Predsedníčka Klubu fair play SOŠV a národná ambasádorka Rady Európy pre šport, toleranciu a fair play Katarína Ráczová vyzýva deti na zapojenie do výtvarnej súťaže CIFP
Musím sa priznať, že mám veľmi rada umenie. Často chodím na výstavy, koncerty a vášnivo rada čítam. Problém je v tom, že napriek tomu, že som v detstve od 8 rokov chodila na hodiny klavíra, vôbec nepočujem, keď niekto falošne spieva, alebo hrá. Má to však aj svoje výhody. Po každom koncerte, aj keď hudobníci náhodou netrafia správny tón, ja nadšene tlieskam...
Ani výtvarníctvo nie je moja silná stránka. A to aj napriek tomu, že bratova dcéra je úspešná výtvarníčka a dušuje sa, že je schopná každého naučiť kresliť. Teda aj mňa. Určite má pravdu. Je totiž vždy otázne, čo vlastne znamená nadanie a talent, a čo sa dá dosiahnuť tvrdou prácou, vytrvalosťou a cieľavedomým prístupom. A to je spoločné pre umenie i šport. Aj v umení platí, že pri úspechu talent tvorí len 10 až 20 percent, ale ten zvyšok si už vyžaduje odhodlanie, pevnú vôľu a snahu zdokonaľovať svoje zručnosti a schopnosti.
Spojenie športu s umením a kultúrou je srdcom filozofie olympijského hnutia. Tá hlása, že šport bez umenia je ako telo bez duše. Vidíme to aj na príklade antických olympijských hier. Športovým súťažiam v tom období patrila iba polovica času ich trvania. Zvyšný čas bol venovaný prezentácii diel umelcov, ako aj rôznym náboženským obradom. Základom antických hier bol ideál kalokagatie uvádzajúci do súladu dušu a telo. Ako sa môžeme dočítať v publikácii „Aké boli antické olympijské hry“ uznávaného historika profesora Jána Grexu, už slávny filozof Platón (428/427 – 348/347 pred. n. l.) bol zástancom harmónie gymnickej (telesnej) a múzickej (umeleckej) výchovy.
Keď mladý francúzsky vizionár barón Pierre de Coubertin v roku 1894 presadil založenie Medzinárodného olympijského výboru a obnovenie olympijských hier, jeho cieľom a úsilím bolo nadviazať na tradíciu antických olympijských hier a spojiť moderný šport s umením. Tento sen sa mu podarilo uskutočniť v období medzi rokmi 1912 a 1948, keď boli súčasťou olympijských hier aj umelecké súťaže. V hlavnom meste Švédska na Hrách V. olympiády 1912 v Štokholme získali zlatú medailu za literatúru Nemci Georges Hohrod a M. Eschbach za svoju „Ódu na šport“. Až dodatočne vysvitlo, že ju vlastne napísal sám Pierre de Coubertin, ktorý sa do súťaže zapojil pod týmto nemeckým pseudonymom. Dielo bolo napísané bilingválne, vo francúzskom a nemeckom jazyku, čo malo vyjadrovať medzinárodné bratstvo na príklade dvoch v tej dobe znepriatelených národov.
Pätnásť rokov po smrti P. de Coubertina boli umelecké súťaže na olympijských hrách zrušené. Napriek tomu je umenie dodnes neoddeliteľnou súčasťou olympijského hnutia. Medzinárodný olympijský výbor pravidelne počas olympijských hier vypisuje umelecké súťaže a festivaly. Je pochopiteľné, že tieto aktivity nechýbajú ani v programe Slovenského olympijského a športového výboru, ktorý prostredníctvom oddelenia olympizmu každý rok vypisuje nielen vedomostnú, ale aj výtvarnú a literárnu súťaž na olympijské témy. Medzi témami rezonujú olympijské hodnoty a čistota športu. A tam, kde je šport a umenie, samozrejme nemôžu absentovať ani idey fair play. Veď prvýkrát sa slovné spojenie fair play objavilo práve v umení, a to v literárnych dielach slávneho anglického dramatika Williama Shakespearea (1564 - 1616).
Existuje niekoľko vedeckých, ale aj menej odborných výkladov tohto termínu. Jedna z najkrajších definícii súvisí tiež s umením, pretože pochádza od slávneho holandského maliara Vincenta van Gogha: „Mali by sme hľadať trochu slnka bez toho, aby sme druhého postavili do tieňa.“ Krásne vyjadruje myšlienku čestnosti, súdržnosti a spolupatričnosti. Veď vieme, že fair play je oveľa viac, než len dodržiavanie pravidiel.
Práve preto budem rada, keď sa naši mladí ľudia v čo najväčšom počte zapoja do výtvarnej súťaže Medzinárodného výboru fair play (CIFP) UNESCO, ktorej témou je boj proti voľným okom neviditeľnému a zákernému súperovi - ochoreniu COVID-19. Prostredníctvom svojich výtvarných prác nám môžu priblížiť svoj pohľad na to, ako chápu situáciu spôsobenú pandémiou tohto ochorenia. Zároveň tým môžu motivovať aj svojich rovesníkov a ukázať im, že voľný čas sa dá využiť užitočne a zmysluplne aj za sťažených podmienok.
Tak ako v športe ani ten najlepší tréner nezaručí žiadnemu zverencovi olympijské víťazstvo, ani v umení nie je isté, že raz diela týchto mladých ľudí budú vystavené v najslávnejších galériách sveta. Ich koníček a záujem o umenie však môžu prispieť k formovaniu ich osobnosti, aby z nich vyrástli kultúrne i fyzicky vyspelé osobnosti s pevnými morálnymi zásadami.
