Tréner úspešných kajakárov Peter Likér: Je čas na zmenu, podporujme aj medailovo a výsledkovo produktívne športy
Rýchlostní kanoisti trénujú na Slovensku v provizórnych podmienkach, napriek tomu z vrcholných podujatí pravidelne nosia medaily. Na Slovensku stále chýba kvalitný areál pre rýchlostnú kanoistiku a veslovanie, bratislavský Zemník má od európskych štandardov ešte veľmi ďaleko.
Slovensko má v porovnaní s inými kanoistickými veľmocami veľký hendikep. Z hľadiska podmienok na prípravu zaostáva za európskou i svetovou konkurenciou. Kanoisti sa už dlhodobo snažia primäť vládne garnitúry, aby im pomohli vyriešiť akútny problém. O naliatí väčšej sumy financií do výstavby infraštruktúry Zemníka sa hovorí už dlho, výrazná štátna podpora však neprichádza. Prioritami areálu pre rýchlostnú kanoistiku, veslovanie i trávenie voľného času sú dnes predovšetkým vybudovanie vhodnej prístupovej cesty a cieľovej veže.
Problém s nemožnosťou trénovať v kvalitnom prostredí sa naplno ukázal počas opatrení na zabránenie šírenia koronavírusu. Kým súperi Slovákov využívali skvelé podmienky na prípravu doma, zástupcovia jedného z najúspešnejších slovenských športov trénovali v improvizovaných podmienkach. Až po otvorení hraníc začali vďaka vzťahom s maďarskými kanoistami dochádzať na tréningy do moderného areálu v Szegede. „Najťažšie pre nás bolo nájsť vhodné tréningové plochy. Zemník je úžasné miesto, ale zatiaľ nám vláda a ani nikto zo štátu nijako nepomohol ho dokončiť. Zväz a klub sa veľmi snažia, aby areál aspoň nejako vyzeral. Podmienky však zatiaľ nie sú dobré. Cítim sa zdegradovaný, nemáme kde poriadne trénovať. Našťastie máme dobré vzťahy s Maďarmi,“ rozhovoril sa tréner komárňanskej skupiny kajakárov Peter Likér, ktorý zostavil aj strieborný štvorkajak na OH 2016 v Riu de Janeiro, a pokračoval: „Rád by som všetkým ukázal, ako trénujú Nemci, Španieli, Maďari, Bielorusi, Rusi. My ich všetkých okrem Nemcov vieme zdolávať. Získavame medaily na vrcholných podujatiach i miestenky na olympijské hry, máme výsledky. Je čas na zmenu. Zatiaľ sa u nás finančne podporujú najmä športy, ktoré sú výsledkovo neproduktívne a neukazujú výkonnosť, aj keď sú masové.“
Skúsený odborník si uvedomuje, že problémy na Slovensku nemá len rýchlostná kanoistika. Infraštruktúra až na niekoľko výnimiek celého slovenského športu je zastaralá a potrebuje investície. Zmysluplné rozdelenie prostriedkov na výstavbu a rekonštrukcie športových areálov by privítal. „Máme tu šaškáreň okolo futbalového štadióna. Postavia ho za desiatky miliónov eur a pritom na Slovensku nie je regulárny areál pre rýchlostnú kanoistiku, čo je úspešný šport, alebo v Bratislave chýba atletický štadión s ôsmimi štyristometrovými dráhami. Nemáme podmienky a pritom sa od nás čakajú medaily. Tie sú často len výsledkom práce šikovných a aktívnych ľudí, ktorí žijú športom. Nerád by som však kritizoval len politikov. Musíme si sadnúť s novou vládou a lobovať, keďže máme výsledky. V rýchlostnej kanoistike ukazujeme vysokú výkonnosť od juniorov cez dvadsaťtrojkárov až po seniorov, pracujeme, aby sme mali dobré aj niektoré ženské disciplíny.“
Ak by sa olympijské hry neposunuli o jeden rok, už o necelé dva týždne by sa pozornosť slovenských športových fanúšikov upriamovala pozornosť na vystúpenia rýchlostných kanoistov. Medzi favoritov svojej disciplíny a veľkých ašpirantov na medailu by patril štvorkajak na 500 metrov. „Každému slovenskému športovcovi, ktorý dosahuje umiestnenia na vrcholných podujatiach do desiateho miesta by mali postaviť u nás sochu. Kým sa dnes chválime? Peter Sagan, Petra Vlhová sa dlhodobo pripravujú mimo Slovenska. Ak sa pozrieme do minulosti, kde trénovala a dosiahla špičkovú výkonnosť Martina Moravcová? Dnes sa chválime športovcami, ktorých nevychoval systém, ale dostali sa na vrchol najmä vďaka zanieteniu rodičov, ktorí boli ochotní sa obetovať v prospech svojich detí,“ dodáva Peter Likér.
