Juraj Bača

1 B
Ocenenia:

Juraj Bača je najstarší zo sexteta kajakárskych olympijských medailistov z Komárna. Prakticky desaťročie žiaril v jednej lodi so svojim rovesníkom a spolužiakom Michalom Riszdorferom – najprv v dvojkajaku, potom v štvorkajaku. Okrem bronzovej olympijskej medaily z Atén 2004 v partii s bratmi Riszdorferovcami a Vlčekom získal štyri tituly majstra sveta a tri tituly majstra Európy. Ďalšie dve svetové a jedno európske zlato si vybojoval v dvojkajaku. S touto bilanciou nesporne tiež patrí do Panteónu slovenskej rýchlostnej kanoistiky. Pritom nebol taký veľký športový talent ako viacerí jeho kajakárski spolupútníci, ale vyvažoval to obrovskou tréningovou pracovitosťou a ctižiadosťou.

Bača sa vedno s ďalšími pretekármi z Komárna M. Riszdorferom, Hluškom a Bogdánym v roku 1995 v Japonsku dvakrát tešil z titulu juniorského majstra sveta v štvorkajaku. Táto štvorica získala o dva roky neskôr aj striebro na kilometrovej trati na ME mužov v Plovdive. Vtedy ešte Juraj sedel na poste „háčika“ lode. V dvojkajaku sa presunul na miesto zadáka, na ktorom zostal potom aj v štvorkajaku.

Výkonnosť Baču a M. Riszdorfera čoraz výraznejšie prevyšovala výkonnosť ďalších dvoch členov štvorkajaka, preto sa dvojica členov Strediska štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR, ktorá trénovala v Komárne pod vedením Tibora Soósa a v reprezentácii pod Pavlom Blahom, posadila do dvojkajaka. Utvorili špičkovú osádku, ktorá na MS 1998 v Szegede triumfovala na 500 m trati a na MS 1999 v Miláne na kilometri. K tomu pridala táto dvojica na ME 1999 v Záhrebe zlato na 1000 m a bronz na 500 m.

Olympijský výsledok v Sydney 2000 však mimoriadne ctižiadostivým pretekárom priniesol hlboké rozčarovanie – na päťstometrovej trati ani len nepostúpili do finále a na kilometri skončili šiesti. Podpísalo sa na tom zranenie ramena, ktorej Juraj utrpel na jeseň 1999 pri rekreačnom vodnom lyžovaní. Pre vodákov je ramenný kĺb absolútne kľúčový a rotačné pohyby ho mimoriadne namáhajú. Juraj už po operácii nikdy nebol s pádlom taký dobrý ako pred ňou. Zmenšenú hybnosť ramena musel kompenzovať nadmerným výdajom sily. Jeho pádlovanie preto na pohľad nepôsobilo zďaleka tak elegantne ako u jeho „kolegov”.

Po sydneyskej skúsenosti sa Bača a M. Riszdorfer s trénermi dohodli, že na ďalší olympijský cyklus obaja presedlajú do štvorkajaka. Do jednej lode si sadli spoločne s juniorskými majstrami sveta v K2 Richardom Riszdorferom a Erikom Vlčekom. Juraj s nimi prežil štyri roky plné úspechov, ktoré korunoval olympijský bronz v Aténach 2004.

Bolo to naozaj skvelé obdobie, čo potvrdzuje sumár uspechov štvorkajaka za štyri roky: ME 2001 Miláno – 1. na 1000 m, 2. na 500 m, MS 2001 Poznaň – 3. na 500 m, ME 2002 Szeged - 1. na 500 m, 1. na 1000 m, MS 2002 Sevilla – 1. na 500 m, 1. na 1000 m, MS 2003 Gainesville - 1. na 500 m, 1. na 1000 m, OH 2004 Atény – 3. na 1000 m.

Paradoxne, nadmieru ambiciózny Juraj Bača o bronzovej olympijskej medaile – jedinej olympijskej v jeho živote – po predošlej sérii tirumfov na svetových a európskych šampionátoch opakovane hovoril ako o najväčšom športovom sklamaní v jeho živote. Na druhej strane, na tlačovej konferencii medailistov po súťaži na OH v Aténach práve on zahraničné médiá verejne upozornil, že bronz na OH si vybojovala loď z krajiny, ktorá nemá ani jednu regulárnu dráhu na rýchlostnú kanoistiku. Konkrétne Komárňania doma trénujú na Váhu a merané úseky na Starej Nitre, ktorej tok sa navyše stáča...

Vzťahy medzi Bačom a predovšetkým Michalom Riszdorferom sa už dlhšie pred OH v Aténach vyhrocovali. Navyše predošlé vážne zranenie ramena ho stále limitovalo a keď sa porovnávala individuálna výkonnosť našich najlepších kajakárov, skončil piaty - a miesta v lodi boli len štyri. Vlajkovú loď musel nedobrovoľne opustiť. Na poste zadáka štvorkajaka ho v roku 2005 nahradil veterán z Piešťan Róbert Erban, ktorý už mal s jazdením v K4 spoločne s mladším Riszdorferom a Vlčekom olympijskú skúsenosť zo Sydney 2000.

Pre Juraja vynútené „odídenie” z elitnej lode znamenalo koniec medailových ambícií v rýchlostnej kanoistike. Pokúšal sa presadiť v singli (K1), ale na ME 2005 v Poznani ani nepostúpil do finále. Potom sa už v olympijskom športe na vrcholnom podujatí ani nepredstavil. V medailových osádkach si zajazdil len na šampionátoch dračích lodí. Stal sa jedným z priekopníkov tohto športu na Slovensku.

Paradoxne, svojimi aktivitami po skončení vrcholnej kariéry sa Bača zviditeľnil podstatne viac, než sa mu predtým podarilo v športe ziskom množstva medailí. Fotogenický chlap s impozantnou svalnatou postavou najprv zaujal predovšetkým dámske publikum ako model. Potom sa stal hviezdou dvoch televíznych šou – najprv tanečnej Let´s Dance na Markíze a potom Vyvolenej na Jojke. Zarobené peniaze investoval do podnikania. V tom období bol obľúbenou postavou bulvárnych médií.

Vysoko inteligentný a marketingovo i komunikačne zručný Juraj Bača však popri týchto aktivitách vyštudoval masmediálnu komunikáciu. Predtým študoval psychológiu, ale popri športe na štúdium nemal čas a školu opustil. Kratší čas potom moderoval športové spravodajstvo v TV Joj. Dve volebné obdobia bol poslancom mestského zastupiteľstva v Komárne a vo voľbách 2010 neúspešne kandidoval aj do slovenského parlamentu. Viedol projekt „Športová rodina pre všetkých“ a bol aj ambasádorom projektu Slovenského olympijského výboru „Ukáž sa!“

Už dlhší čas podniká, v rodnom meste napríklad vlastní penzión. Angažoval sa vo viacerých projektoch finančnej skupiny Istrokapitál. Zlákal ho na to finančník Mário Hoffmann, tiež bývalý rýchlostný kanoista. Bača bol napríklad členom správnej rady Nadácie Poštovej banky.

V posledných rokoch sa Juraj dominantne zameriava na pôsobenie v manažmente rezortu X-BIONIC® SPHERE (predtým Elements Resort) v Šamoríne. Bol pri zrode projektu na slovenské pomery veľmi unikátneho rezortu so špičkovými športoviskami, vodnými atrakciami aj s rozsiahlymi ubytovacími kapacitami. Pôsobil v jeho predstavenstve aj ako predseda a štatutár, následne až do súčasnosti ako predseda dozornej rady.

Rezort je v posledných rokoch aj miestom konania kedysi veľmi slávneho medzinárodného atletického mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft. Ten sa predtým s účasťou množstva svetových hviezd konával v Bratislave. Jeho tradíciu sa po likvidácii možností na niekdajšom štadióne Interu na Pasienkoch podarilo obnoviť a reštartovať až v Šamoríne. V roku 2022 sa v otvorenom 50-metrovom bazéne X-BIONIC® SPHERE konala aj Veľká cena Slovenska v plávaní, ktorá tiež mala desaťročia trvajúcu tradíciu v Bratislave.

V čase pandémie ochorenia COVID-19, keď boli športoviská na Slovensku dlhodobo zatvorené, Bača aj s podporou Slovenského olympijského a športového výboru vyvinul veľké a napokon úspešne zavŕšené úsilie, aby X-BIONIC® SPHERE získal status karanténneho centra pre vrcholový šport. Vďaka tomu sa aj v čase pandémie mohli v Šamoríne pripravovať naši poprední športovci, predovšetkým plavci. Ale napríklad veľký medzinárodný kemp pred OH 2020 v Tokiu tam mali aj džudisti.

Manželka Juraja Baču je Američanka Jeanne, ktorá sa naučila po slovensky.

Autor: Ľubomír Souček

Výsledky
Hry Výprava Šport Disciplína Umiestenie
Atény 2004
SR
rýchlostná kanoistika K4 1000 m B
Sydney 2000
SR
rýchlostná kanoistika K2 1000 m 6
Sydney 2000
SR
rýchlostná kanoistika K2 500 m semifinále
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri
Partneri MOV
3_alianz
1_air
14_visa
13_Toyota
12_Samsung
11_pg
10_panasonic
9_omega
8_intel
5_bridgestone
4_atos
2_alibaba
6_cocacola