Už ako malé dieťa som si vždy pýtala ako vianočný darček samopal. Mame sa to moc nepáčilo, predsalen som bola dievča, ale kúpila mi ho. Keď som trochu vyrástla moja túžba po samopale ma neprešla, ale rozhodli sme sa, že pôjdem plávať. Išlo mi to dobre, rýchlo som postúpila a už som chodila aj po súťažiach.

No choroba obličiek mi nedovolila pokračovať a po dlhodobom liečení prišiel moment, kedy som sa mohla opäť vrátiť k detskej túžbe - strieľať. Škola mi poskytla túto možnosť a tak som začala.