pokračoval: „V Smokovcoch však nebol umelý ľad a voziť ma trikrát do týždňa poobede na tréning do Popradu otec nestíhal, lebo ako lekár mal kopu povinností. Napokon s ťažkým srdcom odsúhlasil, že sa budem venovať zjazdovému lyžovaniu, hoci vo Vysokých Tatrách naň nie sú také ideálne terény ako na bežecké. Po vyučovaní som sa zubačkou vyviezol na Hrebienok, odlyžoval si a keď nebol odmäk, stihol som ešte aj zahrať si hokej na prírodnom ľade na futbalovom ihrisku pod Penzákom.“
Devätnásťročný na štarte zjazdu Hahnenkammu
Peter Reitmayer mal veľký talent a už vo veku 16 rokov ho povolali do československej reprezentácie mužov. Bol v nej napríklad s oveľa skúsenejším Miloslavom Pažoutom, ktorý sa ako vôbec prvý Slovák predstavil v seriáli Svetového pohára a štartoval už na ZOH 1968 v Grenobli. Viacerí členovia tímu bojovali o účasť na ZOH 1972 v Sappore, ale ani jednému sa to nepodarilo. O rok neskôr – v januári 1973 - však Peter Reitmayer vo veku 19 rokov ako prvý Slovák v histórii nastúpil na štart najslávnejšieho zjazdu na svete – Hahnenkammu v rakúskom Kitzbüheli.
O dva mesiace neskôr však v reprezentácii skončil. „Financie na letnú prípravu na ľadovcoch boli iba dva roky, potom sa to vrátilo do starých koľají,“ vysvetľoval to v Olympijskej revue. Na majstrovstvách sveta 1974 chýbal, ale pretekársky lyžoval až do roku 1977, pričom jazdil za Sláviu VŠT Košice spolu s Vladimírom Krajňákom.
Dlhoročný tréner vysokoškolákov
Ako uvádza Marián Šimo, Peter Reitmayer po dvoch rokoch v banskobystrickej Dukle takmer dve desaťročia pôsobil ako lyžiarsky tréner v Košiciach. Na troch svetových zimných univerziádach po sebe (Zakopane 1993, Jaca 1995 a Mudžu 1997) bol hlavným trénerom slovenskej zjazdárskej reprezentácie. V prvej časti tohto obdobia viedol aj účastníčku majstrovstiev sveta Veroniku Macákovú-Tarasovičovú. Tá si naňho teraz zaspomínala:
„Boli sme si ľudsky veľmi blízki. Dlhší čas ma trénoval, potom sme sa stali priateľmi a počas pôsobenia v Dome športe aj kolegami. Ja som Petra aj jeho bratranca Zbyňa od detstva registrovala ako tatranských trénerov. Peter istý čas pôsobil v Slávii VŠT Košice a neskôr aj so Zbyňom trénovali vysokoškolákov v Slávii Stavoconsult Košice. Ja som síce študovala v Bratislave, ale stala som sa členkou tohto klubu. Absolvovala som s nimi letnú prípravu, sústredenia v Hintertuxe, aj výjazdy na preteky. Peter bol mimoriadne kamarátsky, veľmi ľudský. Ako zverenkyňa som s ním nemala jediný konflikt. S ničím nemal problém. Nikdy na mňa nezdvihol hlas, pritom však nebol mäkký tréner.“
Z dvoch detí vyrástli krasokorčuliarski reprezentanti Slovenska
Peter Reitmayer mal štyri deti, ale hoci sa všetky venovali športu, ani jedno sa nevydalo v jeho lyžiarskych pretekárskych stopách. Lyžovať sa naučila len najstaršia Petra, ktorá žije v Austrálii, ale ani tú nenaučil lyžovať on. Druhá v poradí Paula sa venovala športovej gymnastike. A dve najmladšie deti – Ivana a Peter mladší – sa pod trénerským vedením jeho manželky Ivety výrazne presadili v krasokorčuľovaní.
Dlhší čas sa súrodenci pod maminým vedením pripravovali v Košiciach. Ich otec sa v tom čase staral o penzión vo Vysokých Tatrách. Keď však bolo zjavné, že Ivana aj Peter majú výrazný talent, predseda Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu Jaroslav Burian sa ich snažil zlákať do Bratislavy, kde boli lepšie tréningové podmienky. V roku 2004 sa rodina naozaj presťahovala do Bratislavy.
V roku 2009 sa obaja súrodenci Reitmayerovci stali majstrami Slovenska v kategórii dospelých. Ivana sa prebojovala na ZOH 2010 vo Vancouvri a medzi ženami štartovala aj na svetových a európskych šampionátoch. Jej najlepším výsledkom bolo 11. miesto na ME 2009. O rok mladší Peter si zasúťažil na juniorských MS, aj na zimnom EYOF v roku 2009.
Posledné roky bol správcom Domu športu v Bratislave
Peter Reitmayer po nejakom čase života v Bratislave začal pôsobiť ako správca Domu športu. V tejto pozícii pracoval približne tucet rokov, aj do dovŕšení dôchodkového veku. Stále žil športom a spoznal bližšie aj viacero zverencov svojej manželky, ktoré počas sústredení v Bratislave bývali aj dva či tri týždne u nivh doma. A keď leteli do zahraničia, Peter manželku aj ich potom rozvážal na Schwechat.
„Podobne ako predtým pri tréningoch, ani neskôr v práci o žiadnej veci nepovedal, že je s ňou problém. Ako s kolegom sa mi s ním skvele robilo, pretože bol bezkonfliktný a maximálne spoľahlivý. Aj medzi ľuďmi, ktorí chodili do Domu športu, bol veľmi obľúbený, pretože stále bol usmiaty a mal dobrú náladu. Veľmi mi je za ním smutno...,“ vyznala sa jeho bývalá zverenka Veronika Macáková-Tarasovičová, ktorá pracuje v bratislavskej hale Mladosť.
Peter Reitmayer mal dlhodobo problémy so srdcom aj s obehovým systémom. Posledné mesiace s týmito ťažkosťami maródoval. Nedávno však plánoval, že sa v práci onedlho zastaví, ukončí si práceneschopnosť, vyberie si zvyšnú dovolenku a zrejme nadobro odíde do dôchodku. Ale toho sa už nedočkal a už si ani neužije vnúčatá, na čo sa veľmi tešil. V noci zo štvrtka na piatok doma skonal...
Posledná rozlúčka s Petrom Reitmayerom sa uskutoční v utorok 25. mája o 14:00 h v bratislavskom Krematóriu. Česť jeho pamiatke!
