České hokejové hviezdy Nedomanský a Holeček so silnou väzbou na Slovensko na prahu osemdesiatky
Jeden pochádza z moravského Hodonína a druhý z Prahy. Obaja sú Česi, ale veľmi významnú brázdu vo svojom mimoriadne úspešnom hokejovom živote vyryli na Slovensku. A obaja v najbližších dňoch pribudnú do radov osemdesiatnikov. Legendárny kanonier s mimoriadne tvrdou strelou a dlhoročná hviezda Slovana Bratislava Václav Nedomanský oslávi okrúhle jubileum 14. marca. A podobne legendárny dlhoročný košický brankár Jiří Holeček zase 18. marca.
Dve tieto mimoriadne hokejové osobnosti, ktorým dlhé roky tlieskali fanúšikovia v Bratislave, resp. v Košiciach, si hodno pri príležitosti ich jubileí pripomenúť.
Nedomanský: v Slovane ligový superkanonier, v čs. reprezentácii najlepší strelec v histórii
Hodonínsky rodák Václav Nedomanský sa doma až do svojej emigrácie v roku 1974 do zámoria tešil mimoriadnej popularite. Bol obrovskou hviezdou.
Celú seniorskú kariéru v ČSSR (v rokoch 1962 – 1974) prežil v tíme Slovana Bratislava. Hral na dobrej úrovni aj futbal, za Slovan dokonca nastúpil v jednom ligovom zápase. Ale v hokeji dominoval.
V belasom drese sa stal štyrikrát kráľom ligových strelcov. V 419 ligových zápasoch nastrieľal Big Nedo, alebo Venco, ako mu s obľubou hovorili, spolu 349 gólov. Starý bratislavský „zimák“ sa veľmi často otriasal diváckym skandovaním „Venco, banán!“
Na medzinárodnej scéne nepoznal československý hokej lepšieho strelca, ako bol práve Václav Nedomanský. Za tím ČSSR nastrieľal v 220 zápasoch 163 gólov, čo je historický rekord.
Na ZOH 1968 v Grenobli sa legendárny urastený útočník s číslom 14 výrazne podieľal na zisku striebra tímu ČSSR. So 7 bodmi za 5 gólov a 2 prihrávky bol desiatym najproduktívnejším hráčom turnaja. Na ZOH 1972 v Sappore zase významne prispel k bronzu tímu ČSSR. S 9 bodmi (6+3) z piatich zápasov bol druhým najproduktívnejším hráčom turnaja za fenomenálnym Valerijom Charlamovom zo ZSSR.
V roku 1972 sa Václav Nedomanský v Prahe stal majstrom sveta (bol to prvý čs. titul po 23 rokoch!), v roku 1974 bol najlepším strelcom svetového šampionátu vo Fínsku. Trikrát ho vybrali do All Stars tímu majstrovstiev sveta.
Na vrcholných podujatiach (ZOH a MS) v období rokov 1965 - 1974 strelil v 93 zápasoch 80 gólov a pridal 39 prihrávok. Jeho 119 bodov znamená skvelý bodový priemer na jeden zápas – 1,28! Touto produktivitou Nedomanský podobne ako ďalší fenomenálny čs. útočník Vladimír Martinec zdatne konkuroval aj najlepším sovietskym útočníkom jeho doby Firsovovi, Michajlovovi, Petrovovi, Charlamovovi či Maľcevovi.
K dvom olympijským medailám pridal Big Nedo ďalších deväť kovov zo svetových šampionátov. K zlatu z Prahy päťkrát pripojil striebro (Tampere 1965, Ľubľana 1966, Grenoble 1968 – olympijský turnaj bol zároveň svetovým šampionátom, Bern a Ženeva 1971, plus Helsinki 1974) a tri bronzy (Štokholm 1969 a 1970, aj Moskva 1973).
V československom drese si viackrát zahral počas turné v Kanade. Tam mu dali prezývku Big Nedo. Nielen kanonierskymi schopnosťami, ale aj mohutným vzrastom a fyzickým fondom upútal pozornosť klubov NHL. Keď mu komunistický režim neumožnil odchod do zámoria legálne, v roku 1974 sa ako 30-ročný rozhodol emigrovať.
Nedomanský spolu s českým útočníkom Richardom Fardom po dlhých rokoch od emigrácie Jaroslav Drobného (majstra sveta v hokeji 1947, strieborného zo ZOH 1948 a neskoršieho wimbledonského víťaza v tenise ako občana Egypta) ukázali „príklad“ množstvu hviezdnych československých hokejových emigrantov, ktorí odišli do Kanady či USA v ďalších rokoch.
Nedomanský v Kanade pôsobil najprv v súťaži WHA (čo bola v tom čase konkurencia NHL). Hoci už mal po tridsiatke, aj tam sa dokázal výrazne strelecky presadiť. V tímoch Toronto Toros a Birmingham Bulls strelil v 252 zápasoch 135 gólov. Následne pôsobil v kluboch NHL – postupne v Detroite Red Wings, St. Blues Blues a v New Yorku Rangers. V 428 zápasoch NHL si ako veterán pripísal 125 gólov.
Neskôr pracoval ako tréner v nemeckom Schwennigene a v rakúskom Innsbrucku. Do NHL sa vrátil ako skaut. Štrnásť rokov robil túto prácu pre Los Angeles Kings a od roku 2012 pre Nashville Predators. Pred ZOH 2010 vo Vancouvri pôsobil v zámorí aj ako konzultant reprezentačného družstva Slovenska.
Nedomanský je člen štyroch hokejových siení slávy – IIHF (1997), českej (2008), slovenskej (2002) i tej najprestížnejšej v Toronte (2019).
Holeček: Desať rokov v Košiciach, päťkrát najlepší brankár MS
Ak Venco strieľal mimoriadne veľa gólov, tak Jiří Holeček im zase mimoriadne úspešne zabraňoval. V reprezentácii ČSSR sa v bránke striedal s nemenej legendárnym Vladimírom Dzurillom, ktorý bol o dva roky starší. Ak to náhodou nešlo jednému, tak poruke bol druhý z tohto výnimočného dua. Mali rozdielny štýl, ale obaja boli fantastickí.
Holeček pôsobil celých desať rokov v Košiciach. V roku 1963 tam narukoval do armádneho klubu VTJ Dukla. Pôvodne narukoval do Dukly Jihlava, ale keďže tam mali až päť brankárov, poslali ho do vtedy druholigových Košíc. Tam sa „chytil“ a napokon sa výrazne podieľal na postupe do I. československej ligy. Po ukončení základnej služby v Košiciach zostal ako vojak z povolania.
Brankár, ktorému prischla prezývka Fakír, vo východoslovenskej metropole zotrval aj po tom, čo sa v roku 1967 dovtedy armádny klub zmenil na civilný a prešiel pod Východoslovenské železiarne (VSŽ). Bol to len druhý slovenský klub v najvyššej čs. súťaži. Až po rokoch sa k Slovanu a VSŽ pridala Dukla Trenčín.
Mimochodom, práve v roku 1967 nastúpil v prípravnom zápase proti Smrečine Banská Bystrica (9:1) za VSŽ Košice aj slávny slovenský rodák a hviezda Chicaga Blackhawks v zámorskej NHL Stan Mikita... V tom pamätnom zápase si Jiří Holeček zachytal. Prezradil, že Mikita s Košicami absolvoval aj časť letnej prípravy.
„Bolo to v lete a bol to prípravný duel. Stan trafil dokonca pukom do hlavy aj gólmana hostí, ktorého museli následne odviezť do nemocnice a už do hry nezasiahol. Mikita mal vtedy poriadnu strelu,“ citovali v Novom Čase pred niekoľkými rokmi spomienku vtedajšieho košického brankára na zápas so Smrečinou.
S Mikitom sa potom Holeček znovu stretol už ako s protihráčom v roku 1972 v Prahe, kde obaja nastúpili v historickom dueli kanadských hviezd NHL proti úradujúcim majstrom sveta z ČSSR (zápas sa skončil 3:3, keď Kanaďania vyrovnali štyri sekundy pred koncom). „Len sme sa pred zápasom pozdravili, na debatu vtedy nebol čas,“ neskôr povedal Holeček.
Hoci najlepšie roky reprezentačnej kariéry prežil Jiří Holeček počas pôsobenia v Sparte Praha (od roku 1973), ešte ako „Košičan“ sa podieľal na zisku piatich medailí z vrcholných podujatí. Už na MS 1966 v Ľubľani sa tešil zo striebra, takisto aj na MS 1971 v Berne a v Ženeve. V Prahe 1972 sa tešil z vysnívaného titulu majstra sveta, o rok neskôr na MS v Moskve bol sklamaný z bronzu.
Na ZOH 1972 v Sappore bol rodák z Prahy jedným z dvojice brankárov bronzového tímu ČSSR. V silnej konkurencii Vlada Dzurillu však odchytal len dva zápasy. Na ZOH 1976 v Innsbrucku však už bol brankárskou jednotkou strieborného tímu ČSSR, keď odchytal päť zápasov.
V roku 1974 získal Zlatú hokejku pre najlepšieho hokejistu ČSSR. Trojnásobného majstra sveta (Praha 1972, Katovice 1976 a Viedeň 1977) až päťkrát vyhlásili za najlepšieho brankára svetového šampionátu (v rokoch 1971, 1973, 1975, 1976 a 1978, v tých istých rokoch ho novinári zároveň vybrali do All Star tímu šampionátu). S reprezentáciou sa rozlúčil na MS 1978 v Prahe, kde získal svoju deviatu svetovú medailu (3-5-1). Potom odišiel do SRN, kde pôsobil v II. lige.
Jiří Holeček je člen slávy IIHF (od 1998), českého hokeja (od 2020), aj HC Košice (od 2017).Určite by sa vynímal aj v Sieni slávy slovenského hokeja...
