ROZHOVOR S MARTINOU MORAVCOVOU
SYDNEY 17. septembra (SITA) - Slovenská plavkyňa Martina Moravcová obsadila vo finále na 100 m motýlik senzačné druhé miesto v slovenskom rekorde 57,97 sekundy (doteraz 58,41 v marci 2000 v Seattli) a stala sa prvou slovenskou medailistkou na Hrách XXVII. olympiády. Pre odchovankyňu piešťanského plávania to bola už jej 35 medailia (bilancia 11 - 17 - 7) z vrcholného seniorského podujatia, avšak prvá olympijská. Zverenkyňa dallaského trénera Steva Collinsa je po Zoltánovi Halmajovi v rokoch (na OH 1900, 1904 a 1908 reprezentoval Uhorsko) a Marcelovi Gérym (na OH 1992 reprezentoval Kanadu) tretím slovenským plavcom s medailou z olympijských hier.Aké boli vaše pocity po záverečnom dohmate?"Takú radostnú eufóriu som nezažila ešte na nijakých pretekoch a ani po žiadnom výkone v doterajšej kariére. Tak ako dnes som ešte nikdy neplakala, vlastne po pretekoch som plakala až po olympijskom striebre."Vnímali ste počas pretekov, že ste v hre o medailu?"Videla som vedľa seba iba Thompsonovú a O´Neillovú a vedela som, že najmä prvá z nich je veľmi rýchla. Po päťdesiatich metroch, keď som videla, že nie som od Jenny ďaleko, povedalal som si: fíha, je tu nejaká nádej, tak prečo ju nevyužiť. Na 75 až 80 metroch, keď som sa dostávala cez Thompsonovú, vzbĺkla vo mne nádej na tretie miesto."Čo všetko sa vám premietlo hlavou, keď ste po dohmate zistili, že máte striebro?"Mala som v hlave chaos, nemyslela som na nič konkrétne. Okamžite sa mi do očí vtlačili slzy a bola som rada, že sa mi to podarilo."Vlani po Veľkej cene Slovenska ste mali dosť vážne zdravotné problémy a hrozilo, že skončíte s plávaním. Vtedy sa vám asi o olympijskej medaile nesnívalo, všakže?"Presne tak. Vtedy som si želala iba jediné - aby som bola zdravá a aby som sa po čase mohla vrátiť do bazéna."Predsa len, kedy ste začali prvýkrát snívať o medaile z OH?"Priznám sa, som poverčivý typ. Nechcem radšej nič zakríknuť a hovoriť o predsavzatiach nahlas. Skôr tajne dúfam... Ale po majstrovstvách USA, kde som zaplávala výborné časy na úrovni osobných rekordov, mi prvýkarát napadlo, že v Sydney by som mohla mať medailu."Doteraz ste na MS a OH v 50-metrovom či 25-metrovom bazíne nazbierali 34 medailí. Čo sa skrýva za ziskom tej tridsiatej piatej, olympijskej?"Musela som predovšetkým plávať nadoraz a mať aj trochu šťastia, ktoré sa mi však doteraz akosi vyhýbalo."Ako by ste opísali svoju púť za prvou olympijskou medailou?"Samozrejme, že táto cesta by sa dala opísať, ale asi by to bol veľmi-veľmi dlhý príbeh."Vo finále ste nepochybne siahli na dno svojich síl..."Samozrejme, že finále bolo veľmi náročné. Posledné zábery boleli, ale radosť, keď som zistila, že mám striebro, všetku bolesť prevýšila."Verili ste pred pretekmi, že môžete v takejto nabitej konkurencii získať medailu?"Veruže nie! V duchu som si myslela, že možno by to mohol byť bronz, lebo Inge de Bruijnová a Jenny Thompsonová sa mi zdali nezdolateľné. V kútiku duše som dúfala, že Torresová a Austrálčanka Thomasová môžu zaváhať. Vôbec som však nečakala, že Jenny vybuchne... Striebro ma šokovalo."Čo ste si povedali po pretekoch s mamou Darinou?"S mamou, ktorá odbehla z komentátorského miesta STV, som sa zvítala až po slávnostnom odovzdávaní medailí. Pôvodne som si myslela, že mama s otcom sú na tribúne, a preto som sa po doplávaní pozerala stále hore a dúfala som, že tam niekde uvidím slovenskú vlajku. Až keď som stála na stupni, počula som náš rodinný hvizd a vedela som, že sú niekde v hľadisku."Uvedomili ste si, že ste prvou plavkyňou, ktorá na OH získala medailu pre Slovensko?"Veľmi dobre si to uvedomujem, je to neopísateľný pocit."Kedysi ste spomínali, že práve na kraulovej stovke sa plavec najviac "zakyslí". Zrejme to bol prípad Thompsonovej, Torresovej i O´Neillovej, ktoré v sobotu večer plávali finále na 4 x 100 m voľným spôsobom..."Asi to obe dobre spoznali po štafete, lebo semifinále na 100 m motlik a hneď za tým 100 m kraul zanechá stopy. Aj ja som mala dnes pocit, že som včera odplávala najmenej päť motýlkárskych stoviek a nie dve."Cítili ste čosi iné ako doteraz, keď ste stáli na štartovom bloku?"Nie! A práve z toho som asi ťažila. Olympiádu som brala ako jedny ďalšie preteky v kariére a okolo mňa sú súperky, s ktorými som absolvovala desiatky súbojov. Z psychickej stránky som to znášala veľmi dobre a myslím si, že po medaile sa mi bude plávať ešte lepšie."Aká bola obrátka a aký dohmat?"Obrátka na figu, lebo som musela dosplývať, a dohmat si nepamätám...Stáli vás nejaké preteky viac síl ako strieborné olympijské finále?"Na Veľkej cene Slovenska, keď som bola chorá a 200 metrov voľným spôsobom som zaplávala za 2:10 min. Vtedy som si myslela, že zomriem."Ako ste spali noc pred finále?"Úplne tvrdo, nič sa nedialo."Ako vyzerali váš deň pred finálovými pretekmi?"Keď som sa ráno zobudila, myslela som si, že som odplávala päť delfínových stoviek a nie dve. Bola som akási dolámaná, a preto som sa dopoludnia iba rozplávala a čo sa týka motýlika, odskúšala som si v rámci výbušnosti iba odskok a 15-metrový šprint. Keď som sa vrátila z tréningu, pozrela som si v telke Mira Machoviča v rozplavbe na 100 m znak. Potom som si dala vymasírovať celé telo a išla som na obed, kde som stretla našich dráhových cyklistov. Na izbe som si potom poležala 45 minút, ale nespala som. Okolom piatej som vyrazila do Aquatic Centra a odvtedy išlo všetko ako inokedy."Čo s prémiou, ktorú vypísal za striebro Slovenský olympijský výbor?"A koľko je to? Milión? Fíha, dobré!"Čo si myslíte, prečo je vaša premožiteľka Inge de Bruijnová taká rýchla?"Vyzerá byť veľmi ľahká na vode, má fantastickú polohou na hladine a nie je na nej ani kúštik tuku. Bola vždy obrovským talentom a doposiaľ to veľmi nevyužila."K úspechom ste sa dopracovali postupne - najprv juniorské medaily, potom prvé seniorské, prvé tituly z krátkeho bazéna, neskôr i z dlhého, teraz olympijské striebro. Aký je ďalší cieľ? Olympijské zlato?"Postupne ide všetko, takže asi áno..."
