Zápasnícky vyrastal v rodnej Nitre pod vedením trénera Jozefa Svitača v oddieli AC Nitra. Krátko po dosiahnutí plnoletosti odišiel za lepšími podmienkami do Rudej hvězdy Praha. Reprezentačnú kariéru končil ako tridsaťročný v roku 1988 na olympiáde v Soule.

Fenomenálny hokejový brankár, člen Siene slávy IIHF, štartoval na troch olympiádach a desiatich svetových šampionátoch – na všetkých získal medailu. Najväčšiu slávu zažil na I. ročníku Kanadského pohára. V zápase proti Kanade neinkasoval ani jeden gól od najväčších hviezd NHL. 

Veslár z Margecian Július Toček bol len jeden z dvoch veslárov zo Slovenska, ktorí sa v histórii mohli pochváliť olympijskými medailami. Neprávom však bol dlhé roky akoby vymazaný z histórie slovenského športu. Po emigrácii v roku 1968 sa usadil vo švajčiarskom Winterthure. 

Eva Šuranová, rodená Kucmanová je historicky jediná atlétka zo Slovenska, ktorá získala olympijskú medailu a vôbec prvá Slovenka s olympijskou medailou z individuálnej disciplíny. Do histórie slovenského športu sa Eva Šuranová zapísala predovšetkým ziskom bronzu v skoku do diaľky na OH 1972 v Mníchove.

Všestranný atlét - vrhač Mór Koczán z Kocsu na Žitnom ostrove (originálne Kóczán, na olympijských hrách súťažil aj pod pseudonymom Miklós Kovács) si pri premiérovom olympijskom štarte vybral až štyri vrhačské disciplíny. Lepšie si počínal na OH v Štokholme, kde získal bronz v klasickom hode oštepom.