Prvýkrát som zo zbrane vystrelil už keď som mal šesť rokov. Z pištolí a pušiek som odvtedy chodieval strieľať skoro každý víkend. A to sme chodili strieľať len pre zábavu, ešte som totiž netušil, čo sa mi prihodí v mojich trinástich rokoch. Medzičasom som stihol vyskúšať veľa športov, od plávania cez florbal až po golf.

Ale v mojich trinástich rokoch ma otec počas jedného víkendu zobral na strelnicu. No tentoraz nie na guľovú, ale na brokovú, konkrétne trapovú. Bolo to iné, akčnejšie. Navyše streľba na asfaltové holuby mi prišla byť adrenalínovejšia ako streľba na staré plechovky od fazule. Chytilo ma to všetkými desiatimi a začal som takmer okamžite intenzívne trénovať. Za roky tvrdého tréningu sa mi aj podarilo postaviť na stupeň víťazov, či už na majstrovstvách Slovenska, zahraničných súťažiach a dokonca aj na majstrovstvách sveta. A teraz, ako štátny reprezentant, mám jediný cieľ. A to, hoc aj potiť krv, aby som si na svetových súťažiach mohol vypočuť našu hymnu zo stupňa víťazov.