Šport a olympizmus
Bratislava
5 min. čítania

Slovenský volejbalista 20. storočia Bohumil Golian by oslávil deväťdesiatku

(TASR, sou)
Pred OH 1964 v Tokiu Bohumil Golian (vľavo) spolu s druhým slovenským členom československého volejbalového tímu Jozefom Labudom.
Foto
Archív SOŠM

Najvýznamnejšia hráčska osobnosť v histórii slovenského volejbalu, dvojnásobný medailista z olympijských hier a dvojnásobný majster sveta Bohumil Golian by sa vo štvrtok 25. marca dožil 90 rokov.

Bohumil Golian.
Bohumil Golian.
Foto
Archív SOŠV

Golian sa narodil v roku 1931 v malej stredoslovenskej dedinke Moštenica, ktorá je vtesnaná medzi kopce južných svahov západnej časti Nízkych Tatier. V rodnej dedinke a neskôr v Ružomberku, kde vyštudoval textilnú priemyslovku a dva roky pracoval, položil základy trvalého vzťahu k športu pod vysokou sieťou. Volejbal začal hrať ako osemročný.

Na svoju mladosť v Moštenici, ktorá nebola úplne bezstarostná, spomínal bez trpkosti. Tvrdý tréning v náročnom prostredí mu veľmi pomohol a počas celej kariéry nemal ani raz vyvrtnutý členok, čo je vo volejbale takmer nemysliteľné.

Dlhý čas patril Bohumil Golian medzi najlepších volejbalistov sveta.
Dlhý čas patril Bohumil Golian medzi najlepších volejbalistov sveta.
Foto
Archív SOŠV

"Vyrastal som v prostredí, kde takmer niet roviny. Samé kopce, strmé svahy. Bolo treba ísť po drevo, zbierať bukové lístie na podstieľku pod kravy či kone, pokosiť, na hríby. Nohy týmto pohybom a chodením tak zosilneli a šľachy spevneli, že akékoľvek vyvrtnutie už neprichádzalo do úvahy," spomínal v knihe Jána Grexu "Volejbalový velikán Bohumil Golian", ktorú vydal Slovenský olympijský výbor.

Golianova kariéra sa naplno rozbehla, keď v roku 1954 po vojenčine prišiel do Bratislavy. V roku 1955 sa stal hráčom Slávie VŠ a pomohol ju vytiahnuť do absolútnej domácej špičky. V rovnakom roku dostal ako 24-ročný prvýkrát pozvánku do tímu Československa a na dlhé roky sa stal oporou družstva, ktoré v tých časoch patrilo k svetovým veľmociam.

Premiéru v reprezentácii absolvoval na Svetovom festivale mládeže a študentstva vo Varšave 1955 a rozlúčil sa s ňou po 14 rokoch bronzovou medailou na OH 1968 v Mexico City, kde sa dočkal veľkej pocty a bol vlajkonosič olympijskej výpravy ČSSR. Golian bol hviezdou svetového volejbalu a československý tím s ním v zostave zbieral jeden úspech za druhým.

V rokoch 1965 až 1968 bol kapitán československej reprezentácie a ziskom ôsmich medailí patrí spoločne s Josefom Musilom (10 medailí) k najväčším velikánom československého, slovenského a svetového volejbalu 20. storočia.

Golian (vpravo) v akcii.
Golian (vpravo) v akcii.
Foto
Archív SOŠM

V československej reprezentácii odohral Bohumil Golian neuveriteľných 350 zápasov a najcennejší dres si obliekal až do svojich 37 rokov.

"Dobrý ako hráč, aj parťák. Priamy, fér športovec. Bola s ním zábava na ihrisku, aj mimo neho," povedal o Golianovi pri jeho osemdesiatinách pre Denník Šport Josef Musil, najdlhoročnejší spoluhráč v československej reprezentácii a najúspešnejší český volejbalista v histórii.

"Presadil som sa predovšetkým všestrannosťou. Bolo mi jedno, či hrám na poste nahrávača alebo smečiara. Tréner ma neraz poslal aj na stred siete a náš útok naordinoval cezo mňa. Vedel, že sa môže spoľahnúť na moju všestrannosť, taktiku a zdravú sebadôveru," takto pre Denník Šport sám seba ako aktívneho volejbalistu charakterizoval Bohumil Golian.

Bohumil Golian je strieborný olympijský medailista z Tokia 1964 a bronzový z Mexico City 1968. Dvakrát bol jednou z ústredných postáv v tíme majstrov sveta (Paríž 1956 a Praha 1966) a raz v tíme majstrov Európy (Praha 1958). Okrem toho má v zbierke trofejí dve striebra z MS (Rio de Janeiro 1960 a Moskva 1962) a jedno z ME (Istanbul 1967). Na klubovej úrovni hral za Moštenicu, Ružomberok, Znojmo, VS Bratislava a Sláviu UK Bratislava a na sklonku kariéry hral a trénoval dve sezóny v talianskom Bari.

Slovenská volejbalová federácia ho vyhlásila za najlepšieho hráča v 20. storočí, vo veľkej ankete Slovenský športovec storočia obsadil 12. miesto. Dodnes je jediný Slovák s dvoma olympijskými kovmi z letného kolektívneho športu.

Golian ako kapitán tímu majstrov sveta 1966.
Golian ako kapitán tímu majstrov sveta 1966.
Foto
Archív SOŠV

"Myslím si, že v dnešnej dobe ho ťažko nejaký volejbalista prekoná. Bol to fantastický športovec a výnimočná osobnosť," povedal pre web SVF o Golianovi bývalý prezident Slovenskej volejbalovej federácie Ľubor Halanda.

Po skončení kariéry Golian pôsobil ako odborný asistent na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave (1970 – 1982). Získal titul doktora pedagogiky (PaedDr.) a kandidáta vied (CSc). Bol i podpredseda vtedy najvyššej inštitúcie slovenského športu SÚV ČSZTV (1982 – 1988) a riaditeľ vydavateľstva Šport do roku 1990.

Posledné pracovné roky strávil ako zamestnanec Slovenského olympijského výboru (SOV). V pléne SOV dlhé roky zastupoval Slovenskú volejbalovú federáciu, následne bol prijatý za čestného člena SOV. Dlhé roky veľmi aktívne pôsobil v Slovenskej olympijskej akadémii (SOA). Nadšene sa zúčastnil na množstve akcií, propagujúcich olympizmus medzi mládežou i dospelými, absolvoval množstvo besied. V rámci SOA a neskôr SOV viedol edičnú komisiu.

Bohumil Golian v dôchodkovom veku ako čestný člen SOV.
Bohumil Golian v dôchodkovom veku ako čestný člen SOV.
Foto
Ján Súkup

Bohumil Golian zomrel 11. januára 2012 v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov. Podľahol následkom nešťastného úrazu, ktorý ho na konci novembra 2011 pripútal v kritickom stave na nemocničné lôžko.

Medzinárodný olympijský výbor mu v roku 2006 udelil Medailu Pierra de Coubertin. Golian sa stal prvým členom Siene slávy slovenského volejbalu, Slovenský olympijský a športový výbor ho ocenil Zlatými kruhmi SOV (2007).

Podujatia a športovci
Šport

Súvisiace

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri
Partneri MOV
Mediálni partneri
Dodávatelia
Partneri Maison Slovaque