Dvojnásobný olympionik vo veslovaní a bývalý šéf veslárskeho zväzu František Reich oslavuje 31. októbra deväťdesiatku!
Žilinský rodák František Reich patrí medzi najväčšie postavy v histórii slovenského veslovania. Posledný októbrový deň oslavuje 90. narodeniny! Z radov olympionikov zo Slovenska sú od neho momentálne starší len jazdec František Hrúzik (nar. 1. mája 1927), plavec Ľudovít Komadel (1. november 1927), boxer Ján Zachara (nar. 27. augusta 1928) a gymnasta Ferdinand Daniš (nar. 7. januára 1929).
František Reich bol úspešný reprezentant Československa. V roku 1951 sa v skife stal akademickým majstrom sveta. Dvakrát štartoval na olympijských hrách – v Helsinkách 1952 v skife (na požičanej lodi skončil v semifinále) a v Melbourne 1956 v dvojskife (s Albertom Krajmerom nepostúpili z pravnej jazdy). Medailovo sa presadil na majstrovstvách Európy. V dvojskife s Krajmerom si na ME 1955 v Gente vybojovali striebro a na ME 1956 na Blede bronz.
Po ukončení aktívnej športovej činnosti sa František Reich stal popredným športovým funkcionárom a trénerom, ktorý sa dlhé roky venoval výchove mládeže. Ako predseda Slovenského veslárskeho klubu Bratislava dlho pôsobil vo veslovaní na slovenskej aj federálnej úrovni. Po roku 1989 bol zvolený za predsedu Slovenského veslárskeho zväzu. Rovnakú funkciu neskôr zastával aj syn Marek Reich, ktorý sa tiež úspešne venoval veslovaniu ako športovec – takisto ako dcéra Františka Reicha Lucia, ktorá ako prvá Slovenka vyhrala ženský skif na chýrnych pražských Primátorkách.
Na internetovej stránke www.uspechposlovensky.sk sa František Reich pred časom vyznal: „Mojou najväčšou životnou prekážkou bolo zatriedenie v spoločnosti, nakoľko som bol synom veľkého a známeho podnikateľa taktiež Františka Reicha, ktorý vybudoval a stal sa spoluvlastníkom stredoslovenskej elektrárne energetiky. Počas komunizmu došlo k znárodňovaniu a moja rodina prišla skoro o všetko. Prežívali sme zo dňa na deň, takmer sa z nás stali bezdomovci. V tom čase som často prespával v lodejnici a moji kamaráti mi veľmi pomohli, keď mi občas priniesli niečo pod zub. Len vďaka mojím úspechom som mohol robiť to, čo som miloval. Aj preto je pre mňa veľmi dôležitý titul akademického majstra sveta z roku 1951. Vďaka nemu som mohol ostať v Bratislave, hoci otca z nej v rámci perzekučnej Bacílkovej B-akcie v päťdesiatych rokoch ako nežiaducu osobu vysídlili aj s rodinou. Myslím si, že poctivou a húževnatou prácou sa vždy (alebo aspoň mnohokrát) dostanete ku svojim vytúženým snom aj keď spočiatku vyzerajú nereálne ba až nemožne. Dôležité je nikdy sa nevzdať a nehľadieť na prekážky, najmä keď robíte niečo, čo milujete. Vždy som sa riadil heslom ,,Rob to čo miluješ a daj do toho celú dušu.'´“
Na margo svojich športových úspech František Reich na rovnakom mieste ešte povedal: „Treba si uvedomiť, že sláva a úspechy sú pominuteľné. Viac ako olympijské účasti si vážim, že som ako 52-ročný veterán sólovo na skife za štyri dni a tri noci prevesloval proti prúdu z Bratislavy do Viedne.“
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantovi Františkovi Reichovi k vzácnemu životnému jubileu srdečne blahoželá!
