Albertville 1992
V roku 1992 zavítali zimné olympijské hry už tretí raz do Francúzska – do Albertville v Savojských Alpách. Výdatnú zásluhu na tom mal hrdina ZOH 1968 v Grenobli Jean-Claude Killy, ktorý bol najprv spolupredsedom výboru kandidatúry a potom aj organizačného výboru. Francúzi pripravili hry, ktoré boli na vysokej technickej úrovni a ktorým až na výnimky žičilo aj počasie, ale aj tak čelili značnej kritike za prílišnú rozdrobenosť hier. Podobne ako v neďalekom Grenobli v roku 1968 to bola olympiáda, ktorá skôr pripomínala viacero samostatných svetových šampionátov. Veľké vzdialenosti športovísk od centra hier a viaceré separátne dediny pre športovcov i novinárov poznačili jej atmosféru. Tejto olympiáde do značnej miery chýbal olympijský duch.
ZOH 1992 boli vôbec prvými hrami, ktoré sa odohrávali po dramatických politicko-spoločenských zmenách vo Východnej Európe po roku 1989. Namiesto bývalého ZSSR už štartovalo Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ), namiesto NSR a NDR spoločná výprava Nemecka, namiesto bývalej jednotnej Juhoslávie len Slovinsko, atakďalej. Program súťaží sa veľmi výrazne rozšíril, namiesto calgarských 46 disciplín sa súťažilo už v 57! Premiéru v Albertville oslávili ženský biatlon, akrobatické lyžovanie a rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe – short track. V tomto športe sa prvý raz výrazne začali o slovo hlásiť ázijské krajiny, najmä Kórejská republika a Čína. Celková účasť na hrách sa znovu výrazne zvýšila. Celkove sa na ZOH už nedalo hovoriť o výraznej dominancii jednej či dvoch krajín ako dovtedy. Nóri boli takmer rovnako úspešní ako výpravy Nemecka a SNŠ, veľkú silu ukázali USA aj všetky alpské krajiny.
Nóri jedinečným spôsobom dominovali mužským behom na lyžiach. Vegard Ulvang a Björn Dählie si bratsky rozdelili všetky triumfy na individuálnych tratiach a boli aj členmi víťaznej štafety. Oboch však ešte prekonala ruská kolegyňa z bežeckej stopy Ľubov Jegorovová, ktorá získala tri zlaté a dve strieborné medaily. Jej krajanka, 39-ročná Raisa Smetaninová, podielom na víťazstve štafety na 4x5 km pri piatej olympijskej účasti zavŕšila svoju výnimočnú olympijskú kariéru ziskom desiatej medaily – štvrtej zlatej.
V skokoch na lyžiach sa miláčikom dievčat prinajmenšom v celej Európe stal 16-ročný Toni Nieminen, najmladší mužský šampión v histórii ZOH. Vyhral na veľkom mostíku, bol tretí na strednom a k tomu ešte prispel aj k triumfu družstva! Nikdy potom sa však už k týmto hviezdnym chvíľam nepriblížil... V zjazdovom lyžovaní Rakúšanka Petra Kronbergerová vyhrala slalom i kombináciu. Medzi mužmi v slalome Talian Alberto Tomba obhájil zlato z Calgary, čo sa predtým v tomto športe nikomu nepodarilo.
Rýchlokorčuľovanie malo dve veľké ženské hviezdy – Američanka Bonnie Blairová vyhrala na oboch najkratších, Nemka Gunda Niemannová zase na oboch najdlhších tratiach. V krasokorčuľovaní dominovali pretekári SNŠ, ktorí vyhrali tri zo štyroch disciplín. Ich krajania v ľadovom hokeji nadviazali na predošlú dominanciu zbornej ZSSR, ale už naposledy. Tretí raz bol členom víťazného tímu Andrej Chomutov. Znovu po veľmi dlhom čase sa do finále prebila Kanada. Kolíska hokeja čakala na olympijskú medailu z tohto športu 24 rokov...
Početná výprava ČSFR si pri poslednom spoločnom štarte Čechov a Slovákov na ZOH vybojovala tri medaily. Na skvelé tradície bratislavských krasokorčuliarov nadviazal tretím miestom Čech Petr Barna. V bronzovom družstve skokanov na lyžiach boli samí českí pretekári, ale viedol ho slovenský tréner Ján Tánczoš. Hokejisti, medzi ktorými zo Slovákov boli brankár Jaromír Dragan, obranca Róbert Švehla a útočníci Igor Liba s Petrom Veselovským, takisto získali bronz. Pre Igora Libu to bola už druhá medaila po striebre zo Sarajeva 1984. Slovenské bežkyne na lyžiach Ľubomíra Balážová a Alžbeta Havrančíková boli členkami šiestej štafety na 4x5 km a Jozef Kovařík členom šiesteho družstva združenárov.
