Športové aktuality
Rozhovor
7 mins. čítania

Kladivára Lomnického súčasná situácia mrzí: Každé ráno som sa zobúdzal s myšlienkou na olympijské hry

Profile picture for user Krsko
Stanislav
Krško
Slovenský kladivár Marcel Lomnický.
Foto
TASR - Michal Svítok

Slovenský kladivár Marcel Lomnický sa začiatkom roka usilovne pripravoval na zisk miestenky na olympijské hry. Príprava v slnečnej Kalifornii aj za pomoci bývalého olympionika Libora Charfreitaga dopadla na výbornú. Zo sústredenia v Portugalsku ho však vyhnala pandémia koronavírusu, pre ktorú si musel odkrútiť povinnú domácu karanténu.

Teraz trénuje vo vlastnoručne vybudovanom areáli pri svojom dome a tvrdí, že má v súčasnosti jedny z najlepších podmienok pre hod kladivom na Slovensku. S kladivárom, ktorý na posledných olympijských hrách v Rio de Janeiro 2016 obsadil 5. miesto, sme sa rozprávali aj o varení, tréningoch či názore na presunutie olympiády a následnému kroku Svetovej atletiky zastaviť kvalifikáciu na celý rok.

Kde ste sa nachádzali, keď vo svete naplno prepukla hrozba koronavírusu?

Od začiatku roka som sa pripravoval v Kalifornii, 10. marca som mal letieť na dva týždne do Portugalska. V tom čase bolo relatívne pokojné obdobie. Počas môjho pobytu na juhu Portugalska sa ale situácia začala meniť k horšiemu, a preto som sa rozhodol sústredenie skrátiť a domov som sa vrátil 17. marca. To už bola situácia vážna a musel som ostať dva týždne v domácej karanténe.

„Na tréningu s Liborom mám k dispozícii spätnú väzbu hneď po každom jednom pokuse, čo mi uľahčuje prácu a zefektívňuje prípravu na vrcholné podujatia.“

V čom vám pomáha bývalý kladivár Libor Charfreitag, s ktorým ste v Kalifornii spolupracovali?

Libor je skvelý mentor, na ktorého sa dá v každej situácii stopercentne spoľahnúť. Má nesmierne veľa cenných skúsenosti, ktoré sa snažím nasávať najviac, ako sa dá. Pomáha mi so zostavovaním tréningových plánov a, samozrejme, čo je azda najdôležitejšie, pomáha mi s technikou hodu kladivom. Táto disciplína je nesmierne technicky náročná a každá malá chybička dokáže obrať športovca o cenné centimetre alebo metre. Ja som sa dlhé roky pripravoval sám. V čase, keď som sa technicky trápil, som sa zvykol natočiť na video, ale analýzu som dokázal spraviť až neskôr večer. Na tréningu s Liborom mám k dispozícii spätnú väzbu hneď po každom jednom pokuse, čo mi uľahčuje prácu a zefektívňuje prípravu na vrcholné podujatia. Tento rok sme spolu strávili štyri týždne v Kalifornii a pozitívne zmeny sa dostavili veľmi rýchlo.

Po príchode na Slovensko ste sa ocitli v domácej karanténe. Ako ste trávili voľný čas?

Vedľa domu som si zriadil posilňovňu, takže som z tréningu úplne nevypadol. Odrobil som, čo sa dalo. Sústreďoval som sa najmä na regeneráciu, oddych a varenie. Milujem variť, je to moja veľká vášeň. V kuchyni dokážem stráviť veľa hodín denne prípravou všelijakých gurmánskych špecialít. Milujem japonskú kuchyňu. Teraz nehovorím o sushi – to mám veľmi rád, ale doma si ho nepripravujem. Taktiež obľubujem thajskú, kórejskú, ale i americkú kuchyňu. Keďže som v USA strávil kus svojho života, niektoré špeciality si doma často pripravujem. Je to zaujímavé, ale domáce jedlá často nevarím, pretože slovenská kuchyňa je trochu mastnejšia. Veľmi často sa používa olej, múka, zemiaky, bravčové mäso. Tieto ingrediencie sa v mojej aktuálnej diéte snažím limitovať na minimum, keďže som v prvom rade vrcholový športovec.

„Dovolím si tvrdiť, že momentálne mám najlepšie podmienky pre hod kladivom na Slovensku.“

Pri svojom dome máte postavený „areál“, v ktorom trénujete. Kedy vznikol a ako v ňom momentálne prebiehajú vaše tréningy?

Áno, je to pravda. Svoj kladivársky sektor so všetkým, čo k tomu patrí, som si začal budovať už pred olympiádou v roku 2016. Niekedy na jar 2016 sa spustila výstavba. Keďže som si to ale staval sám s pomocou niektorých rodinných príslušníkov, sektor sa do finálnej podoby dostal až počas roka 2017. Nebolo sa kam ponáhľať, funkčný bol už hneď na začiatku. Ja som ale perfekcionista a chcel som to mať dotiahnuté do konca. Dovolím si tvrdiť, že momentálne mám najlepšie podmienky pre hod kladivom na Slovensku. Trénujem každý deň, ale s menšou intenzitou a vyšším objemom, keďže formu a výkony teraz nie je potrebné naháňať.

Lomnický sa v Kalifornii pripravoval aj pod vedením bývalého olympionika Libora Charfreitaga.
Marcel Lomnický.
Foto
TASR/DUNA/MTI - Boglárka Bodnár

Ako s odstupom času vnímate odloženie olympijských hier v Tokiu? Čo to pre vás znamená v súvislosti s prípravou a ladením formy?

Myslím si, že to bolo správne rozhodnutie. Pre mňa osobne je však škoda, že táto situácia nastala, pretože mám za sebou vydarenú zimnú prípravu. Posledných päť mesiacov som drel dennodenne a každé ráno som sa zobúdzal s myšlienkou na olympijské hry. Nesmierne ma to posúvalo vpred. Cítim, že tento rok by som bol skvele pripravený na obhajobu piateho miesta z Ria 2016.

S odkladom olympijských hier v Tokiu sa plány radikálne zmenili a utrpela tiež moja psychika. Avšak nič mimoriadne, len na chvíľu. V tréningu si nemôžem dovoliť žiadny dlhší výpadok, pretože ten by mi potom znemožnil kvalitnú prípravu na budúcoročnú olympiádu. Túto situáciu beriem ako možnosť zlepšiť sa vo svojich slabinách, pracovať ešte viac na veciach, ktoré nefungujú tak, ako by mali. Urobiť všetko preto, aby som bol lepší ako moja konkurencia. To je jediné, čo ma momentálne ženie vpred. Vedomie, že niekde vo svete je môj súper, ktorý stratil motiváciu na sebe pracovať.

„Ja som svoj život žil v izolácii dávno predtým, ako bol v izolácii celý svet.“

Vedenie Svetovej atletiky pre šírenie koronavírusu zastavilo možnosť plniť počas najbližších ôsmich mesiacov olympijské limity na budúcoročné hry v Tokiu. Aký je váš názor na tento krok?

Bol veľmi prekvapujúci a nie som s ním celkom stotožnený. Plánoval som využiť skvelú zimnú prípravu a kvalifikovať sa na olympiádu hneď v mojom prvom štarte. Momentálne mi k limitu chýba 35 cm, ale týmto rozhodnutím táto možnosť zanikla. Vo svetovom rebríčku som stále na postupovej pozícii, ale ten je taktiež zmrazený a boj o olympijské miestenky sa naplno rozbehne až na jar 2021. To je presne o rok. Jeden rok je veľmi dlhá doba v živote profesionálneho športovca, pretože ak chce byť naozaj úspešný, všetky parametre musia byť nastavené na 100 percent.

Nehovorím len o tréningu, ale o celkovom nastavení, ktoré neskôr rozlíši víťazov od porazených. Hovorím o strave, regenerácii, spánku, motivácii, mentálnej pohode a v konečnom dôsledku aj o zdraví. Športovci, ktorí chcú mať dlhé a úspešné kariéry, musia dbať na každý detail 24/7. V tomto vidím moju obrovskú výhodu voči súperom v tejto ťažkej situácii. Ja som svoj život žil v izolácii dávno predtým, ako bol v izolácii celý svet. Trochu to vyplýva z aj disciplíny, akú som si zvolil a z toho, že kvalita môjho tréningu ostala nezmenená.

Čo by ste v tomto náročnom období na záver odkázali fanúšikom športu?

V prvom rade všetkým prajem, aby zostali zdraví. Dávajte si na seba pozor a buďte zodpovední voči ostatným. V týchto ťažkých časoch by som chcel vyzvať všetkých športových fanúšikov, aby podporovali svojich obľúbených športovcov ešte viac ako doteraz. Každý prežíva ťažké obdobie, ale športovci a najmä atléti to majú v roku 2020 extrémne náročné. Možno to bude pár vašich povzbudivých slov, ktoré nakopnú daného športovca do ďalšej roboty a ktoré mu dodajú potrebnú dávku motivácie, keď sa začne sám seba pýtať, či má zmysel pokračovať. Možno práve vaša správa prinesie Slovensku olympionika alebo olympijskú medailu navyše! Sme jeden tím!

Podujatia a športovci
Šport
paris

Related

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV