Pripomienka storočnice nestora slovenskej športovej žurnalistiky, významného funkcionára a hokejového rozhodcu Štefana Šoltyho
Pred 100 rokmi (6. januára 1915) sa v maďarskom v Ostrihome narodil významný športový funkcionár, hokejový rozhodca a novinár Štefan Šolty. Organizačné schopnosti športového referenta samovzdelávacieho krúžku v trenčianskom gymnáziu si všimol jeho triedny učiteľ František Hvížďal a a ešte pred maturitou ho navrhol za tajomníka TTS Trenčín. Tam sa Šolty podieľal aj na hokejových začiatkoch klubu.
Keď začal Štefan Šolty študovať právo na UK v Bratislave, stal sa rozhodcom vo Vysokoškolskom klube, ktorý sa prebojoval sa do celoštátnej ligy. Vyznamenal sa aj ako obratný funkcionár v bratislavskom Skiklube. Spolu s Vojtechom Okoličánym sa zapojil do práce Zboru rozhodcov. Už v roku 1940 zostavil a vydal prvé pravidlá ľadového hokeja v slovenskom jazyku. V prvom Slovenskom olympijskom výbore, ktorý vznikol v roku 1939, pôsobil ako zapisovateľ.
Po vojne Štefan Šolty viedol stretnutia v najvyššej čs. hokejovej súťaži. Stal sa medzinárodným rozhodcom a svoje kvality potvrdil na majstrovstvách sveta 1947 v Prahe. Dostal príležitosť rozhodovať na prvom povojnovom olympijskom turnaji v roku 1948 v St. Moritzi, ale pri rekreačnom lyžovaní si zlomil nohu a zápasy sledoval len ako divák. Československý hokej reprezentoval aj na kongresoch LIHG (neskôr IIHF). Aktívne pôsobil v Ústredí rozhodcov čs. ľadového hokeja, ako aj v Zbore rozhodcov na Slovensku. V roku 1946 ho zvolili za tajomníka Slovenského hokejového zväzu.
Jeho vzťah k športu bol natoľko silný, že po skončení vysokej školy sa Štefan Šolty nevydal na cestu advokáta alebo sudcu, ale pracoval ako vôbec prvý profesionálny športový redaktor na Slovensku - v denníkoch Slovák a Slovenská Pravda. Po 2. svetovej vojne viedol športovú rubriku Času. Neskôr pôsobil vo viacerých funkciách v denníku Ľud a v ČSTK, odkiaľ v roku 1976odišiel do dôchodku.
Štefan Šolty sa zapájal aj do práce stavovskej novinárskej organizácie. Od roku 1942 bol konateľom športového odboru Zväzu novinárov, po vojne podpredsedom Klubu slovenských športových novinárov a v tejto organizácii sa angažoval aj po odchode do dôchodku. Nestor slovenskej športovej žurnalistiky zomrel 13. decembra 2000 v Bratislave. Pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí.
Manželka Štefana Šoltyho darovala postupne v rokoch 2003 a 2011 jeho športovú pozostalosť do Múzea telesnej kultúry v SR.
