V antickej Olympii slávnostne zapálili oheň pre OH v Paríži
Prezident MOV Thomas Bach v prejave na margo blížiacich sa olympijských hier v Paríži zdôraznil: „V týchto ťažkých časoch, ktoré prežívame, s vojnami a konfliktami na vzostupe, majú ľudia plné zuby všetkej tej nenávisti, agresie a negatívnych správ, ktorým čelia deň čo deň. V ich srdciach – v našich srdciach – túžime po niečom, čo nás spojí. Túžime po niečom, čo zjednocuje. Túžime po niečom, čo nám dá nádej.“
Pri tradičnom ceremoniáli v antickej Olympii v utorok predpoludním slávnostne zapálili oheň pre Hry XXXIII. olympiády v Paríži. Tie sa uskutočnia od 26. júla do 11. augusta a v stredu sa začne odpočítavanie zvyšných sto dní do ich otvorenia.
V Olympii bolo zamračené, namiesto slnečných lúčov použili „záložný“ plameň
Olympijský oheň pre ruinami Hérinho parku v archeologickom parku v Olympii, kde sa konali antické Olympijské hry, zvyčajne zapaľujú s pomocou parabolického zrkadla. Zamračená obloha však znemožnila na tento účel využiť priame slnečné lúče. Herečka Mary Minová, ktorá stvárila veľkňažnú najvyššej gréckej bohyne Héry, preto musela využiť „záložný“ plameň, ktorý bol na rovnakom mieste zapálený v pondelok počas generálky, keď bolo slnečnejšie počasie. Veľkňažná, podobne ako aj ďalšie kňažné, bola tradične odetá v dobovej tunike.
Prví dvaja v štafete bežali olympijskí víťazi – grécky veslár Ntouskos a francúzska plavkyňa Manaudouová
Ako prvému bežcovi olympijskej štafety odovzdala Mary Minová oheň gréckemu olympijskému šampiónovi vo veslovaní z predošlých OH v Tokiu Stefanosovi Ntouskosovi. Ten s pochodňou v jednej a s olivovou ratolesťou v druhej ruke prebehol z miesta pred Hériným chrámom pred zaplneným hľadiskom antického atletického štadióna (najstaršieho na svete) na cestu pri archeologickom parku.
V priľahlom areáli Medzinárodnej olympijskej akadémie vzdal Stefanos Ntouskos pri krátkej zastávke poctu pamiatke „otca“ moderných olympijských hier Pierra de Coubertin, pod ktorého pamätníkom na vlastnú žiadosť pochovali jeho srdce. Potom grécky veslár odovzdal oheň druhému bežcovi štafety, ktorým bola francúzska olympijská víťazka v plávaní Laure Manaudouová.
Symbolicky tak prvé dva úseky olympijskej štafety absolvovali športovec z krajiny, ktorá dala svetu staroveké Olympijské hry (tie sa v štvorročných intevaloch od roku 776 pred n. l. preukázateľne konali počas obdobia takmer 1200 rokov) a hostila i premiérové novoveké (v Aténach 1896), aj športovkyňa z hostiteľskej krajiny nadchádzajúcich hier.
Oheň teraz putuje po Grécku, do Francúzska príde loďou 8. mája
Olympijský oheň, stelesňujúci mier a nádej, bude v najbližších dňoch putovať cez Grécko. Po týždňovej púti ho privítajú v Aténach, kde bude mať štafeta niekoľkodňovú zastávku. Francúzi si ho tam prevezmú pri ceremoniáli na Panaténajskom štadióne, ktorý bol centrom prvých novovekých hier v roku 1896. V tamojšom prístave Pireus potom kazetu s ohňom naložia na plachetnicu Belem, ktorá sa s ním vydá po Stredozemnom mori na púť do Francúzska.
Na pôde hostiteľskej krajiny OH 2024 olympijský oheň privítajú 8. mája v prístavnom Marseille, čo je druhé najväčšie mesto Francúzska. Po pevninskom i zámorskom území Francúzskej republiky bude potom putovať až do 26. júla. Trať štafety povedie celkove cez štyristo miest a s pochodňou sa má vystriedať okolo 10-tisíc ľudí.
Do Paríža štafeta po prvý raz dorazí 14. júla, teda v deň najväčšieho francúzskeho štátneho sviatku, ktorým je výročie dobytia Bastily (14. júla 1789). Po hlavnom meste a po jeho okolí bude oheň putovať až do 26. júla, keď sa uskutoční slávnostné otvorenie hier s vyvrcholením na námestí Trocadéro oproti Eiffelovej veži.
Silný apel prezidenta MOV Thomasa Bacha
Na slávnostnom ceremoniáli, ktorého úvodná časť sa odohrala na antickom atletickom štadióne, sa zúčastnili prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach, prezidentka Helénskej republiky Katerina Sakellaropoulouová, grécka podpredsedníčka Margaritis Schinasová, prezident organizačného výboru olympijských a paralympijských hier Paríž 2024 Tony Estanguet, prezident Helénskeho olympijského výboru i Európskych olympijských výborov Spyros Capralos a ďalší významní hostia.
Prezident MOV Thomas Bach v prejave pred tisíckami ľudí v hľadisku vyzdvihol odhodlanie Paríža 2024 presadzovať olympijské hodnoty a podporovať globálnu jednotu. „Olympijské hry sú jedinou udalosťou, ktorá spája celý svet v mierovej súťaži. Olympijskí športovci vysielajú toto silné posolstvo: áno, je možné tvrdo súťažiť proti sebe a zároveň žiť pokojne spolu pod jednou strechou. Športovci zažiaria a ukážu nám, akej veľkosti sú ľudia schopní so všetkou svojou dokonalosťou, odhodlaním a odolnosťou,“ uviedol.
Thomas Bach potom zdôraznil: „Táto sila športu urobí z olympijských hier v Paríži 2024 veľký symbol ľudskej dokonalosti a jednoty celého ľudstva v celej našej rozmanitosti. Tieto očakávania zdieľajú miliardy ľudí na celom svete. V týchto ťažkých časoch, ktoré prežívame, s vojnami a konfliktami na vzostupe, majú ľudia plné zuby všetkej tej nenávisti, agresie a negatívnych správ, ktorým čelia deň čo deň. V ich srdciach – v našich srdciach – túžime po niečom, čo nás spojí. Túžime po niečom, čo zjednocuje. Túžime po niečom, čo nám dá nádej.“
Šéf parížskych organizátorov hier Tony Estanguet vo svojom vystúpení vyhlásil: „S veľkou hrdosťou a cťou budeme hostiť olympijské hry v krajine ich zakladateľa Pierra de Coubertin, kde udržiavame veľmi silné a osobitné spojenie s olympizmom. Po prvej účasti žien na hrách v Paríži 1900 a vytvorení prvej dediny športovcov na OH v Paríž 1924 sme pripravení napísať novú kapitolu vo veľkej olympijskej histórii s tretími hrami v Paríži. Chceme sa poďakovať MOV a Thomasovi Bachovi za trvalú pomoc a podporu počas všetkých tých rokov. Umožnili nám to koncipovať a pripravovať hry, ktoré sú nielen veľkolepé, ale aj zodpovednejšie, najmä z hľadiska životného prostredia, čo ich urobí ešte výnimočnejšími. Spoločne zorganizujeme skvelé hry, ktoré sa začínajú dnes olympijskou štafetou s pochodňou!"
Oheň je jeden zo symbolov olympijských hier. Podľa tradície horel na oltári v gréckej Olympii po čas antických Olympijských hier. V modernej olympijskej histórii sa oheň premiérovo objavil na otvorení OH 1928 v Amsterdame. Štafeta s olympijským ohňom z Olympie do dejiska hier mala premiéru pred OH 1936 v Berlíne. Vtedy sa jediný raz v histórii stalo, že trať štafeta viedla aj cez územie dnešného Slovenska.
| |
