SOŠV
Piešťany
5 mins. čítania

Piešťanskí gymnazisti píšu o svojom zaujímavom výlete na letný EYOF v Baku, kde sa zúčastnili na Olympijskom kultúrnom a vzdelávacom programe

Gymnázium Pierra de Coubertin
Štvorica z piešťanského Gymnázia Pierra de Coubertin v Baku v spoločnosti prezidenta SOŠV Antona Siekela a podpredsedu vlády SR Richarda Rašiho.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Na júlovom XV. letnom Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v azerbajdžanskom Baku malo Slovensko početné zastúpenie. Okrem športovej výpravy, ktorá nás reprezentovala na podujatí, do Baku cestovala aj delegácia organizátorov letného EYOF 2021 v Banskej Bystrici, ktorá sa tam zúčastnila na pozorovateľskom programe, ale aj štvorčlenná výprava Gymnázia Pierra de Coubertin v Piešťanoch. Tá sa v rámci EYOF zúčastnila na Olympijskom kultúrnom a vzdelávacom programe (OCEP).

Zatiaľčo ostatné krajiny (dovedna 48 z celkového počtu 50 európskych krajín) sa na OCEP zúčastnila len prostredníctvom prezentačných stánkov, z piešťanského gymnázia vycestovala do Baku štvorica – pedagogička Eva Corticelli a traja študenti. Na SOŠV nám napísali o svojich zážitkoch:

Piešťanci na schodoch partnerskej školy v Baku.
Piešťanci na schodoch partnerskej školy v Baku.

„Náš letný výlet bol jeden z najlepších, aké sme kedy zažili. Cestovali sme do Azerbajdžanu lietadlom vládneho špeciálu, a ani si neviete predstaviť, aké bolo luxusné! Po tom, ako sme dorazili do hlavného mesta Baku, išli sme sa ubytovať do hotela Boulevard. Cestou sme z okien auta sledovali mesto, ktoré nás príjemne prekvapilo. Všade sa mihali nádherné monumentálne stavby, či už moderné a presklené (známe Flame Towers – Plamenné veže) alebo staré, historické s rôznymi ornamentmi. Celé mesto bolo krásne čisté a upravené, trávniky pokosené, žiarivo zelené, a to aj napriek horúčavám, ktoré sú pre Baku typické.

Otvárací ceremoniál letného EYOF v takzvanej Crystal Hall bol takisto ohromujúci. Bolo vidno, ako si Azerbajdžan cení svoju kultúru, a chce ju zdieľať so všetkými európskymi krajinami.

Druhý deň sme išli do dediny športovcov, kde sme sa po prvýkrát stretli s partnerskou školou. Podľa videí na internete sa deti z nej naučili tanec zo slovenského folklóru spolu so slovenskou ľudovou pesničkou - A ja taká dzivočka. Ich vystúpením sme boli sme skutočne ohromení. Potom sme sa s nimi rozprávali, pýtali sme sa ich na krajinu alebo nás skúšali, či sme dostatočne informovaní o Slovensku (s čím sme sa úspešne popasovali).

Ľudia v tomto meste boli nadmieru milí a viacerých sme si všetci veľmi obľúbili. Napríklad riaditeľku partnerskej školy č. 229 Faridu Khanumovú, učiteľku Şəhlu Qarayevovú a žiakov alebo obyvateľov mesta, ktorí nám vždy s radosťou pomohli, keď sme putovali neznámym mestom.

Piešťanci s azerbajdžanskými kamarátmi pred prezentačným stánkom Slovenska, ktorý pripravili azerbajdžanské deti.
Piešťanci s azerbajdžanskými kamarátmi pred prezentačným stánkom Slovenska, ktorý pripravili azerbajdžanské deti.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Keď nám ostal voľný čas, radi sme sa prechádzali po meste, kde sme obdivovali architektúru, navštevovali obchodné centrá, alebo sme hľadali zaujímavé miesta ako múzeum kobercov, ktorého budova sa skutočne ponášala na zrolovaný koberec (modernú budovu navrhnutú podľa podpisu prezidenta Ilhama Alijeva), obrovský kolotoč na pobrežnej promenáde, z ktorého bol krásny výhľad na mesto aj na záliv, obrovskú vlajku veľkosti polovice futbalového ihriska a podobne.

Tretí deň nás partnerská škola pozvala na tradičný obed priamo u nich, v priestoroch školy. Pred obedom aj po obede sa podávali azerbajdžanské typické sladkosti, džemy. Boli úplne odlišné od tých našich a oveľa sladšie. Niektoré boli vyrobené z ovocia, ktoré na Slovensku nepoznáme, no aj napriek tomu boli výborné a nevedeli sme sa ich dojesť. Taktiež nám ponúkli čaj, ktorý je pre ich krajinu typický a podáva sa v tradičných sklenených alebo krištáľových šálkach. V ten istý deň sme sa tiež išli pozrieť na gymnastiku. V tom čase nesúťažil žiaden slovenský športovec, ktorému by sme mohli držať palce, ale aj tak sme povzbudzovali a zabávali sa.

Štvrtý deň, a teda posledný, nás partnerská škola zobrala na posvätné miesto, kde -vďaka stále unikajúcemu zemnému plynu, horí večný oheň. Nachádzal sa v chráme, ktorý slúži aj ako múzeum. Získali sme v ňom veľa informácií o minulosti tohto miesta. Chrám pred mnohými rokmi obývali ľudia, ktorí uznávali oheň ako božstvo.

Nakoniec nás partneri pozvali na obed do krásnej tradičnej reštaurácie, ktorá pozostávala zo záhrady s priestormi pre obedové stoly a tiež malých domčekov, ktoré slúžili na súkromné obedy. Tam nás asi najviac potešil domáci karamel s kúskami orieškov, ktorý chutil výborne.

Bolo veľmi ťažké sa lúčiť s ľuďmi, ktorí nám za tých pár dní prirástli k srdcu a tiež s mestom, ktorého uličky sme si tak obľúbili.

Musíme Slovenskému olympijskému a športovému výboru vyjadriť obrovskú vďaku za to, že sme dostali príležitosť nielen nadviazať kontakt s partnerskou školou a možnosť spoznávať žiakov a kultúru Azerbajdžanu prostredníctvom sociálnych sietí a komunikačných médií, ale aj šancu navštíviť Baku a našich nových priateľov. Vieme, že takáto príležitosť sa nenaskytne každý deň a sme veľmi vďační, že bola ponúknutá práve nám.“

Podujatia a športovci
paris

Related

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV