Trénerka mladých hokejistiek spomína na medailové Lausanne: Kľúčová je psychika, poctivá práca a viera vo vlastné sily
Pred dvoma mesiacmi sa slovenské hokejové reprezentantky do 16 rokov tešili z bronzovej medaily na III. zimných olympijských hrách mládeže 2020 v Lausanne. Na medailové opojenie sme si zaspomínali s hlavnou trénerkou Gabrielou Sabolovou. Porozprávala nám, ako turnaj vníma s odstupom času a aké špecifiká má trénovanie junioriek.
Gabriela Sabolová pôsobí ako hlavná trénerka slovenskej hokejovej reprezentácie žien do 16 rokov druhú sezónu.
Ako hodnotíte úspech vašich zverenkýň v Lausanne?
Nepochybne je to pre každú zúčastnenú hráčku, ako aj pre realizačný tím najväčší úspech v doterajšej kariére. Až s odstupom času nám postupne dochádza, aký úspech sme dosiahli a spomienka na víťazné momenty stále zahreje pri srdci. Gratulanti sa nájdu ešte aj teraz.
Zisťovali ste pred zápasmi nejaké informácie o súperkách, alebo boli pre vás veľkou neznámou?
Na turnaj sme nešli s veľkými očami, až na Češky sme súperky nepoznali. Počas sezóny sme nemali možnosť konfrontovať sa s nimi. Dievčatá pozitívne naladil turnaj 3x3, ktorý sa odohral v prvom olympijskom týždni. Tam dve z našich hráčok získali medaily, čo bolo inšpiráciou pre celý tím. Medaily sú naozaj krásne a dievčatá si na ne robili zálusk. Verím, že najmä pre dievčatá to bude odrazový mostík v ich kariérach.
Hokejistky vstúpili do turnaja až v druhej polovici podujatia. Predtým v Lausanne prebiehal hokejový turnaj 3x3. V novom formáte sa predstavili viaceré Slovenky. Dve z nich, Nikola Janeková a Zuzana Dobiášová, sa tešili zo striebra a bronzu. Aj ony neskôr v turnaji družstiev pomohli k zisku vytúženej tímovej medaily.
S akou širokou základňou hráčok ste mohli počítať na výber do nominácie. Je možné porovnať sa s inými krajinami?
Nemám údaje o hráčskych základniach ostatných krajín, ale minimálne v hokejovo vyspelých krajinách ako Švédsko, Švajčiarsko či Česko je základňa neporovnateľne širšia. My v podstate pracujeme s kádrom zhruba 30 dievčat. Vo všeobecnosti je však základňa v ženskom hokeji dosť úzka a chýba zdravá konkurencia.
Na turnaji so šiestimi tímami stačí jedna prehra, ktorá môže zásadne ovplyvniť umiestnenie. Ako prebieha motivácia na takýto druh turnaja?
Najdôležitejšie je nepripúšťať si podobný tlak. Je naozaj potrebné ísť krok po kroku, od súpera k súperovi, od zápasu k zápasu. Kľúčová je psychika, poctivá práca a viera vo vlastné sily, viera v tím. Motiváciou bola určite šanca zabojovať o medailu, keďže pri danom modeli turnaja so šiestimi tímami bola šanca relatívne vysoká.
Slovenky začali turnaj zápasmi v skupine, v ktorej sa stretli s rovesníčkami zo Švédska a Nemecka. So Švédkami v úvodnom zápase držali krok a po prehre v nájazdoch získali dôležitý bod. Dôležitý súboj s Nemeckom vyhrali tesne 2:1 a do semifinále postúpili z prvého miesta. Súboj o finále však Slovenkám nevyšiel a vysoká prehra 0:5 s Japonkami ich poslala do bojov o bronz. V ňom po dramatickom zápase a hlavne záverečnej tretine zvíťazili nad domácimi Švajčiarkami 2:1. Dievčatá sa tak mohli tešiť z historicky prvej olympijskej medaily z hokejového turnaja družstiev!
V čom spočívajú špecifiká trénovania junioriek?
Aj keď naoko zväčša vystupujú suverénne a tvária sa sebavedome, stále majú len 14-15 rokov. Na to netreba zabúdať. Potrebujú nastaviť zdravé sebavedomie a psychickú oporu, niekedy trošku „pohladkať”, ale niekedy aj opačne. Dievčatá sú, našťastie, pracovité, snažia sa splniť, čo od nich tréner požaduje. Občas až do bodky, čo môže byť na škodu veci. Vo všeobecnosti si tréneri pochvaľujú, že s dievčatami sa v tomto smere pracuje ľahšie ako s chlapcami.
Je potrebné s nimi pracovať na zlepšení zvládania stresu a stresových situácií?
Hráči to poznajú, stres prirodzene opadne, keď to vypukne – hodí sa buly, absolvujete prvé striedania a už len jednoducho hráte najlepšie, ako viete. Zdravé nabudenie výkonu pomáha, nesmie však, samozrejme, zväzovať ruky, a preto je dôležité dievčatá povzbudzovať, pochváliť za vydarenú akciu. Niekedy je potrebné krotiť prehnanú eufóriu, aby sa nenechali strhnúť vývojom zápasu a „nebláznili” na ľade.
Ako ste u dievčat postupovali po prehre s Japonskom? Otriaslo to ich psychikou alebo vedeli pochopiť, že Japonky boli jasné favoritky a nebrali si to príliš?
Vnímala som to skôr tak, že po prvých dvoch vydarených zápasoch, keď sme uhrali nečakanú remízu so Švédkami a otočili zápas s Nemkami, si trúfali aj na Japonky a po prehre boli skôr nahnevané na seba, že ten zápas nezvládli lepšie. Mali sme príležitosť vrátiť sa do zápasu v presilovkách, ale nezužitkovali sme ich. Áno, súperky boli lepšie a turnaj ukázal, že suverénne zvládli všetky zápasy. Ale šanca je vždy, zápas vždy začína stavom 0:0. V každom prípade, aj po prehre sme stále mali možnosť pobiť sa o olympijskú medailu a naše myšlienky sme nasmerovali tým smerom. Čo sa stalo, už nezmeníte, ale naša chvíľa mala prísť nasledujúci deň a všetci sme neskutočne šťastní a hrdí, že sme to zvládli.
