Presne pred sto rokmi sa švajčiarske Lausanne stalo hlavným mestom olympizmu
BRATISLAVA 10. apríla (SOV) - Presne pred sto rokmi sa švajčiarske Lausanne stalo hlavným mestom olympizmu. Zmluva o tom bola v hlavnej sále mestskej radnice podpísaná medzi predsedom Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Pierrom de Coubertin a starostom Lausanne Paulom Mailleferom 10. apríla 1915. Na základe dohodnutých podmienok sa mesto Lausanne zaviazalo zachovať vo svojich priestoroch archív MOV. Pri tejto príležitosti zakladateľ moderného olympizmu a Pierre de Coubertin povedal: "Olympizmus nájde v nezávislej a hrdej atmosfére, ktorá tu dýcha, garanciu slobody, nevyhnutnej pre jeho pokrok."
Coubertin mal dlhodobo vrelý vzťah ku Švajčiarsku, pričom oceňoval jeho politickú neutralitu. Okrem toho tam mal viacero priateľov. Jeden z nich bol lekár z Lausanne a zakladateľ Švajčiarskeho olympijského výboru (1912) Francis Messerli, neskôr známy ako významný historik MOV. Ďalší bol egyptológ, s ktorým sa Coubertin zoznámil v Paríži - barón Godefroy de Blonay. Ako predseda MOV ho navrhol za člena MOV vo Švajčiarsku. Keď vypukla prvá svetová vojna a Coubertin musel narukovať do francúzskej armády, požiadal práve jeho o dočasné vedenie a správu MOV - z dôvodu, aby výbor bol vedený civilistiom. De Blonay vykonával túto funkciu v rokoch 1916 - 1919.
Po vojne v roku 1922 mesto Lausanne ponúklo MOV jedno z podlaží v historickej vile Mon Repos, ktorú získalo v roku 1910 za 2 milióny švajčiarskych frankov. Nadčasová vila postavená v roku 1794 je dejinne spojená aj s pobytmi významných osobností ako Voltaire, Napoleon Bonaparte, či anglický kráľ Eduard VII. V roku 1935 zmluvu o prenájme v tichosti obnovili a MOV získal prístup do ďalších priestorov vily. Tretie poschodie na sklonku života obýval Coubertin. Po jeho smrti bol priestor premenený na olympijské múzeum. Dnes v ňom sídlia viaceré oddelenia MOV.
Napriek viacerým snahám a tlakom aj zo strany niektorých členov MOV o presun hlavného olympijského sídla do iných miest vo Švajčiarsku alebo do inej krajiny sa tieto zámery nezrealizovali. Naopak, v roku 1967 vedenie mesta Lausanne ponúklo v bezodplatnom nájme MOV ako nový priestor dvojpodlažnú budovu na okraji mesta - Chateau de Vidy. Mesto sa zaručilo platiť aj poplatky za energie. Nové sídlo MOV sprístupnili na jar 1968, ale budova slúžila zväčša len na administratívne účely. Bývalí predsedovia MOV Avery Brundage (vo funkcii bol do roku 1972), ani lord Michael M. Killanin (1972 - 1980) totiž sídlo MOV nevyužívali ako stále miesto svojho pôsobenia. Hnutie riadili skôr zo domova. Priamo v Lausanne “šéfovala” Monique Berliouxová, generálna riaditeľka MOV v rokoch 1969 – 1985.
V roku 1980 bol za prezidenta MOV zvolený Juan Antonio Samaranch, ktorý bol vo funkcii až do roku 2001. Na rozdiel od svojich predchodcov sa presťahoval do Lausanne a z výkonu funkcie prezidenta spravil zamestnanie, aj keď bez platu – len s preplácaním nákladov súvisiacich s výkonom funkcie. Enormný nárast zisku MOV predovšetkým z predaja televíznych vysielacích práv podnietil Samarancha presvedčiť členov MOV o nutnosti zakúpenia vlastnej nehnuteľnosti v Lausanne, ktorá by zodpovedala aj potrebám Olympijského múzea a archívu MOV. Veľkolepé Olympijské múzeum na pozemku vo štvrti Ouchy pri brehu Ženevského jazera sprístupnili v roku 1993. Nedávno prešlo rozsiahlou rekonštrukciou.
