Cesta k bedmintonu bola dlhá. Od malička som bola vedená k športu ako moji starší bratia, ktorí sa venovali bikrosu. Tento šport však pre mňa nebol vhodný, čo potvrdili prvé úrazy. Nasledovali 2 roky náročnej gymnastickej prípravy, po ktorej som sa venovala ďalšie dva roky krasokorčuľovaniu. Otec chcel aby som pokračovala v jeho tenisových šľapajach, ale tento šport ma však v tom čase veľmi nezaujal, aj keď dnes si ho rada zahrám. Po tenise nasledovala všeobecná atletická príprava, popri ktorej som začala s bedmintonom, ktorý som hrala s rodičmi každé ráno na záhrade. Rodičia usúdili, že je to bezpečný šport, ktorý ma baví a tak v mojich 9 rokoch prihlásili do športového klubu Lokomotíva Košice , ktorého som členkou až doteraz.