Športové aktuality
5 min. čítania

Volkova olympijská premiéra trvala v Tokiu dovedna 31,61 sekundy, aj na dvojstovke bolo preňho semifinále priďaleko

Z Tokia Gabriel Bogdányi pre www.atletika.sk a www.olympic.sk
Foto
SOŠV/JÁN SÚKUP

Presne 31,61 sekundy trvala olympijská premiéra slovenského šprintérskeho rekordéra Jána Volka na olympijských hrách v Tokiu. Po stovke za 10,40, zvládol dvojnásobnú trať v rozbehu za 21,21 sekundy a s hrami sa definitívne rozlúčil.

„Nebežal som dobre, podobalo sa to stovke. Dal som však do toho všetko ako vždy, no dúfal som v lepší čas,“ komentoval Volko, zmierený s osudom, svoj výkon v behu na 200 m, v ktorom obsadil v II. rozbehu 5. a celkovo 42. miesto zo 49 šprintérov. „Účasť na olympiáde je môj splnený sen a každý beh navyše, okrem rozbehov, by bol krásny bonus. Teším sa, že som mal možnosť štartovať v Tokiu, ale mrzí ma, že som ju nevyužil lepšie. Moje výsledky len odzrkadľujú, ako vyzerala celá letná sezóna. Nevyšlo to, ako sme s trénermi chceli, ale vzhľadom na okolnosti je fajn, že som vôbec mohol na olympiáde bežať.“

Volko hodnotil pred hrami svoje šance racionálne. Tvrdil, že ak sa mu podarí dostať sa ďalej z rozbehov, tak skôr na dvojstovke ako na polovičnej trati. Tentoraz však bolo preňho, žiaľ, aj semifinále na 200 m na míle vzdialené. S formou z predošlých rokov by však určite mal šancu.

Posledný postupujúci s časom Ír Reid totiž zabehol 20,53 a mnohí ďalší, ktorí sa kvalifikovali priamo, keďže skončili vo svojom rozbehu v prvej trojke, dosiahli časy, aké Volko súkal v minulých sezónach na počkanie. Napríklad Juhoafričanovi Jobodwanovi stačilo aj 20,78 a aj vo svojom rozbehu (Richard 20,52, Maswanganyi 20,58, Burnet 20,60) by bol náš rekordér za normálnych okolností v hre o priamy postup.

„Ak by som sa nezranil a absolvoval plnohodnotnú prípravu, podobný výkon by bol v mojich silách,“ pripustil najrýchlejší Slovák v histórii. „Na keby sa však nehráme. Museli sme hrať s kartami, aké sme mali. Z toho, čo som dostal k dispozícii, sme urobili takýto výsledok.“

Volko cestoval na tokijskú olympiádu po zranení, ktoré ho v júni na tri týždne vyradilo z  tréningového procesu. Namiesto plnohodnotnej prípravy len improvizoval, a od 2. júna, keď sa na mítingu P-T-S v Šamoríne zranil, ani poriadne nesúťažil. Do Tokia priletel nevybehaný, v celej letnej sezóne „odšprintoval“ len po štyri stovky a dvojstovky.

„Áno, som nevybehaný. Žiaľ, pre zranenie sme nemohli vyladiť formu tak, ako sme si predstavovali. Urobili sme, čo bolo v našich možnostiach, ale na lepší výsledok to nestačilo. Neviním z toho nikoho, jednoducho, takto sa situácia vyvinula. Na viac som nemal. Netreba sa ľutovať a smútiť. To, čo sa udialo na olympiáde a pred ňou, treba hodiť za hlavu a posunúť sa ďalej – dobojovať zvyšok sezóny, a potom sa kvalitne pripraviť na ďalšie vrcholné podujatia.“

Dvadsaťštyriročný študent informačných technológií berie svoju olympijskú premiéru, hoci nedopadla ktovieako slávne, ako dobrú skúsenosť.

„Keďže o hry som v dôsledku zranenia mohol aj prísť a na 200 m som sa do Tokia takmer nekvalifikoval, teším sa, že som mohol byť pri tom. Mám úžasný zážitok a som zaň vďačný.“

Aj keď tokijské hry sprevádzajú prísne protipandemické opatrenia, Volko si svoju prvú olympiádu a všetko, čo k nej patrí, vychutnával: „Napriek ohlasovaným reštrikciám som sa do Tokia tešil. Myslím si, že je to tu lepšie, než sme očakávali. Nefungujeme až v takom prísnom ´väzenskom´ režime, ako nás strašili.“

Halový exmajster Európy na 60 m verí, že Tokio nebude jeho jediná a posledná olympijská skúsenosť a ešte samu podarí na nejakej olympiáde štartovať.

„Olympiáda je presne to, pre čo sa oplatí tvrdo trénovať, aj keď v mojom prípade je prvý dotyk s ňou poznačený trpkou príchuťou slabých výkonov. Verím však, že o tri roky v Paríži, ak sa tam kvalifikujem, predvediem lepší výkon a spravím lepší výsledok,“ nádejal sa Volko.

Letná sezóna sa pre slovenského rekordéra ešte neskončila, aj keď ešte netuší, aký bude jeho ďalší program – či v nej bude pokračovať, alebo si radšej dolieči boľačky, ktoré pribrzdili jeho sľubný rozlet.

„Všetko si dôkladne preberiem s trénermi, ale určite chcem bežať vo finále slovenskej ligy, kde chcem pomôcť môjmu klubu Naša atletika k peknému umiesteniu,“ naznačil možný scenár.

A ešte zopár štatistických faktov k Volkovmu vystúpeniu v Tokiu. Bol šiesty šprintér pochádzajúci zo Slovenska, ktorý štartoval na OH na stovke a štvrtý na dvojstovke. Po banskoštiavnickom rodákovi Andrejovi Engelovi len druhý, kto absolvoval obe disciplíny na tých istých hrách. Už mu ale nikto nikdy nevezme, že na tých istých OH štartoval na 100 a zároveň aj na 200 m ako prvý šprintér zo slovenského klubu. Engel totiž v čase štartu na v v Los Angeles 1932 behal za pražský klub VS.

JÁN VOLKO NA 200 METROV V ROKU 2021

HALA

30. 1. Viedeň 21,04

6. 2. Metz 20,99

VONKU

19. 5. Ostrava/ZT 20,77

2. 6. Šamorín/P-T-S 20,62

27. 6. Trnava/M-SR (R) 22,8 (s vetrom)

27. 6. Trnava/M-SR (F) 21,16

3. 8. Tokio/OH (R) 21,21 (celkovo 42.)

Podujatia a športovci
Šport
Friuli-Venezia Giuli EYOF 2023

Súvisiace

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri
Partneri MOV
3_alianz
1_air
14_visa
13_Toyota
12_Samsung
11_pg
10_panasonic
9_omega
8_intel
5_bridgestone
4_atos
2_alibaba
6_cocacola