Trénerka našich stolných tenistiek na I. EH Valentina Popovová o šokoch, ktoré v Baku zažila
Bratislava, 9. júna (exkluzívne pre www.olympic.sk) - Jednou z členiek početnej slovenskej výpravy na I. európskych hrách v Baku je Valentina Popovová. Trénerka stolných tenistiek SR má k tomuto azerbajdžanskému mestu celkom iný vzťah ako všetci ostatní kolegovia v slovenskom drese. Toto mesto je jej srdcu mimoriadne blízke, veď v 25 kilometrov vzdialenom mestečku Sumgaite sa v roku 1960 narodila. Od vysokoškolských štúdií pedagogiky (ruština, literatúra) na Azerbajdžanskej univerzite až do svojich 31 rokov žila práve v Baku a reprezentovala vtedajší Sovietsky zväz. V jeho zbornej vybojovala za zelenými stolmi na ME neuveriteľných 9 zlatých medailí a získala aj 8 ďalších cenných kovov. Na ME 1984 v Moskve vyhrala dvojhru, štvorhru, spolu s Francúzom Secretinom aj miešanú štvorhru a bola líderkou zlatého družstva ZSSR – neprehrala jediný zápas! Ruské dievča ruských rodičov, ktorí sa tiež narodili v Azerbajdžane, vôbec neplánovalo odísť z domu do sveta.
„Bolo mi v Baku veľmi dobre, mala som všetko, čo som potrebovala a okolo seba skvelých ľudí, rodinu. Keď som sa vydala za ruského novinára Sergeja Baženova, presvedčila som ho, aby sa presťahoval do Azerbajdžanu. Po úspechu na ME v Moskve sme dostali v Baku krásny, štátny byt a ideálne podmienky na prípravu,“ takto si spomína na roky mladosti sympatická Vaľa, ktorá dodnes patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti európskeho ženského stolného tenisu. Vyhovovala jej aj mentalita kaukazských národov, stotožnila sa s azerbajdžanskou výchovou, milovala tamojší životný štýl, azerbajdžanské jedlá, úctu k starším, ale aj nezvyčajnú klímu a najmä Kaspické more. Ako blondínka s bledou pokožkou bola napríklad pri nákupe na trhu raritou, ale keď trhovníci pochopili, že nie je cudzinka, ale je jednou z nich, dostala vždy to najkrajšie ovocie a zeleninu.
S najväčšou pravdepodobnosťou by dnes Valentina Popovová viedla azerbajdžanskú stolnotenisovú reprezentáciu alebo aj Azerbajdžanský stolnotenisový zväz. Obrat v jej živote však prišiel na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Začali sa trenice medzi Azerbajdžancami a Arménmi, ktorých bolo v tom čase v Baku a okolí niekoľko tisíc. Priateľská atmosféra sa vytratila, na uliciach sa už necítila bezpečne, bála sa o malého syna Valentina. Rozhodla sa preto s manželom v roku 1991 dočasne odísť do zahraničia, kým sa situácia neupokojí.
„Dostala som niekoľko dobrých ponúk z Nemecka, Rakúska i Talianska. Všetci však chceli iba mňa, ale nie moju rodinu. Potom prišla pozvánka zo stolnotenisového klubu Sporiteľňa Bratislava. Chceli nás všetkých troch, takže nebolo čo riešiť. Ocitla som sa v celkom inom svete – na Slovensku. Zapáčilo sa nám tu, aj keď spočiatku nebolo jednoduché zvyknúť si na slovenský životný štýl, na iné podnebie a iné mravy“.
„Situácia sa však vtedy v Azerbajdžane zhoršovala, a tak sme si náš pobyt predlžovali. A v tom prišla lákavá ponuka od Slovenského stolnotenisového zväzu, hrať za reprezentáciu čerstvo vzniknutej Slovenskej republiky“ pokračuje Valentina Popovová. To si však vyžadovalo slovenský pas a slovenské občianstvo, čo nebolo vôbec jednoduché získať. Nekonečné papierovanie pomohol urýchliť vtedajší predseda NR SR Ivan Gašparovič a Valentina Popovová nastúpila za svoju novú krajinu - a hneď úspešne. Na ME v roku 1994 v Birminghame získala pre náš stolný tenis spolu s Jaromírom Truksom bronzovú medailu v mixe – prvú, historickú v ére samostatnosti Slovenska. Vďaka „zelenej karte“ štartovala aj na OH v Atlante a hoci sa medzi elitu neprebojovala, dobre reprezentovala SR. S pribúdajúcimi rokmi sa čoraz viac venovala trénerskej práci, najskôr v mládežníckych kategóriách a od roku 2009 vedie ženskú reprezentáciu SR.
Spomienky na Azerbajdžan i Baku za štvrťstoročie postupne bledli – až do februára 2015. Vtedy Azerbajdžanský stolnotenisový zväz zorganizoval svoje prvé veľké medzinárodné podujatie – turnaj TOP 16, určený pre najlepších európskych hráčov. Bola to pre stolný tenis vlastne generálka na I. európske hry v Baku. Azerbajdžanci si spomenuli na svoju slávnu rodáčku a pozvali ju, aby otvorila toto podujatie.
„Keď som po štvrťstoročí opäť pristála v Baku čakalo ma niekoľko úžasných prekvapení – priam šokov! Hlavné mesto som vôbec nespoznala, ba dokonca som nevedela nájsť dom, kde sme kedysi bývali. Štvrť, v ktorej sa nachádzal, sa kvôli ťažbe ropy vtedy volala „Čierne mesto“, dnes má názov „Biele mesto“, ale len málo čo tam zostalo z pôvodnej výstavby. Zo školy v Sumgaite, kde som začínala so stolným tenisom, je dnes mramorový palác – a v ňom športová škola. Tam, kde som kedysi trénovala, sa dnes pripravujú boxeri. Azerbajdžanský stolný tenis, ktorý bol dlho v útlme, dnes rýchle napreduje aj vďaka mladým Číňankám, o ktorých pravdepodobne čoskoro budeme počuť.“
Najväčším zážitkom však bolo pre Vaľu Popovovú otvorenie turnaja TOP 16, ktoré jej v Baku zverili ako čestnej hosťke, legende azerbajdžanského stolného tenisu. „Mala som zimomriavky na chrbte, keď som išla k mikrofónu. Prejav som začala v ruštine, ale postupne som prešla do azerbajdžančiny. Obecenstvo ma okamžite prijalo za svoju a odmenilo kráľovským aplauzom a skandovaním. To sa jednoducho nedá nikdy zabudnúť!“
Dnes je Valentina Popovová opäť v Baku v priebehu 4 mesiacov už druhý raz. Teší sa na stolnotenisový turnaj, na ďalšie športy z programu I. európskych hier, ale aj na nové pozitívne šoky, ktoré jej nepochybne ešte pripraví Baku i Azerbajdžan. A čo urobí prvé, keď bude mať čas na vychádzku z dediny športovcov? „Pôjdem do typickej azerbajdžanskej reštaurácie a dám si moje obľúbené jedlo „dolma“ – je to pochúťka z mletého baranieho a hovädzieho mäsa zabalená v hroznovom liste“.
