Na banskobystrickom námestí medailový tanec radosti okolo Kuzminovej a Hurajta
Banská Bystrica 2. marca (TASR) - Medailovým tancom radosti na banskobystrickom Námestí SNP navodili Anastasia Kuzminová a Pavol Hurajt na pódiu atmosféru, ktorá do víru osláv strhla zhruba pättisícovú masu ľudí. Nablýskaný biely jaguár s ročníkom narodenia 1959 priviezol svoj najcennejší náklad vo svojej dlhej životnosti veterána, úspešných biatlonových olympionikov, jediných slovenských medailistov na ZOH vo Vancouvri. Zo slovíčka biatlon sa odrazu zrodila čarovná magma, ktorá úplne pohltila mesto pod Urpínom.
Banská Bystrica nebola doteraz biatlonové mesto, skôr hokejové, možno futbalové, atletické, lyžiarske. Časy sa však menia a vlastniť v armádnom stredisku Dukla dvoch medailistov zo zimnej olympiády znamená, že mesto pri Hrone si už do svojich športových prívlastkov definitívne vložilo aj pomenovanie biatlonové. Družina reprezentantov odetá v olympijskom bielom oblečení spontánne vyvolávala radosť do takej miery, že v tlačenici sa nenachádzalo kúsoch miesta na predýchanie bujarej radosti. Aj synček zlatej a striebornej Anastasie, malý Jelisej Kuzmin, sa radoval - svojsky detsky, so sobími parohami na hlave poskakoval ako sŕňa okolo mamy a otca Daniela.
"Konečne zažívame krásne emotívne chvíle, také, o akých sme túžili," povedal prezident zväzu a tréner oboch medailistov Juraj Sanitra. "Veľmi sa teším spolu s ľuďmi, ktorí chceli vidieť našich olympionikov i krásne medaily, aj špeciálne zložená pieseň pre Nasťu bola dojímavá."
Ružové okuliare by biatlonu teraz pristali, Juraj Sanitra si ich však symbolicky na chvíľu odložil, aby sa zamyslel aj nad budúcnosťou. "Vieme veľmi dobre, že dosiahnuť úspech je ľahšie ako využiť tú eufóriu, ktorá nastane po každom takomto výslní. Nasledujúce dni budú podľa mňa ťažšie, ako všetka tá drina, ktorá prípravu sprevádzala. A budúcnosť, no, ja verím, že tri medaily vyvolajú vlnu záujmu, nie každý sa s takouto porciou môže pochváliť, málokto aj vo veľkom svete. Dúfam, že Slovensko si prenikavý úspech ocení a vytvorí nám také podmienky, aby sa pohoda nevytratila a slovenský biatlon mohol aj naďalej úspechy podobným spôsobom rozdávať."
Osrblie a biatlon, neodmysliteľné spojenie. Mať tak ďalší areál nie je nič nepredstaviteľné. "Nebudem plánovať, ale biatlon si zaslúži také podmienky, aby sa o jeho základni mohlo hovoriť, že je široká a skvelá," želá si Juraj Sanitra. "Nie je náhoda, že na predchádzajúcich štyroch ZOH bol biatlon úspešný a na tejto úplne najúspešnejší. Myslím si, že Slovensko by si malo svoju budúcnosť športovej reprezentácie na ZOH postaviť hlavne na biatlone, pretože, ako sme ukázali, naozaj sa to vypláca."
Anastasia Kuzminová jedným očkom sledovala živé striebro Jeliseja, zlato a ďalšie striebro sa jej ligotalo v obdivuhodných medailách. "Ďakujem všetkým, že mi držali palce a že takto krásne prežívajú náš úspech. Toto privítanie je veľký zážitok, vôbec som ho nečakala. Poviem vám, veľmi si cením, že takéto množstvo ľudí vníma náš šport. So synčekom som sa zvítala, keď sa zobudil, o šiestej ráno. Pestujem si ho po mesiaci na kolenách, teraz som šťastím bez seba. Naozaj ďakujem, že mi s ním dovolili prejsť aj celú prípravu. Ak má matka svojho malého pri sebe vo chvíľach najťažších, keď sa v tréningoch vytrápi, to považujem za najväčšie šťastie, ktoré mi určite dopomohlo k medailám. Teraz, po malých problémoch s nachladnutím, sa budem snažiť zregenerovať a či pôjdem aj hneď sveťák, to sa uvidí."
Pavol Hurajt s imidžom bronzového olympionika si vychutnával radosť s vedomím, že sa dlhoročná drina vyplatila. "Niekomu trvá rok, päť, alebo dvadsať, kým sa do takýchto výšok vyšplhá, niekto celú svoju kariéru iba po nich márne túži. Aj štart na Bielej stope mi pomohol, keď som sa od nej odpichol do Vancouvru, a takto by som mohol pospominať ďalšie detaily neodmysliteľne spojené s mojou medailou. Naša vďaka patrí všetkým ľuďom, ktorí sa prišli s nami na námestie o radosť podeliť. Teraz sa budem snažiť nadviazať na úspech a v ďalších rokoch sa pokúsiť niečo takéto zopakovať."
