Spomienky na biele opojenie

Tento rok si pripomíname 50. výročie konania nezabudnuteľných majstrovstiev sveta v lyžovaní v severských disciplínach vo Vysokých Tatrách. Uskutočnili sa od 14. do 22. februára 1970.

Dňa 20. mája 1967 na pravé poludnie pridelil XXVI. kongres Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) v Bejrúte väčšinou hlasov v prvom kole majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 Československu – Vysokým Tatrám. Ich súpermi boli západonemecký Garmisch-Partenkirchen a švédsky Falun.

Pomáhala aj armáda

Organizačný výbor (OV MS 1970) začal pracovať v septembri 1967. Za jeho predsedu bol schválený predseda Slovenského výboru Československého zväzu telesnej výchovy Ján Šedivý. Samotný výbor mal štyri úseky – propagačno-spoločenský, organizačný, športovo-technický a úsek výstavby a materiálno-technický, a v ich rámci viacero komisií. Ich predsedovia boli renomovaní a skúsení lyžiarski pracovníci z Vysokých Tatier i z ostatných častí republiky.

Turbulentné roky 1968 – 1969 a takmer denné ťažko riešiteľné problémy prispeli k tomu, že práce sa rozbiehali dosť ťažkopádne. Úseky a ich komisie v danom zložení neboli schopné operatívne zvládať všetky úlohy. Po abdikácii Jána Šedivého sa predsedom OV MS 1970 stal predseda Miestneho národného výboru Vysoké Tatry Jozef Lukáč. Namiesto sekretariátu bolo vytvorené vedenie OV MS a posilnil sa vplyv úsekov aj komisií.

Prípravné práce sa plne koncentrovali do Vysokých Tatier, kde vedenie zložené z miestnych pracovníkov operatívne zabezpečovalo všetky dôležité úlohy. Zo štábu vojenskej pomoci vznikol IV. úsek s názvom „Pomoc Čs. ľudovej armády OV MS 1970“, ktorý sa významným spôsobom zaslúžil o úspech podujatia.

140-TISÍC DIVÁKOV NA SKOKOCH Z VEĽKÉHO MOSTÍKA!

Na lyžiarske skoky z veľkého mostíka, v ktorých si už druhé tatranské zlato vybojoval Gari Napalkov zo ZSSR, prišla historicky najvyššia návšteva na športovom podujatí na našom území. Lákadlom bol predovšetkým domáci úradujúci olympijský šampión Jiří Raška. V hľadisku a na dojazdovej ploche stredného mostíka, ktorú uvoľnili pre divákov, preteky sledovalo okolo stotisíc návštevníkov! Ďalších štyridsaťtisíc obsadilo všetky voľné priestory, odkiaľ bolo možné preteky sledovať. Divácky záujem o všetky súťaže bol celkove obrovský. MS 1970 v severských disciplínach vo Vysokých Tatrách vošli do dejín lyžovania ako šampionát s dovtedy najvyššou návštevnosťou. Súťaže na Štrbskom plese videlo celkove neuveriteľných 320 000 divákov, čo prekonalo aj návštevnosť na lyžiarskych súťažiach zimných olympijských hier.

Rozsiahla výstavba

Príprava majstrovstiev podnietila a urýchlila už predtým plánovanú rozsiahlu výstavbu Vysokých Tatier. Investičná výstavba v hodnote okolo 800 miliónov československých korún zahŕňala prioritné dokončenie 31 vybraných stavieb. Medzi ne patrili na Štrbskom Plese lyžiarsky športový areál, hotely Panoráma a FIS, v Tatranskej Štrbe vybudovanie bytového sídliska, v Dolnom Smokovci a Tatranskej Lomnici zase bytových jednotiek, ďalej rekonštrukcie Tatranskej elektrickej železnice, lanovky Starý Smokovec – Hrebienok aj ozubnicovej železnice Tatranská Štrba - Štrbské pleso, rekonštrukcia letiska v Poprade i autoparkoviska na Štrbskom plese, výstavba provizórnych autoparkovísk na prístupových cestách do Vysokých Tatier, výstavba budovy spojov na Štrbskom plese, ako aj rádioreleového bodu na Chopku v Nízkych Tatrách. Vznikol mikroareál na Podbanskom, aj verejné služby a zariadenia na Štrbskom plese.

Projekt moderného športového areálu v Mlynickej doline na Štrbskom plese, známeho pod názvom Areál snov, utvorili architekti Eugen Kramár a Ján Šprlák zo Združenia projektových ateliérov v Bratislave s pracoviskom v Košiciach. S nostalgiou treba pripomenúť, že športový areál aj hotelom FIS bol majetkom Československého zväzu telesnej výchovy a športu.

Čriepky zo zákulisia 

Medzinárodná komisia na propagáciu podujatia v zahraničí využila aj zimné olympijské hry 1968 v Grenobli. Snažila sa aj o hľadanie vhodných hostesiek, čo bol problém, pretože v ČSSR bola celkove slabá znalosť svetových jazykov aj všeobecných poznatkov o lyžovaní, i nízka úroveň spoločenského vystupovania. Vo viackolovom konkurze zo 600 dievčat vybrali 80 a ďalších 30 ako rezervu.

Hostesky pred MS absolvovali niekoľko intenzívnych kurzov zameraných na zvládnutie viacjazyčnej lyžiarskej terminológie, históriu svetového a čs. lyžovania, ako aj na základy bontónu. Práca väčšiny hostesiek bola hodnotená veľmi pozitívne a po skončení MS 1970 mnohé dostali príležitosť pôsobiť počas spoločenských alebo výstavných prezentácií ČSSR v zahraničí, alebo pri medzinárodných podujatiach u nás.

Kultúrno-spoločenská komisia pre pracovníkov zariadení obchodnej siete pripravila cykly prednášok. Všade sa zdôrazňovalo, aby si občania uvedomili zásadu, že voči návštevníkom z domova i z cudziny musia byť zdvorilí a taktní.

Suverénny Sovietsky zväz

O medaily na MS bojovalo 498 pretekárov a pretekárok. Suverénne najúspešnejšia bola výprava Sovietskeho zväzu (medailová bilancia 7-3-4) pred Fínskom (1-1-1) a ČSSR (1-1-0). Z usporiadateľskej krajiny si zlatú medailu vybojoval Ladislav Rygl v severskej kombinácii a striebornú Jiří Raška v skokoch z veľkého mostíka.

Predaj žrebov aj ťažkosti s propagáciou

S počudovaním sa číta informácia zo správy komisie obchodnej propagácie, že Interhotely Vysoké Tatry nepovažovali za vhodné propagovať svoje služby v materiáloch názornej a obchodnej propagácie OV MS 1970. Pre nepochopenie zo strany výrobných podnikov komisia musela suveníry s emblémom FIS zadávať do výroby vo vlastnej réžii a uskutočňovať aj obchodnú činnosť. Jedným z najpredávanejších suvenírov sa stali odznaky s emblémom FIS, veľký záujem bol aj o maskota „Važťana“, ktorý bol vzhľadom na oneskorenú dodávku z výroby nedostatkovým tovarom. Významnou mierou k finančnému zisku podujatia prispeli aj vecná lotéria s vydaním 500 000 ks žrebov a v tom čase u nás málo využívaná inzercia podnikov v komerčnom bulletine.

Tisícka zástav, po skončení MS ich kradli

O veľkolepý dojem pre návštevníkov sa vyvesením takmer tisíc zástav, aj utvorením snehových útvarov v športovom areáli aj na iných verejných priestranstvách, postarala komisia výzdoby. Nepriaznivé poveternostné podmienky – fujavice sprevádzané neustálym silným snežením, aj tenký ľad na plese – sužovali organizátorov dva týždne pred otvorením MS. Nedovolili uskutočniť pripravené sprievodné podujatia, ako napríklad snehové inštalácie významných bratislavských výtvarníkov.

K negatívnym okamihom počas samotných pretekov patrilo správanie niektorých návštevníkov, ktorí odcudzovali jednotlivé časti výzdoby. Situácia vyvrcholila po záverečnom ceremoniáli, keď návštevníci priamo pred očami príslušníkov Verejnej bezpečnosti hromadne odcudzovali zástavy a výzdobu MS 1970.

Odkrytá krása

„Pre cudzinca znamenal príchod do Vysokých Tatier rovnaké prekvapenie, ako keby v ustrici našiel perlu. Ľudia prešúchaní bielymi stopami skoro celého sveta odrazu zistili, že tu uprostred Európy, pre mnohých vlastne ,za rohom´, stoja akési veľhory, čosi tak čarovného, na čo (podľa prospektov vo svete bežných) majú nárok len Alpy. Postavení tvárou v tvár tatranským štítom, ožiareným jasným slnkom, nemohli inak, ako hľadať superlatívy. ,Veľkolepé, fantastické´ bol zvyčajný komentár, či už Japonca, Američana, Švéda alebo Fína,“ napísal v záverečnej správe generálny tajomník organizačného výboru MS Ján Mráz, ktorý bol v rokoch 1993 – 1996 generálnym tajomníkom Slovenského olympijského výboru.

Aj piskot na sovietskych pretekárov

V záverečnej správe sa zároveň spomínajú aj niektoré prejavy nedisciplinovaných návštevníkov, ktorí pri štarte a počas súťaženia sovietskych pretekárov svoje názory prejavovali pískaním. „I keď tieto prejavy boli v hľadisku ojedinelé, predsa sa však podarilo strhnúť ďalších návštevníkov k podobným prejavom. I keď príslušníci VB a poriadkovej služby zasiahli v niekoľkých desiatkach prípadoch, predsa však nebolo možné prejavy úplne vylúčiť,“ píše sa v správe. Treba si uvedomiť, že v čase konania MS prešlo len poldruha roka od vojenskej okupácie Československa, ktorá sa odohrala v réžii Sovietskeho zväzu...

Prvé farebné prenosy v ČSSR

S majstrovstvami sveta 1970 vo Vysokých Tatrách sa spájajú aj vôbec prvé (vtedy experimentálne) farebné prenosy Československej televízie v histórii. Vysielali sa z Bratislavy. Vďaka nim si mohli krásu našich veľhôr vo farbe vychutnať najmä diváci v zahraničí. Práva na vysielanie prenosov z Vysokých Tatier získala Čs. televízia podpisom dohody s FIS len dva týždne pre otvorením MS, 31. januára 1970. Priame prenosy odvysielala ČST pre približne 240 miliónov divákov v 18 krajinách sveta.

Akreditovalo sa 473 novinárov

Zásluhou barda športovej žurnalistiky, predsedu tlačovej komisie Štefana Mašlonku a jeho zástupcov Jozefa Kšiňana a Igora Mráza, sa o práci tlačového strediska, s atmosférou plnou porozumenia a priateľstva, hovorilo len v superlatívoch. Dovedna sa na MS akreditovalo 473 novinárov – 263 píšucich, 96 fotoreportérov, 75 televíznych komentátorov a 39 rozhlasových reportérov z 21 štátov.

Prvé využitie počítačov

Náročnú prácu počas MS zvládla informačná služba, ktorej súčasnú podobu si nevieme predstaviť bez moderných technológií. V roku 1970 hlavnou náplňou pracovníkov informačného štábu bolo záujemcom ústne aj telefonicky podávať správy a informácie o priebehu MS, o miestnych komunikáciách, službách, programoch a všetkých udalostiach, ktoré súviseli s majstrovstvami.

Distribúciu neoficiálnych a oficiálnych výsledkov zabezpečovalo 20 študentov s dvoma služobnými vozidlami. Desať študentov distribuovalo predbežné výsledky a medzičasy priamo z výpočtového strediska k novinárom. Ďalšia skupina pripravovala v tlačiarni neoficiálne výsledky, ktoré sa hneď roznášali podľa vopred stanoveného rozdeľovníka. Po schválení výsledkov začali sa tlačiť a zároveň distribuovať oficiálne výsledky. Pri práci sa používali aj prvé počítače.

Olympijský sen sa v Tatrách nenaplnil

Majstrovstvá sveta 1970 vo Vysokých Tatrách sa skončili všestranným úspechom a podnietili snahy o neskoršiu olympijskú kandidatúru. Mnohí členovia OV MS 1970 sa podieľali na príprave kandidatúry Vysokých Tatier na ZOH 1984. Žiaľ, k podaniu prihlášky na zásah z najvyšších miest v Prahe nedošlo. To bolo prvé z radu chybných a fatálnych rozhodnutí k nenaplneniu tatranského olympijského sna. V tom čase mohlo byť pridelenie zimných olympijských hier do Tatier naozaj reálne.

Areál snov na Štrbskom Plese naplnil sny

Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach sa v roku 1970 do Vysokých Tatier vrátili po 35 rokoch. Ich srdcom bol Areál snov na Štrbskom Plese, ktorý doslova naplnil sny.

V sobotu 14. februára 1970 tam príroda vykreslila predlohu pre gýčový obraz. Blankytnú oblohu a zasnežené vrcholy zaliate slnkom. Po zvučke MS 1970 od hudobného skladateľa Tibora Andrašovana do čestnej lóže spolu s najvyššími štátnymi a straníckymi predstaviteľmi ČSSR a predstaviteľmi FIS zasadol prezident ČSSR Ludvík Svoboda. Pred zrakmi vyše 80-tisíc divákov na ploche dojazdovej dráhy veľkého skokanského mostíka stáli nastúpení reprezentanti z 25 krajín spolu s rozhodcami, zástupcami organizátorov, hostesiek, technikov a s krojovanými skupinami. Po príhovoroch prezidenta Svobodu, predsedu FIS Marca Hodlera, štátnej hymne a vztýčení zástav ČSSR aj FIS zložil sľub pretekárov olympijský víťaz z Grenoblu 1968, skokan na lyžiach Jiří Raška. Zážitok umocnila a ukončila hymnická pieseň „Hoj, vlasť moja“ v podaní SĽUK-u.  „V prvý deň si zastala na stupeň víťazov nádhera tatranskej krajiny s jej vzácnym klenotom - lyžiarskym športovým areálom,“ písala dobová tlač.