Od dvoch rokov som sa takmer každý deň motala v judo hale. Rodičia sa mi smiali, že som skôr vedela robiť kotúle ako poriadne chodiť. Postupne som začala vnímať judo, ktoré je v celej našej rodine životným štýlom. O pár rokov neskôr som sa začala zúčastňovať postupne na tréningovom procese, ale plnohodnotne som sa tomu začala venovať až od 5 rokov.

Judo som nikdy nebrala ako len nejaký krúžok po škole, skôr som to brala ako taký highlight dňa. Samozrejme, boli dni, kedy som trénovať nechcela. Ale moji rodičia mi povedali, že sa nemám vzdávať, že v tom mam pokračovať a že, jedného dňa im poďakujem, že ma do toho tlačili. A mali pravdu.Judo tréningy sú súčasťou môjho života každý deň, hoci to býva niekedy náročné, občasné prekonávanie stojí za to. Výsledkom sú úspechy na  náročných medzinárodných súťažiach. Samozrejme, za tieto úspechy vďačím mojim trénerom a celému môjmu klubu.