Športové aktuality
Bratislava
14 min. čítania

Vyberáme z časopisu OLYMPIC.sk: Ako prežiť čas korony a nezblázniť sa - nevzdať sa a nájsť si nové ciele

Gabriel Bogdányi
Gymnastka Barbora Mokošová síce má istotu účasti na OH v Tokiu, ale aj ona počas roka čelila veľkej neistote, ako pri všakovakých obmedzeniach pokračovať v kariére.
Foto
TASR

V piatok 4. decembra vychádza na 136 stranách časopisecký magazín Slovenského olympijského a športového výboru OLYMPIC.sk jeseň/zima 2020. Je plný zaujímavého čítania. Niektoré texty zverejňujeme aj na webovej stránke SOŠV. Ako prvý text Gabriela Bogdányiho „Ako prežiť čas korony a nezblázniť sa - nevzdať sa a nájsť si nové ciele“. S trojicou psychológov v ňom rozoberal situáciu, v ktorej sa športovci ocitli „v čase korony“ a ktorá ich postavila pred riešenie doteraz neznámych problémov. A hovorili aj o tom, ako novým problémom čeliť.

Rok 2020 priniesol pre športový svet doteraz nevídanú situáciu. Klasický športový kolobeh vystriedal chaos a neistota. Rušilo sa jedno podujatie za druhým, športový kalendár sa zmenil na bezcenný zdrap papiera. Stalo sa, čo si nik ani len nevedel predstaviť: pre koronavírusovú pandémiu dokonca preložili olympijské hry v Tokiu! Pre prísne cestovné obmedzenia športovci rušili zahraničné sústredenia, tréningový proces vystriedala improvizácia, neraz vo veľmi skromných podmienkach. Vírus obrátil život naruby. Do života športovcov sa vkradla neistota a obavy z budúcnosti. Nik nevie, čo bude o týždeň, o mesiac, o pol roka. Dlhodobé plánovanie v športe je – nemožné. Ako však prežiť toto extrémne zložité obdobie korony a nezblázniť sa?

Nájsť si novú motiváciu, sústrediť sa na čiastkové ciele a nevzdať sa za žiadnych okolností – to sú tri kľúčové rady, ktoré pri vyrovnávaní sa s dôsledkami koronavírusu odporúčajú renomovaní športoví psychológovia Tomáš Gurský, Peter Kuračka a úspešný mentálny kouč Patrik Bednár.

Vravia, že počet ich klientov sa dramaticky nezvýšil, akurát okrem zvyčajných vecí preberajú na sedeniach aj veci súvisiace s koronakrízou. „Celkove ostal počet sedení podobný. Časť klientov, keďže im zrušili súťaže a necítili potrebu riešiť veci, mi síce vypadla, no zároveň sa objavili noví, ktorí mali problémy so zvládaním doteraz nepoznanej situácie,“ vraví Peter Kuračka.

Tému hľadania novej motivácie a zvládanie negatív, ktoré priniesla „korona“, často riešil aj Tomáš Gurský – zaujímavé je, že častejšie u športovcov nižšej výkonnostnej úrovne ako v prípade elity. „Ale našli sa aj špičkoví borci, ktorí horšie znášali neustálu zmenu súťažného programu, rušenie a presuny vrcholných podujatí, nevedeli, ako sa mentálne nastaviť na časovanie formy v období absolútnej neistoty,“ dodáva nestor slovenských športových psychológov.

Mentálny kouč Patrik Bednár pripomína, že to, čo sa športovcom stalo v tomto roku, je obrovský zásah do ich života. Všetky dlhodobé plány padli a zrazu nevedia, čo ich čaká na druhý deň, nieto o pol roka. „Profesionálny šport je postavený na vrcholných podujatiach a na príprave na ne. Ich zrušením športovec prichádza o časť zmyslu, prečo to vôbec robiť,“ konštatuje. „Preto odporúčam svojim klientom, aby sa sústredili na veci, ktoré majú napriek nepriaznivým okolnostiam stále vo svojich rukách. Je to napríklad časť športovej prípravy, a takisto veci súvisiace s rozvojom svojej osobnosti.“

ČO RADIA ODBORNÍCI

● SÚSTREDIŤ SA NA VECI, KTORÉ MÁ ŠPORTOVEC NAPRIEK NEPRIAZNIVÝM OKOLNOSTIAM STÁLE VO SVOJICH RUKÁCH

● POMÔCŤ MÔŽE HUMOR A NADHĽAD

● UTVORIŤ SI STÁLY REŽIM A DODRŽIAVAŤ HO

● NAMIESTO DLHODOBÝCH CIEĽOV SI STANOVIŤ KRÁTKODOBÉ A NÁJSŤ SI NOVÚ MOTIVÁCIU

● NIKDY SA NEVZDAŤ, NECH SA DEJE, ČO SA DEJE

● PRIJAŤ AJ NEGATÍVNE MYŠLIENKY, ALE NEPODVOLIŤ SA IM

● NEZABUDNÚŤ OKREM ZÁKLADNÉHO PLÁNU PRÍPRAVY AJ NA PLÁN B A C

● UDRŽIAVAŤ SI VNÚTORNÚ MOTIVÁCIU A PRACOVAŤ NA SÚSTAVNOM SEBAZLEPŠOVANÍ

● UČIŤ SA UMENIU IMPROVIZÁCIE A FLEXIBILITY

 

Čiastkové ciele a vnútorná motivácia

Totálny kolaps zabehaného systému tréningov a súťaží je pre športovca obrovská zmena, keďže sú zvyknutí fungovať v nejakej klasickej štruktúre. „Mnohým sa teraz úplne rozpadla a museli nevyhnutne prepracovať svoje mentálne nastavenie,“ upozorňuje Peter Kuračka. „Niektorí to zvládli excelentne, iní striedajú svetlé okamihy s horšími, niektorí však majú veľké problémy. V súčasnosti je dôležitá flexibilita športovca i jeho okolia – ako zareaguje na zmenu, či sa prispôsobí a utvorí si nový režim aj systém prípravy. Najmä v individuálnych športoch, kde sa zo dňa na deň museli pripravovať v diametrálne odlišnom režime ako doteraz, som mal viacero prípadov, keď som klientom pomáhal hľadať novú motiváciu či stanoviť si iný cieľ. A ešte jeden dôležitý fakt: je veľký rozdiel trénovať v kolektíve či aspoň v minitíme, alebo doma úplne sám. V skupinovom tréningu nechýba komunikácia, je tam i trochu viac zábavy. Športovec za každých okolností takisto potrebuje cítiť podporu trénera, ktorý by s ním mal byť čo najčastejšie v kontakte.“

Podobný pohľad má i Tomáš Gurský: „Aj v individuálnom športe je v súčasnosti veľké plus, ak máte dobrý a pozitívne naladený realizačný tím. Vďaka nemu ľahšie zvládnete i toto obdobie neistoty. Mimoriadne dôležitá je najmä dobrá chémia medzi športovcom a trénerom. Takisto veľmi pomáha i vnútorná motivácia, aby športovanie bolo zároveň vášeň, dokonca niečo ako droga, bez čoho nemôže žiť. Športovec si potom ľahšie nájde cestu, ako sa vyrovnať aj so situáciou, aká je vo svete v súčasnosti.“

Podľa Tomáša Gurského univerzálny recept, ako zvládnuť, keď sa všetko rúti ako domček z kariet a je nevyhnutné improvizovať, neexistuje. „Nik ho ešte nevynašiel, no na túto tému sa už organizovalo v poslednom období viacero konferencií športových psychológov,“ vraví. A dodáva, že tí, ktorí majú schopnosť flexibility a improvizácie (a keď navyše v realizačnom tíme funguje dobre chémia), zvládajú súčasné problémy výrazne jednoduchšie: „Vytvoria si nejaký improvizovaný program a znovu sa naštartujú. Často pomôže humor a nadhľad.“

Peter Kuračka prízvukuje, aby športovci bez ohľadu na to, akú zažívajú situáciu, pracovali systematicky s cieľmi. „Za normálnych okolností je to jednoduchšie, lenže teraz sú klasické ciele dosť neisté, alebo odložené na neurčito. Je preto dobré utvoriť si tréningové alebo čiastkové ciele, stanoviť si, v čom sa chcem zlepšiť na konkrétnom tréningu, v týždni či mesiaci. Ak športovec aj tieto drobné ciele splní, nech ich pokojne oslávi,“ odporúča bývalý ligový futbalista, ktorý okrem psychológie vyštudoval aj ekonómiu. „Ďalšia dôležitá vec je utvoriť si stály režim a dodržiavať ho – tréningy, štúdium, regenerácia. Odporúčam vyhradiť si aj čas pre seba, aby bol režim vyvážený.“

Pozitívny príklad Tóth

Tomáš Gurský vyzdvihuje, akým spôsobom sa k novej situácii postavil chodec Matej Tóth (na snímke v objatí manželky po triumfe na Dudinskej päťdesiatke, keď zároveň splnil olympijský limit).
Tomáš Gurský vyzdvihuje, akým spôsobom sa k novej situácii postavil chodec Matej Tóth (na snímke v objatí manželky po triumfe na Dudinskej päťdesiatke, keď zároveň splnil olympijský limit).
Foto
TASR/Ján Krošlák

Práve vďaka novým krátkodobým cieľom preklenul zložité koronavírusové obdobie bez veľkej ujmy i Ján Volko. Halový majster Európy 2019 na 60 m prišiel nielen o olympijské hry v Tokiu, ale aj o halové MS v čínskom Nan-ťingu, kde nebol bez šance na finálové, ba možno i medailové umiestenie.

„Keď už robiť čokoľvek podľa pôvodných plánov neprichádzalo do úvahy a význam stratili nielen dlhodobé, ale aj strednodobé plány, začali sme pracovať na krátkodobých,“ opisuje Patrik Bednár spoluprácu s najrýchlejším Slovákom v prvej vlne pandémie. „Vytýčili sme si týždňové ciele, či dokonca ciele iba na jednotlivé tréningy. Riadili sme sa mottom: Všetko, čo máš, je práve teraz, čo teraz urobíš, to je pre teba, to si vezmeš. Sústredenie sa na krátkodobé ciele nám pomohlo prekonať frustráciu zo zrušenia olympiády i ďalších podujatí.“

Volkov mentálny kouč upozornil i na ďalšiu, zdá sa, veľmi prospešnú vec: „Dlhodobo pracujeme s pozitívnou filozofiou. Z nej sme čerpali aj pri prekonávaní reštrikčných opatrení súvisiacich s pandémiou, a o to jednoduchšie sme sa s problémami vyrovnávali. Nie vždy bolo ľahké vykomunikovať si, na čo sa sústrediť. Zameranie sa na pozitíva, čomu sa venujeme s Jankom dlhodobo, nám pomohlo prežiť prvé týždne zákazov a reštrikčných opatrení.“

Tomáš Gurský uviedol ako príklad športovca, ktorý sa správne popasoval s koronakrízou, olympijského šampióna v chôdzi na 50 km z Ria 2016 Mateja Tótha. Keď prišiel o všetky jarné pokusy splniť limit na OH, začal sa pohrávať s myšlienkou ukončiť kariéru. Pochmúrne nastavenie však pomerne rýchlo preklopil na pozitívne a v októbri nielenže štvrtý raz vyhral Dudinskú päťdesiatku a poľahky splnil olympijský limit, ale dosiahol aj svetový výkon roka 3:41:15 h.

„Mateja síce dobre nepoznám, ale on je výborný príklad, ako si nájsť vnútornú motiváciu,“ vraví Tomáš Gurský. „Rozumiem aj jeho úvahám, že chcel skončiť. Vedel, že chce ešte niečo dosiahnuť, poznal presne, aká cesta vedie k splneniu cieľa. Keď do tohto procesu vstúpila neistota, neustále posúvanie či rušenie súťaží, začal si uvedomovať, že príprava a vylaďovanie budú v tejto situácii nesmierne ťažké, ba niekedy až nemožné. A preto zrejme prišli aj úvahy o konci.“

Ďalší pozitívny príklad, ako zvládnuť koronakrízu, je nádejná prekážkarka na 400 m Emma Zapletalová. V lete prekonávala jeden slovenský rekord za druhým a dokonca dosiahla čas (55,19 s) lepší ako tokijský limit. Po lanskom výpadku sa v tomto roku naladila mentálne výlučne pozitívne. Nerozhodili ju reštrikčné opatrenia a ani to, že sa rušilo jedno vrcholné podujatie za druhým. Tešila sa na každé preteky a bolo jej jedno, či išlo krajské alebo veľké medzinárodné preteky. „Snaží sa dať aj v tejto neľahkej dobe do prípravy maximum – fyzicky i mentálne. To sa v letnej sezóne pretavilo do výborných výsledkov. S Emmou sa spolupracuje výborne,“ chváli svoju klientku Peter Kuračka.

Akceptovať neznamená podvoliť sa

Nie každý však zvláda zložité situácie podobne ako Volko, Tóth či Zapletalová. „Frustrácie bolo medzi športovcami pomerne veľa. Mnohí boli na hrane a premýšľali, či má ďalej zmysel venovať energiu a čas niečomu, čoho výsledok je neistý,“ podotýka Tomáš Gurský. Na čo sa však sústrediť, aby športovec vytesnil negatívne myšlienky týkajúce sa neistoty, ktorú vniesla do jeho kariéry koronakríza?

„Súčasné dianie treba prijať ako fakt, že máme ďalšieho ťažkého súpera. Nesmiete sa však nikdy vzdať, nech sa deje, čo sa deje. To je základný princíp dobrej mentálnej výbavy športovca, ktorý by si mal povedať, že aj toto obdobie sa raz skončí a chce z neho vyjsť silnejší ako doň vchádzal – výkonnostne i osobnostne,“ vraví Patrik Bednár.

Tomáš Gurský dopĺňa, že dobre funguje, ak sa športovec zameria na seba, na svoje sebazlepšovanie: „Tí, ktorí to dokázali, pomerne hladko prekonali aj toto zložité obdobie a momentálne dominujú nad tými, ktorí sú príliš napojení na vonkajšie stimulácie a nekoncentrujú sa prioritne na seba.“

Triatlonista Richard Varga je jeden zo slovenských topšportovcov, ktorí sa infikovali novým koronavírusom.
Triatlonista Richard Varga je jeden zo slovenských topšportovcov, ktorí sa infikovali novým koronavírusom.
Foto
TASR/Martin Baumann

Peter Kuračka si myslí, že násilné vytesnenie akejkoľvek myšlienky v praxi veľmi nefunguje. „Ak sa na to športovec príliš sústredí, vyvoláva to ešte viac vnútorných konfliktov. Efektívnejšie je, ak si negatívne myšlienky uvedomí a akceptuje ich ako niečo prirodzené. Žiaľ, nie vždy sa to darí. Prijať pochmúrne myšlienky neznamená, že sa im podvolíme a namiesto tréningu budeme radšej doma vylihovať na gauči. Áno, treba ich akceptovať, ale robiť zároveň urobiť reálne kroky, ktoré športovca posunú vpred,“ prízvukuje.

Pozitívny test na koronavírus malo viacero špičkových svetových (tenista Djokovič, futbalisti Ronaldo a Neymar, basketbalista Durant, plavec Van den Burgh) i slovenských športovcov (triatlonista R. Varga, hádzanár Ľ. Ďuriš, boxer Csemez, futbalisti Škriniar či Weiss, atléti Veszelka a Sahajda, množstvo hokejistov, atď.). Akú úlohu zohráva strach z možnosti nákazy, ktorá by mohla teoreticky aj veľmi negatívne ovplyvniť športovcovu kariéru?

Patrik Bednár: „Niektorí moji klienti sa báli nákazy, ale nie preto, že ochorejú, ale pre hroziaci tréningový výpadok. Nevedeli, ako dlho budú v prípade ochorenia na COVID-19 mimo, a keďže ide o niečo nové, netušia, ako bude telo športovca reagovať po vyliečení na opätovnú záťaž. Znova vstupuje do hry faktor neistoty.“

Podľa Tomáša Gurského strach z nakazenia sa koronavírusom nie je vo všeobecnosti u športovcov veľký. „Spoliehajú sa na to, že sú odolní a sú najmenej riziková skupina,“ myslí si zakladateľ a bývalý predseda Spoločnosti športovej psychológie na Slovensku.

Plán B aj C áno, ale...

Hry XXXII. olympiády v Tokiu by sa mali uskutočniť od 23. júla do 8. augusta 2021. Napriek tomu stále panuje neistota, či vôbec budú.

„Najdôležitejšie je povedať si, že olympiádu v stanovenom termíne zorganizujú. Na to by sa mal každý športovec jednoznačne nastaviť,“ radí Tomáš Gurský. „Takisto by si mal s trénerom vypracovať strategický plán a nezabudnúť pri tom ani na náhradné riešenia. Nie je zlé mať aj plán B či C, ale človek to nesmie preháňať, lebo sa v tom zamotá...“

Ako teda prežiť čas korony a nezblázniť sa? „Treba vydržať,“ odporúča Patrik Bednár. „Väčšine športovcov, ktorí zvládnu to, s čím teraz zápasíme, to môže pomôcť pri pozitívnom naladení sa do budúcnosti. Nedržím sa striktne pravidla, že čo ma nezabije, to ma posilní. Nie vždy to platí. Lebo čo ma nezabije, ma môže aj natrvalo negatívne poznačiť či zmrzačiť. Väčšina športovcov vyjde aj z koronakrízy silných, ale veľa vecí bude závisieť i od toho, čo robili pred ňou.“

TOMÁŠ GURSKÝ

Ilustračná fotografia.

Športový psychológ (študoval na UK v Bratislave) s vyše 30-ročnú praxou, bol čs. juniorský reprezentant v zjazdovom lyžovaní a neskôr tréner. Spolupracoval napríklad s vodnými slalomári pred úspešnými OH 2004, vrátane 2-násobnej olympijskej víťazky Eleny Kaliskej, s džudistami, tenistom a neskôr trénerom Mariánom Vajdom, strelcom Pavlom Koppom, s hokejistami HC Slovan Bratislava. Je zakladateľ a bývalý predseda Spoločnosti športovej psychológie na Slovensku (SŠPS), podpredseda Českej asociácie športových psychológov a člen medzinárodnej európskej skupiny FAST (Forum for Applied Sport Psychology in Top-Sport).

PETER KURAČKA

Ilustračná fotografia.

Vyštudovaný ekonóm (EU Bratislava) a psychológ (Masarykova univerzita Brno a UKF Nitra), od roku 2013 sa venuje športovej psychológii. Bývalý prvoligový futbalista (Zlaté Moravce, Trnava, Myjava) spolupracuje napríklad s 3-násobnou paralympijskou víťazkou v streľbe Veronikou Vadovičovou, nádejnou prekážkarkou Emmou Zapletalovou, s futbalistami a hokejistami Nitry. Od roku 2017 je viceprezident Slovenskej asociácie športovej psychológie (SAŠP, nástupnícka organizácia SŠPS), je medzinárodne certifikovaný kouč ACC v rámci ICF (Medzinárodná federácia koučov).

PATRIK BEDNÁR

Ilustračná fotografia.

Mentálny kouč, vyštudoval špeciálnu pedagogiku (etopédia /veda venovaná poruchám správania/ – telesná výchova) na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pätnásť rokov sa venoval rozvoju a koučingu ľudí v personálnej a poradenskej spoločnosti, špeciálne športovcom sa venuje posledných 5 rokov. Spolupracuje so šprintérom Jánom Volkom a s jeho tímom, gymnastkou Barborou Mokošovou, talentmi – lukostrelkyňou Denisou Baránkovou, golfistom Adamom Benčíkom, biatlonistom Tomášom Sklenárikom a s futbalovou akadémiou MŠK Žilina. Je konzultant v spoločnosti SportMind HDTS, zaoberá sa mentálnou prípravou športovcov a športových tímov.

Juniorský olympijský tím 2024
2 percent nadacia

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV