V Sydney aj slovenská hádzanárka

Anton Zerer, tlačový atašé slovenskej výpravy na OH 2000 v Sydney V obrovskej jedálni s nepretržitou 24-hodinovou prevádzkou, kde sa starajú o vyše 15 tisíc hladných krkov, je sústavne živo. Pod obrovskou kovovou konštrukciou s celtovou strechou sú na ploche asi jedného zimného štadiónu jedlá od výmyslu sveta. Nijaké dlhé rady, za krátky čas si každý olympionik nájde takmer všetko, čo hľadá. ,,Akurát po mlieku je najvyšší dopyt, nestačia plniť stroje," postrehol vedúci slovenskej výpravy Martin Benko počas raňajok menší defekt. Nestačil ani poriadne dopovedať vetu, keď sa znenazdania sa objavila sympatická mladá dáma a akoby niečo zacítila, pohotovo zareagovala: ,,Čo to, počujem slovenčinu..." Krajanka. Nebol to problém hneď odhaliť, lebo na akreditácii to má napísané čierne na bielom: Jana Jamnická. ,,Nepochádzate náhodou zo slávnej hereckej dynastie Jamnických?" vyzvedá sa šéf slovenskej misie. ,,Nie, hoci by bolo veľkou cťou, keby som stadiaľ bola. Som z Bytče." Slovo dalo slovo a my spoznávame šarmatnú austrálsku reprezentantku v hádzanej. ,,Predsa len bude mať aj slovenská hádzaná v Sydney svoje zastúpenie," reagoval M. Benko. ,,Hoci o tom ani nevie." Ako sa vôbec na južnej pologuli objavila slovenská hádzanárka? ,,Emigrovali sme," vysvetľuje. ,,V roku 1992." ,,V roku 1992?" tvárime sa nechápavo. ,,Je to celkom prozaické, chceli sme študovať anglický jazyk a poznať nový svet. Neviem, či to mám vôbec priznať, ale pridružila sa ešte jedna celkom prozaická vec: manželovi sa nechcelo na vojenčinu." Porozprávala príbeh dvoch študentov z Elektrotechnickej fakulty. ,,Manžel je nukleárny fyzik, ja elektroinžinierka. Hrávala som hádzanú za dakedajšie ZMDŽ Bratislava, dnes sa to už inak volá a trénovala ma aj Vierka Zaťková. Ostalo mi ešte aj zopár kamáratiek, ktoré ešte doma hrávajú. Keď som odchádzala do Austrálie, mala som 24 rokov." V tomto roku oslávila Kristove roky. ,,Nehrám sa žiadny klub, iba za reprezentáciu. Som taký typický príklad olympijskej myšlienky. Všetko si sama platím a hradím. V Austrálii nemá hádzaná takmer nijakú podporu. Sama sa aj udržujem v kondícii a pripravujem. Keď potrebujem, odskočím si zahrať do Melbourne a Sydney, ale zo svojho súčasného pôsobiska to mám tak na dve lietadlá. Asi 3000-4000 kilometrov. Žijeme v Roxby Downs, v Južnej Austrálii, v kraji, kde sú zinkovo-uránové doly, manžel pracuje vo firme, ktorá má na starosti ochranu proti žiareniu." V austrálskom tíme hrá na krídle, raz na ľavom, raz na pravom. Strelila 50 reprezentačných gólov. ,,Prvý zápas hráme 17. septembra s Brazíliou. Je to náš najvýznamnejší súboj. Keby sme ho vyhrali, zrejme nám neunikne postup do štvrťfinále." Na posledných MS skončili Austrálčanky na 23. mieste. ,,Neboli sme však posledné," prezrádza austrálske ambície. ,,Po šampionáte som sa zastavila doma a trochu si zatrénovala s dievčatami v Partizánskom." A napokon dodala: My to berieme tak trochu inak Ako sa v Austrálii vraví: sme - easy going. Sme taká veselá kopa, a to je podstatné." Namiesto rozlúčky bola výmena telefónov a pozvanie od šefa našej misie do slovenskej výpravy. ,,Rada prídem, veď si musíme vymeniť aj olympijské odznaky." Na Janinej obvešanej akreditácii sa ich už hompáľala pekná kôpka. www.olympic.sk