Londýn 1908

Olympijská premiéra na britskej pôde bola neplánovaná, pretože Hry IV. olympiády sa pôvodne mali uskutočniť v Ríme. Lenže keď výbuch Vezuvu v roku 1906 spustošil Neapol, vláda Talianska rozhodla, že štátne peniaze sú potrebnejšie na obnovu Neapola, než na olympiádu. Z núdze vtedy zaskočila metropola v tom čase najvyspelejšej krajiny sveta, v ktorej má svoje korene množstvo súčasných športov. V Londýne sa v čase OH 1908 síce konala britsko-francúzska priemyselná výstava, ale tá olympiáde (na rozdiel od svetových výstav v Paríži 1900 a v St. Louis 1904) vôbec neublížila. Veľká Británia sa vytiahla a napriek krátkemu času na prípravy Londýn výrazne vylepšil dovtedajšie olympijské renomé. Podpísala sa na tom aj vysoká návštevnosť súťaží. Napriek tomu, že boli rozložené až do šiestich mesiacov, drvivá väčšina sa uskutočnila v rozpätí dvoch týždňov v júli. V loptových hrách ako lakros a jeu de paume sa súťažilo už na jar. V Londýne zažil svoju premiéru pozemný hokej a ako prvý zimný šport krasokorčuľovanie (samostatné zimné olympijské hry mali svoju premiéru až v roku 1924).

Prví traja v súťažiach si v Londýne prvý raz prevzali riadne, nielen pamätné olympijské medaily. Strieborných a bronzových však nestihli vyrobiť dosť, takže mnohí medailisti dostali namiesto kovu dubovú ratolesť, zabalenú do malej britskej vlajky. Novinkou bolo aj to, že na slávnostnom otvorení OH nastúpili krajiny zoradené za svojimi štátnymi vlajkami prvý raz v jednotnom oblečení. Ozdobou hier bol monumentálny Olympijský štadión pre 68 000 divákov. Jeho súčasťou bola atletická i cyklistická dráha, aj veľký plavecký bazén so skokanskou vežou.

V domácom prostredí sa prejavila veľká športová vyspelosť Britov, ktorí vyhrali viac než polovicu súťaží. Američania však vyčítali domácim rozhodcom neobjektívne posudzovanie výkonov. Medzi oboma krajinami vládla historická rivalita, ktorá sa počas OH vyhrotila tak, že napríklad ich atletické zväzy potom na dlhšie prerušili vzájomné styky. O dodnes unikátny kúsok sa postarali švédski strelci – 61-ročný otec Oscar Swahn a jeho 29-ročný syn Alfred Swahn boli členmi víťazného družstva v streľbe na bežiaceho jeleňa. Mýtom OH v Londýne sa stala tragédia talianskeho maratónca Doranda Pietriho. Na štadión dobehol s veľkým náskokom ako prvý, ale bol očividne dezorientovaný a mýlil si smer. V úplnom vyčerpaní sa po dráhe tackal. Keď sa v bráne štadióna zjavil Američan John Hayes a Pietri sa ledva zdvíhal zo zeme, pomohli mu organizátori a s ich asistenciou sa prepotácal niekoľko krokov. Za použitie cudzej pomoci ho však diskvalifikovali...

Z rodákov z územia dnešného Slovenska v uhorskej výprave sa znovu najviac presadil plavec Zoltán Halmaj. Získal dve strieborné medaily. Do striebornej medailovej zbierky prispel aj rodák z Trebišova Vojtech Zulawszky v šerme šabľou.