Z časopisu OLYMPIC.sk: Predstavujeme mladý talent na divokej vode Zuzanu Paňkovú
Ďalší text z časopiseckého magazín Slovenského olympijského a športového výboru OLYMPIC.sk jeseň/zima 2022, ktorý vyšiel pred Vianocami a zverejňujeme ho aj na webe SOŠV, je článok o veľmi úspešnej mladej vodnej slalomárke Zuzane Paňkovej. Napísala ho Lucia Antolová.
Na jar 2021 sa v šestnástich rokoch prepádlovala do seniorského reprezentačného tímu vodných slalomárov. Odvtedy pretiekli Dunajom hektolitre vody, prešli dve vodácke sezóny a z utiahnutého dievčatka sa stala zdravo sebavedomá, čerstvo oficiálne dospelá, mladá športovkyňa s odvážnymi ambíciami a (nielen) športovými snami. Vodná slalomárka Zuzana Paňková verí, že keď predvedie, čo je v nej, má šancu zabojovať o najvyššie méty. (Aj) pod piatimi kruhmi...
KTO JE ZUZANA PAŇKOVÁ
NARODENÁ: 25. 11. 2004 v Košiciach
TRÉNER: Peter Murcko
KLUBY: TJ Slávia UVL Košice a zároveň členka Športového centra polície
ÚSPECHY: dvojnásobná majsterka Európy 3xC1 ženy (2021, 2022), štvornásobná medailistka z juniorských majstrovstiev sveta 2022 (1 – 2 - 1), trojnásobná juniorská majsterka Európy 2021 (C1 ženy, K1 ženy, 3xK1 ženy), bronzová z ME junioriek 2021 v extrémnom slalome, bronzová z majstrovstiev sveta junioriek 2021 v K1 žien
Ešte nevedela ani poriadne chodiť a už splavovala Dunajec so starými rodičmi. S krátkymi detskými nôžkami, sediac v strede deblovky, naberala cit pre vodu. V šiestich rokoch nastúpila nielen do školy, ale posadila sa prvý raz aj do kajaku. „Pamätám si, že ma to veľmi bavilo, hoci na Pieninách nás vlny vedeli poriadne pokolísať. A tak je to viacmenej doteraz,“ vybavuje si Paňková.
Keď sa v roku 2011 uskutočnili v bratislavskom Čunove majstrovstvá sveta vo vodnom slalome, práve vtedy začala takmer 7-ročná Zuzka s prvými slalomárskymi tréningami. „O rok neskôr som absolvovala prvé preteky mladších žiakov v Dolnom Kubíne. Trvalo tri-štyri roky, kým sme začali pravidelne chodiť na veľkú vodu – do Liptovského Mikuláša a Čunova,“ spomína na začiatky na divokej vode rodáčka z Košíc.
Mnohí vodáci si ju pamätajú, keď ju spoza lode, ktorú si niesla na ramene, nebolo ani vidieť. Stoj čo stoj kráčajúc v ústrety ďalším výzvam.
Nenápadné tiché žieňa s vervou dravej šelmy bojovalo s divokými perejami. „V Mikuláši som často jazdila s chalanmi, ktorí už vtedy zvládali na singli celú trať, kým ja som sa na kajaku odvážila len po druhú ,vaňu´. Maličkými krôčikmi som sa posúvala vpred. Pamätám si tréning, keď som prvý raz zišla až po spodok. Bola som šťastná, že sa to podarilo, no tréner zahlásil, že ideme znova. V druhej jazde som sa prevrátila. Strach vo mne bojoval s odhodlaním, veď keď som to zvládla raz, musím to zvládnuť znova.“
Práve východniarske rodisko jej i jej trénerovi Petrovi Murckovi nastavilo tréningovú rutinu. Od pondelka do stredy či štvrtka sa venuje štúdiu, pričom poobede „maká“ na kondičke v posilňovni či behom v prírode. Potom balia kufre a vyrážajú smer Liptov alebo čunovská Divoká voda.
„V škole sú zhovievaví, ja sa zasa snažím nič nepodceňovať a odvádzať stopercentnú robotu. Vďaka patrí pedagógom, bez ich tolerancie a pomoci by neboli ani športové výsledky,“ uvedomuje si tretiačka na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, ktorú bavia najmä biológia, fyzika či chémia a rozmýšľa o štúdiu fyzioterapie.
S nomináciou do seniorskej reprezentácie pribudli zahraničné tréningové výjazdy, náročnejšie aj na logistiku s učením, ale najmä medzinárodné súťažné konfrontácie s tými najlepšími. „Je to zaujímavý pocit, pretekať sa so športovcami, ktorí boli ešte pred dvomi rokmi moje idoly a sledovala som ich z gauča,“ usmeje sa vodnoslalomárska univerzálka, keďže jazdí kategórie C1, K1 aj extrémny slalom.
NIE JE IVREA AKO IVREA
V jej športovej kariére sú (zatiaľ) výrazne zapísané najmä dve lokality – talianske mestečko Ivrea a francúzska vodácka mekka Pau.
Na Apeninskom polostrove súťažila vôbec prvý raz v „seniorke“ v máji 2021. V šestnástich rokoch bojovala s reprezentačnými kolegyňami o miestenku pre našu krajinu v ženskom singli na olympijských hrách v Tokiu 2020. (Ne)úspešne. Slovensko síce zastúpenie v Japonsku napokon malo, ale letenku si zabezpečila Monika Škáchová.
„Dodnes si pamätám, s akým obrovským rešpektom som išla do týchto pretekov. Zašla som dobrú kvalifikačnú jazdu, finišovala som tretia. Zistila som, že keď si pôjdem svoje, s pokojom na pádle, čo bolo naše heslo, môže to vyjsť. Avšak v semifinále ma spláchlo pred štrnástou bránkou a bolo po nádejach. Snažila som sa neuvedomovať si zodpovednosť, len prejsť medzi bránkami čo najlepšie a najrýchlejšie. Nevyšlo. Dodnes ma však nesmierne teší, že sa nám podarilo vybojovať olympiádu pre Slovensko a zároveň premiérové zlato zo súťaže hliadok.“
Strih – júl 2022.
Zuzana Paňková nastúpila na mládežnícke majstrovstvá sveta, rovnako v talianskej Ivrei, ako favoritka vo všetkých juniorských kategóriách. Domov sa vracala so štyrmi cennými kovmi – so zlatom z kanoe, striebrom z extrémneho slalomu a kajakárskych hliadok, bronzom zo singlových hliadok. Na dosah bola i posledná možná „placka“ z finále juniorského kajaku.
„Bolo to niečo neskutočné. Áno, mohlo to byť aj päť medailí, ale na keby sa nehrá. Možno keby mi vyšiel kajak, neuspela by som na druhý deň v nevyspytateľnom extrémnom slalome... Takto to malo byť. Ja som mala nesmiernu radosť, ktorú sme doma oslávili v kruhu najbližších, aj s vynikajúcim koláčikom u babky.“
Nádherné spomienky má aj na francúzske Pau. V roku 2021 si tam na pretekoch Svetového pohára vypádlovala svoje prvé finále, kde skončila ôsma. Rok nato už brala striebro, keď sa vôbec prvý raz v kariére postavila na stupeň víťazov v prestížnom seriáli Medzinárodnej kanoistickej federácie (ICF) a zároveň zdolala napríklad aj úradujúcu olympijskú šampiónku, Austrálčanku Jessicu Foxovú.
„Bola to opäť raz úžasná skúsenosť. O to viac, že mi nevyšla kombinácia vo vrchnej časti trate. Avšak udržala som nervy na uzde, šla som čisto a napokon z toho bolo striebro,“ teší sa členka Športového centra polície Bratislava.
PLAGÁT DUKÁTOVEJ V DETSKEJ IZBE
Hoci priznáva, že rada sa priučí od každého čosi, jej veľký vzor je od útleho veku slovenská kajakárka, štvrtá z OH Rio de Janeiro 2016, Jana Dukátová. Jej plagát má stále čestné miesto na stene v detskej izbe.
Pred ukončením Dukátovej profesionálnej kariéry si spolu aj zatrénovali. „Akoby na vode tancovala. Pádlovala neskutočne ladne, technicky a zároveň rýchlo. Zopár tréningov s ňou, vidieť ju niekoľko metrov predo mnou prejsť bránu, bolo čosi celkom iné, aj keby mi to niekto stokrát exaktne vysvetľoval,“ hovorí Zuzana.
Za jej úspechom je nielen tvrdá technická a kondičná príprava, ale aj práca s mentálnym koučom. „Naučila som sa pretaviť predštartový stres na energiu potrebnú do pretekov. Nezväzuje mi ruky, ale ženie ma vpred. Pomáhajú mi najmä rituály. Snažím sa mať každý súťažný deň rovnaký, prináša to pokoj. Potom viem lepšie reagovať na nepredvídateľné situácie na vode, v sekunde ich vyhodnotiť a správne sa rozhodovať.“
„NAUČILA SOM SA PRETAVIŤ PREDŠTARTOVÝ STRES NA ENERGIU POTREBNÚ DO PRETEKOV. NEZVÄZUJE MI RUKY, ALE ŽENIE MA VPRED.“
Najstaršia spomedzi šiestich súrodencov oddychuje čítaním či počúvaním hudby, ale aj kreslením s najmladším päťročným bratom Peťkom.
V rámci psychohygieny si vlani v septembri zabehla Redbull 400 – výbeh na skokanský mostík na Štrbskom plese. „Bolo to úžasné. Dať zo seba maximum, nerozmýšľať. Pri slalome to nejde. Tu som vypla hlavu, makala a čakala, čo mi telo dovolí,“ usmieva sa piata najrýchlejšia žena piatej edície adrenalínového podujatia.
A keď sa povie Paríž 2024? „Olympiáda je bezpochyby najväčší športový sviatok. Už samotná kvalifikácia si vyžaduje maximálne nasadenie a sústredenie. O to viac, že vo vodnom slalome má každá krajina len jedno zastúpenie v kategórii. Môžem povedať len toľko, že urobím maximum, aby to vyšlo,“ uzatvára Zuzana Paňková.
TRÉNER PETER MURCKO: TREBA MAŤ V SPRÁVNOM ČASE SPRÁVNU FORMU
So športovou kariérou Zuzany Paňkovej je neodmysliteľne spojené meno jej trénera Petra Murcka. Mnoho ráz sa o ňom vyjadrila, že je ako jej druhý otec. „Bodaj by nie, veď jej lode nosím, lepím, varím, nakupujem, prosto všetko, aby sme boli na tréningu na 110 percent pripravení. Akurát, priznávam, neperiem,“ usmieva sa Murcko.
Štyridsaťjedenročný Košičan je presvedčený, že úloha trénera je dostať zo športovca maximum. „Vnímam obrovský pokrok, ktorý Zuzana urobila. Či už technicky, kondične, mentálne alebo akokoľvek inak. Zároveň som však presvedčený, že rozvoj jej zručností ešte nie je ukončený. Hoci bol rok 2022 z pohľadu športových výsledkov dominantný, stále vnímam rezervy vo výkone. To je však dobre. Rovnako prínosne hodnotím aj neúspechy, ktoré nás postretli. To sú práve momenty, ktoré posúvajú športový výkon vpred.“
Paňková vlani ukončila pôsobenie v juniorskej kategórii, od nového roka prešla medzi „dvadsaťtrojkárky“. Od roku 2019 postupne ukazovala, že s ňou treba rátať.
„Veľmi ma teší, že ,juniorku‘ ukončila štvornásobným medailovým zápisom zo svetového šampionátu a rovnako verím, že sa nám podarí nadviazať výbornými výsledkami aj medzi staršími. Ako rastie pretekár, posúva sa aj tréner. Nedá sa však povedať, že by to znížilo moju nervozitu. Akurát som možno chladnokrvnejší, nedávam toľko najavo emócie. Ani po úspechu, ani po neúspechu. Pomáha mi to udržať si smerovanie,“ hovorí tréner.
Podobne rozmýšľa aj o blížiacich sa olympijských hrách v Paríži 2024. „Nastavíme si športovú prípravu, aby sme mali v správnom čase správnu formu. Zuzana jazdí dravo, nebojí sa zariskovať. Keď sa nám podarí pridať k tomu chladnokrvnosť v kľúčových momentoch, môže z toho byť dobrý výsledok,“ zakončuje Peter Murcko.
