Športové aktuality
Bratislava
18 mins. čítania

Preložené olympijské hry v Tokiu sa majú začať takto o rok, 23. júla 2021

Profile picture for user Soucek
Ľubomír
Souček
Sada tokijských olympijských medailí.
Foto
TASR/AP

Pred necelými štyrmi mesiacmi, 24. marca, sa Medzinárodný olympijský výbor (MOV), vlády Japonska a metropolitného Tokia, i Organizačný výbor olympijských hier 2020 v Tokiu (OVOH Tokio 2020) dohodli, že Hry XXXII. olympiády, plánované v termíne 24. 7. – 9. 8. 2020, z dôvodu celosvetovej pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 a ochorenia COVID-19 preložia na budúci rok. Len o šesť dní neskôr bol stanovený nový termín hier, ktoré ponesú nezmenené označenie TOKIO 2020.

Olympijské hry v japonskej metropole sa majú uskutočniť takto o rok – od 23. júla do 8. augusta 2021, následné paralympijské hry od 24. augusta do 5. septembra 2021.

Rok pred preloženými olympijskými hrami v Tokiu žijeme všetci v neistote, čo sa udeje v najbližších mesiacoch. Samozrejme, to sa v súvislosti s pandémiou týka nielen celosvetového diania, ale aj najväčšieho svetového podujatia.

V prípade niektorých olympijských hier v nie dávnej minulosti (napríklad OH 2004 v Aténach či OH 2016 v Riu de Janeiro) veľké obavy vzbudzovali meškajúce prípravy. Tentoraz prípravy hier dlhodobo išli podľa plánu, ale úplne nečakane a veľmi tvrdo zasiahla vyššia moc.

V Tokiu pripravovali OH na toto leto na mimoriadne vysokej úrovni. Predpokladalo sa, že sa zaradia medzi najlepšie v histórii, takisto ako OH 1964 v tomto meste, ktoré boli vôbec prvé v Ázii. „Čokoľvek sa udeje, nikdy nebudeme mať lepšie pripravený organizačný výbor ako bol tento,“ vyhlásil s uznaním šéf koordinačnej komisie MOV pre OH v Tokiu John Coates, ktorého minulý piatok zvolili za viceprezidenta MOV.

Pre krajinu, v ktorej všetko ide podľa nalinkovaných plánov a v ktorej je improvizácia takpovediac neprípustná, bolo preloženie hier o rok neskôr o to šokujúcejšie. A so súčasnou neistou situáciou sa Japonci tiež veľmi ťažko vnútorne vyrovnávajú. Pre ostatných, ktorí sa na olympijské hry na budúci rok pripravujú, alebo prinajmenšom tešia, to takisto vôbec nie je jednoduché.

„Ročný odklad hier bol veľmi ťažké rozhodnutie pre vás aj pre nás. Spoločne to však zvládneme a hry chceme zorganizovať aj s ročným oneskorením na vysokej úrovni,“ prehovoril sa k členom MOV počas ich zasadnutia prostredníctvom videokonferencie prezident OVOH Tokio 2020 Joširó Mori.

Najkomplikovanejšia logistická operácia v histórii ľudstva v mierových časoch

Preloženie OH o rok neskôr znamená bezprecedentný krok, aký nemá v histórii obdobu (vo vojnových rokoch 1916, 1940 a 1944 sa olympijské hry neuskutočnili, ale preložené na iný rok neboli nikdy). Všetko, čo sa s tým spája, čo toto rozhodnutie vyvolalo a s čím sa v jeho dôsledku a v širších súvislostiach treba vyrovnať, znamená pravdepodobne logisticky najzložitejšiu operáciu v histórii ľudstva v mierových časoch.

Obrovská komplikovanosť toho, čo sa deje v Japonsku, sa prelína s obrovskou komplikovanosťou šírenia pandémie v celom svete, pričom obe diania sú v súvislosti s OH veľmi dôležité. Aby sa olympijské hry v Tokiu mohli na budúci rok konať a byť úspešné, musia sa pozitívne vyriešiť problémy v Japonsku a čo je ešte dôležitejšie – musia sa výrazne zmierniť problémy vo svete.

Srdcom olympijských hier v Tokiu má byť nový Národný štadión, vybudovaný na miesto pôvodného, ktorý bol postavený k OH 1964.
Foto
TOKYO 2020

Preloženie hier dostalo do veľmi ťažkej situácie predovšetkým Japoncov, najmä vlády krajiny a metropolitného Tokia, a OVOH Tokio 2020, ale aj majiteľov zariadení potrebných pre OH (športoviská, kongresové centrá, hotely atď.) a subjekty, pôsobiace v oblasti cestovného ruchu. Ale dôsledky tohto rozhodnutia pociťujú aj MOV, národné olympijské výbory, medzinárodné športové federácie a samozrejme samotní športovci, ako aj státisíce ľudí, ktorí si už zakúpili vstupenky na olympijské súťaže, plus akreditované médiá, sponzori a ďalšie okruhy zainteresovaných. A určite aj celá verejnosť, ktorá sa chystala v lete sledovať najvýznamnejšie a najväčšie podujatie tohto roka.

To všetko sa odohráva na pozadí najväčšej celosvetovej pandémie za posledných sto rokov.

Nepriaznivý vývoj pandémie Tokiu hrozí aj o rok

Tokijská olympijská pochodeň má pri pohľade zhora tvar kvetu sakury.
Foto
TOKYO 2020

Celosvetový vývoj okolo pandémie, ktorá bujnie zrýchleným tempom (Svetová zdravotnícka organizácia eviduje už okolo 15-miliónov nakazených novým koronavírusom a vyše 620-tisíc obetí ochorenia COVID-19) pritom vyvoláva pochybnosti, či sa olympijské hry aj na budúci rok vôbec budú môcť uskutočniť.

Len 15. júla MOV rozhodol, že IV. olympijské hry mládeže, ktoré sa na jeseň mali uskutočniť v senegalskom Dakare, preložili až o štyri roky neskôr. „Ak by OH mládeže zostali v roku 2022, museli by sme zorganizovať pätoro hier v priebehu troch rokov. To by bolo veľké zaťaženie,“ komentoval to prezident MOV Thomas Bach. Nespomenul síce pandémiu, ale v pozadí rozhodnutia určite bolo cítiť aj vplyv obáv z nej...

MOV aj Japonci opakovane deklarovali, že ak by koronakríza aj v roku 2021 znemožnila usporiadať OH v Tokiu, znamenalo by to ich definitívne zrušenie bez náhrady.

Ak by k tomu došlo – čo si žiadny priaznivec športu a olympizmu neželá – v reálnom ohrození by veľmi pravdepodobne bolo aj usporiadanie zimných olympijských hier v čínskom Pekingu, ktoré sa majú uskutočniť len o pol roka neskôr - vo februári 2022. To by znamenalo katastrofu nebývalých rozmerov. Olympijské hnutie si takúto hrozbu nevie reálne predstaviť.

Boj s pandémiou jednoducho ľudstvo musí vyhrať – a to čo najrýchlejšie.

Celosvetová nádej sa volá vakcína

Dnes nikto nevie, aký vývoj naberie pandémia vo svete v priebehu ďalších mesiacov. Súčasný vývoj je z globálneho pohľadu veľmi nepriaznivý. Aj v samotnom Japonsku po vcelku stabilnom období začal od konca júna počet nakazených výrazne rásť. Je logické, že obavy z ďalších vĺn pandémie v rôznych kútoch sveta sú značné.

„Aj vzhľadom na to, že náklady na infraštruktúru (v Tokiu) už presiahli 20 miliárd dolárov, momentálne najlepší scenár predstavuje okamžite dostupná a efektívna vakcína. Pokiaľ taká vakcína nebude, najlepším riešením pre olympijské hry bude ich zrušiť,“ vyhlásil minulý týždeň pre japonskú agentúru Kjódo profesor ekonómie Andrew Zimbalist, ktorý je popredný svetový odborník na prepojenie ekonomiky s veľkými športovými podujatiami.

Nádeje sa upierajú práve k tomu, že sa v dohľadnom čase podarí vyvinúť a v dostatočnom množstve uviesť na trh účinné vakcíny proti novému koronavírusu. Výskum v tejto veci prebieha priam horúčkovito na rôznych miestach sveta (vo vývoji je až 155 vakcín) a mnohé štáty sa spájajú v snahe, aby vakcíny boli naozaj všeobecne dostupné. Bez existencie účinnej vakcíny sa odborníci, ale nielen oni, na možnosť konania OH v Tokiu na budúci rok pozerajú skepticky.

Objavili sa aj úvahy, že by sa OH v Tokiu konali bez divákov v hľadiskách, ale prezident MOV Thomas Bach ich minulý týždeň jednoznačne odmietol. „Olympijské hry za zavretými dverami rozhodne nechceme. Preto pracujeme na riešení, ktoré by na jednej strane chránilo zdravie všetkých účastníkov a na druhej strane zachovávalo olympijského ducha,“ vyhlásil krátko pred 136. zasadnutím MOV, ktoré sa 17. júla vzhľadom na pandémiu odohrávalo len v online forme.

Priamo počas zasadnutia Bach povedal: Čaká nás mamutia úloha. Olympijské hry budú iné ako tie, ktoré sa pripravovali. Nikto nevie, ako bude vyzerať svet v júli či auguste budúceho roka. Preto pripravujeme niekoľko scenárov.“

Prezident OVOH Tokio 2020 Joširó Mori členov MOV minulý týždeň informoval, že kľúčové zdravotné opatrenia v súvislosti s pandémiou vojdú v Tokiu do platnosti na jeseň. Odvtedy sa budú môcť konať aj ďalšie testovacie podujatia, ktoré boli vzhľadom na koronakrízu od marca pozastavené. V prvých troch mesiacov budúceho roka budú opatrenia proti ochoreniu COVID-19 implementované do operačných plánov podujatia.

Prípravy sú napriek obavám v plnom prúde

V nemalej časti japonskej verejnosti prevláda skepsa. Preukázali ju posledné dva júlové prieskumy tamojšej verejnej mienky. Podľa prvého až 77 percent opýtaných neverí, že v roku 2021 sa hry v Tokiu uskutočnia. Podľa druhého bolo 36,4 percenta opýtaných za ďalší odklad hier a 33,7% chcelo OH zrušiť. Len 23,9 percenta respondentov sa v prieskume vyslovilo za uskutočnenie hier na budúci rok. Napriek prevládajúcej skepse a nepriaznivému vývoju okolo pandémie však prípravy na OH prebiehajú veľmi intenzívne.

Prezident MOV Thomas Bach a guvernérka metropolitného Tokia Juriko Koikeová.
Foto
MOV

Tým, čo v olympiádu v Tokiu na budúci rok veria, optimizmu do duší v ťažkej situácii prilialo 5. júla suverénne víťazstvo doterajšej guvernérky metropolitného Tokia Juriko Koikeovej vo voľbách šéfa tokijskej metropolitnej vlády (TMG) na ďalšie štyri roky. Veľkej autorite sa tešiaca Koikeová je jedna z kľúčových postáv príprav OH v Tokiu. Dôležité je, že svoju pozíciu s veľkým prehľadom obhájila v súboji aj s dvoma najvážnejšími súpermi, ktorí otvorene odmietali OH. Jeden z nich dokonca verejne vyhlasoval, že ako prvý krok po zvolení zruší olympijské hry... Víťazstvo doterajšej guvernérky znamená, že v práci pre úspech OH sa bude pokračovať naplno.

„Teraz, keď sa obdobie volieb skončilo, nebudeme počuť toľko zlých rečí okolo hier. Guvernérka je stále guvernérka a vie, čím prechádzame. Myslím si, že sme v dobrom stave. Som si istá, že všetky veľké prekážky sme odsunuli nabok,“ vyhlásila minulý týždeň optimisticky viceprezidentka MOV Anita DeFrantzová. Je zrejmé, že mala na mysli prekážky priamo v Japonsku, nie tie svetové...

Organizátori sa už dohodli aj na budúcoročnom využití kongresového centra Tokyo Big Sight, ktoré bude sídlom hlavného tlačového aj vysielacieho centra.
Foto
Ľubomír Souček

Počas minulotýždňového zasadnutia MOV organizátori OH oznámili, že sa im podarilo na nový termín zabezpečiť všetkých 42 olympijských športovísk, ako aj olympijskú dedinu a priestory obrovského výstaviska Tokyo Big Sight, ktoré je určené ako hlavné tlačové aj vysielacie stredisko. Vďaka tomu už nehrozí, že by sa súťaže v niektorom športe nemohli uskutočniť podľa plánu. A keďže nový termín OH je v kalendári len o deň skôr ako ten pôvodný, dá sa aj „kopírovať“ pôvodný program súťaží. V ňom figuruje 339 medailových súťaží v 33 športoch.

Vyššie uvedené fakty znamenajú zvládnutie obrovskej výzvy, pretože množstvo zariadení malo pôvodne v danom čase hostiť iné podujatia a akcie. A pokiaľ ide o dedinu, v nej už je množstvo bytov predaných občanom, ktorí sa tam mali nasťahovať už na jeseň tohto roka. Situáciu tam ešte komplikovalo to, že byty predávali viaceré developerské firmy, takže rokovania museli byť mnohostranné.

Detaily nie sú známe, ale je isté, že organizátori OH musia výdatne finančne kompenzovať všetky zmeny v porovnaní s pôvodnými kontraktmi a odškodniť tak množstvo subjektov, aj jednotlivcov.

Nové opatrenia majú hry zjednodušiť, zlacniť a optimalizovať

Podľa informácií tlačových agentúr sa japonské médiá zhodujú v tom, že budúcoročné OH v Tokiu budú v porovnaní s pôvodným plánom zmenšené, zjednodušené, celkove zoštíhlené a veľmi odlišné. Čo to znamená rozmenené na drobné?

Po komplikovaných rokovaniach sa podarilo dosiahnuť, že Olympijská dedina bude môcť výpravy z celého sveta prichýliť aj na budúci rok. Trvalí obyvatelia bytov v dedine sa budú môcť nasťahovať až o rok neskôr, než plánovali...
Foto
Ľubomír Souček

Dodatočné náklady, vyvolané preložením OH, sa odhadujú v rozpätí 2 – 6 miliárd dolárov. MOV, pri ktorom zostali všetci celosvetoví marketingoví partneri z programu TOP (niektorí dokonca práve v období koronakrízy predĺžili partnerstvo) vyčlenil extra sumu v celkovej výške 800 miliónov dolárov, ktorá je určená nielen (aj keď najmä) pre organizátorov hier, ale aj pre národné olympijské výbory a medzinárodné športové federácie letných olympijských športov.

Vyzerá to teda tak, že veľkú väčšinu dodatočných nákladov budú musieť pokryť Japonci, čo v Krajine vychádzajúceho slnka vzbudzuje nemalú nevôľu. Organizátori síce mali veľmi úspešne rozbehnutý domáci marketingový program s kalkulovanými príjmami vo výške 3,3 miliardy dolárov, lenže väčšina partnerov sa v novej situácii zatiaľ nevyjadrila, či budú mať dosť financií na predĺženie sponzoringu ešte o rok.

Je samozrejmé, že nielen MOV, ale predovšetkým Japonci sa v danej situácii snažia šetriť, kde sa dá, a pripraviť úspornejšie hry. „Podporu našich japonských spoluobčanov získame len vtedy, keď hry zjednodušíme a namiesto na okázalosť sa sústredíme viac na efektivitu,“ vyhlásil minulý týždeň prezident Japonského olympijského výboru Jasuhito Jamašita. Prezident OVOH Tokio 2020 Joširó Mori počas 136. zasadnutia MOV zase povedal: „Bude to olympiáda, ako žiadna iná predtým. Bezpečnosť a jednoduchosť musí byť obrazom hier.“

Všetky zainteresované strany sa zhodli na troch hlavných princípoch preložených OH: Prvým je priorita zdravia a bezpečnosti všetkých zúčastnených a personálu, ktorý sa viaže k chodu hier. Druhým je redukcia finančného dopadu preloženia hier a propagácia verejného záujmu. A tretím zjednodušenie a redukovanie komplexnosti hier tak, aby boli organizované efektívne, bezpečne a udržateľne.

Kde sa dá usporiť? Samozrejme, japonskí organizátori si lámu hlavy, kde všade sa v súčasnej situácii dá výraznejšie ušetriť. Predpokladá sa, že sa zredukuje pompéznosť otváracieho i záverečného ceremoniálu olympijských i paralympijských hier. Očakáva sa zjednodušenie púte štafety s olympijským ohňom po japonskom území, aj zníženie počtu jej účastníkov. Možné je aj určité zníženie počtu zamestnancov OVOH Tokio 2020 i dobrovoľníkov, zmenšenie luxusu pre členov MOV a VIP-návštevníkov hier, či určitá redukcia vozového parku. A určite sa uplatnia aj mnohé ďalšie úsporné opatrenia, o ktorých sa zrejme ešte stále diskutuje.

Nikto mimo Japonska by zrejme teraz nechcel byť v koži zainteresovaných v Tokiu...

Protipandémiové opatrenia sa dotknú všetkých

Protipandémiové opatrenia predstavujú v prípravách OH v Tokiu samostatnú kapitolu, ktorá určite patrí k najvýznamnejším. Isté je, že sa dotknú všetkých, ktorí v lete budúceho roka prídu na OH v Tokiu. Uvažuje sa dokonca aj o tom, že v snahe znížiť riziko šírenia nákazy by sa obmedzil pohyb členov výprav z celého sveta mimo olympijskej dediny. „Skutočný problém je 15 400 športovcov vrátane paralympionikov, ich početné realizačné tímy, obrovský počet zástupcov médií a tiež asi 80-tisíc dobrovoľníkov,“ upozornil v júni šéf koordinačnej komisie MOV pre OH v Tokiu John Coates.

V súvislosti s opatreniami zďaleka nejde len o členov výprav, ale aj o ďalších ľudí, ktorí budú na OH akreditovaní. Ako sa pri ich veľkých počtoch (napríklad zástupcov médií sa akreditovalo okolo 25-tisíc) dajú zachovať bezpečné odstupy medzi nimi a zabezpečiť opatrenia proti infikovaniu ostatných?

Aquatické centrum bolo zo všetkých nových olympijských športovísk otvorené ako posledné.
Foto
Ľubomír Souček

Najväčšiu množinu návštevníkov Tokia počas OH však predstavujú diváci. Stále je veľmi otvorená otázka, čo a ako bude na OH v Tokiu s nimi. V tejto chvíli to vzhľadom na pandémiu nedokáže povedať nikto. Do predaja vo viacerých etapách uvoľnili už väčšinu vstupeniek na olympijské súťaže a ceremoniály. Z celkového počtu okolo 8 miliónov sa ich už predalo 4,48 milióna (plus 970-tisíc na následné paralympijské hry). Zakúpené vstupenky sú platné aj na preložené OH, lenže...

K 8. júlu mali zákaz vstupu do Japonska občania 129 krajín sveta. Aj keď MOV striktne odmieta súťaže pred prázdnymi tribúnami, protipandémiové opatrenia logicky musia počítať s významnou redukciou počtu divákov. To bude znamenať zníženie príjmov. Zároveň sa dá očakávať, že mnoho divákov so zakúpenými vstupenkami v aktuálnej situácii bude na možnosť živého olympijského zážitku dobrovoľne rezignovať a požiadajú o refundáciu nákladov, čo je legitímne. To zase vytvorí značný finančný tlak na organizátorov hier, ktorí z predaja vstupeniek počítali s príjmom 800 miliónov dolárov.

Diskutuje sa aj o tom, že pre všetkých, ktorí prídu na budúci rok na OH v hocijakej úlohe, možno bude okrem testovania na nový koronavírus v hre aj dvojtýždňová karanténa – buď predchádzajúca odchodu do Japonska a spojená s opakovaným testovanim doma, alebo realizovaná až po prílete do Japonska, čo by bola pre mnohých cestujúcich zrejme neriešiteľná komplikácia.

Ak by do budúcej jari už bola k dispozícii účinná vakcína, karanténa by možno bola povinná pre všetkých nezaočkovaných. A Japonci by teoreticky mohli zakázať vstup do krajiny návštevníkom zo štátov s pretrvávajúcim vysokým výskytom prípadov. Ale to sú zatiaľ len úvahy. Joširó Mori v polovici júna vyhlásil: „O viacerých týchto veciach je zatiaľ predčasné špekulovať. Veríme, že pripravíme bezpečné, pokojné a jednoduché hry.“ Viceprezidentka MOV Anita DeFrantzová minulý týždeň povedala: „Som si istá, že na rokovacom stole je všetko, čo môže pomôcť.“

Na september je plánovaný míting organizačného výboru, japonskej vlády a tokijskej metropolitnej vlády o možnom uvoľnení obmedzení pre účastníkov OH - športovcov a členov ich realizačných tímov. Usudzuje sa, že definitívne rozhodnutie o osude OH v Tokiu – teda o tom, či je reálne ich usporiadať tak, aby to neznamenalo nadmerné a neúnosné zdravotné riziko – musí padnúť najneskôr v marci, prípadne v apríli 2021.

Obrovské horúčavy zostávajú výzvou aj v novom termíne

Kým sa hlavnou témou svetových médií od januára tohto roku postupne nezačala stávať pandémia, v súvislosti s OH v Tokiu sa dlhodobo ako najproblémovejšia vec zdôrazňovali riziká veľkých horúčav, umocnených vysokou vlhkosťou vzduchu. Vo svetle diania v posledných mesiacoch tento problém v povedomí sveta síce ustúpil do úzadia, ale nič sa na ňom nezmenilo. Zostal naďalej reálny a vážny. A taký bude aj v prípade, ak by súčasná koronakríza do roka „prehrmela“ a olympijské hry by sa v novom termíne mohli úspešne uskutočniť.

Preloženie OH 2020 na budúci rok poskytovalo teoretickú šancu posunúť termín hier až na jeseň 2021 (OH 1964 sa v Tokiu konali v októbri), keď sú v meste príjemnejšie klimatické podmienky. Táto nádej sa však veľmi rýchlo rozplynula. V jesennom termíne by OH termínovo kolidovali s veľkými profesionálnymi súťažami v kolektívnych športoch v USA, čo bolo v rozpore so záujmami americkej televíznej spoločnosti NBCUniversal – a tá vkladá do olympijského „biznisu“ najviac peňazí spomedzi všetkých podnikateľských subjektov. Nový presný termín OH sa tak zrodil len šesť dní po prijatí bezprecedentného rozhodnutia o ich preložení na ďalší rok.

Termín OH v Tokiu v čase od 23. júla do 8. augusta 2021 znamená, že hry sa uskutočnia v tamojšom najhorúcejšom období roka, keď teploty v meste prekračujú až 40 stupňov.

Minulý rok v júli v Tokiu zaznamenali 50 úmrtí v priamom dôsledku horúčav. O rok skôr, od mája do septembra 2018, v Tokiu hospitalizovali vyše 95-tisíc ľudí so zdravotnými problémami, spojenými s horúčavami.

Z uvedených dôvodov MOV - napriek nevôli guvernérky Koikeovej – už vlani presadil presunutie atletických súťaží v maratóne a v chôdzi o zhruba tisíc kilometrov severnejšie do Sappora, kde býva v lete v priemere o šesť stupňov chladnejšie. Toto rozhodnutie zostalo v platnosti aj pre preložené hry. Takisto ako veľmi skoré začiatky viacerých vytrvalostných olympijských súťaží v snahe vyhnúť sa najväčším horúčavám.

Klimatické problémy zostávajú vážne, ale čo by za to všetci dali, keby o rok čelili len im, a nie zároveň aj koronavírusovej hrozbe?!

Naďalej platí, že súťaže atlétov v maratóne a v chôdzi sa majú uskutočniť v Sappore, zhruba tisíc kilometrov severne od Tokia.
Foto
Envato/Sean Pavone
Podujatia a športovci

Related

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri