Športové aktuality
18 min. čítania

Keď v lietadle Montrealu Canadiens rozvoniavajú pirohy...

Tomáš KYSELICA
Juraj Slafkovský sa už udomácnil v drese Montrealu Canadiens.
Foto
TASR/AP

Juraj Slafkovský postupne spoznáva, ako chutí život hokejových superhviezd v prestížnej NHL. Osemnásťročný útočník je unesený nielen z materiálno-technického zabezpečenia a športových podmienok, ktoré poskytuje organizácia Montrealu Canadiens. Príjemne ho prekvapilo široké portfólio ďalších detailov a výhod, ktoré má k dispozícii ako hráč klubu v najlepšej hokejovej lige na svete.

Po zisku bronzovej medaily a titule najužitočnejšieho hráča hokejového turnaja na zimných olympijských hrách v Pekingu 2022, etablovaní sa v slovenskej reprezentácii a historicky úspešnom drafte s postom jednotky pokračoval rok 2022 pre košického rodáka vysneným pôsobením v kolotoči NHL.

Text vyšiel v časopiseckom magazíne Slovenského olympijského a športového výboru OLYMPIC.sk jeseň/zima 2022.

Časopis vo formáte PDF na stiahnutie

Juraj, začneme na vianočnú nôtu, keďže rozhovor robíme v čase, keď sa blížia sviatky. Aký darček by vás najviac potešil?

Vcelku náročný začiatok (smiech). Musím porozmýšľať... Z vianočných prianí som už vyrástol. Nepotrpím si na darčeky. Samozrejme, mám z nich radosť. Ale už nemám špeciálne požiadavky. Oveľa viac ma poteší, ak ja môžem niekoho obdarovať. Najmä v rodine.

Čiže atmosféru Vianoc si už neužívate ako kedysi?

Vianoce mám stále rád, je to špeciálne obdobie v roku. Akurát už nevyznávam alebo  nedodržiavam tradičné vianočné rituály ako v detstve. Dnes už nie som z Vianoc taký unesený.

Možno aj preto, že vlani aj predvlani ste netrávili sviatky s rodinou, ale v reprezentácii do 20 rokov na juniorskom šampionáte v Kanade. Preferujete scenár zopakovať si to aj v roku 2022 – juniorský šampionát hostia kanadské mestá Halifax a Moncton – alebo dávate prednosť štedrovečernej večeri v Montreale?

Reprezentovať Slovensko chodím vždy rád a s hrdosťou. Cítim však, že tento rok je výnimočný. Vďaka pozícii draftovej jednotky som dostal príležitosť hrať v NHL od začiatku sezóny. Tieto týždne sú skvelou príležitosťou udomácniť sa v zostave Montrealu, získať si stabilnejšiu pozíciu v tíme a vypýtať si viac priestoru na ľade. Naskytla sa mi životná šanca, chcem sa jej chopiť čo najlepšie. Aj preto by som preferoval druhý scenár so sviatkami v Montreale.

Do akej miery ovplyvní nakupovanie vianočných darčekov pokuta vyše 10-tisíc dolárov z prvej polovice novembra za tvrdý zákrok na Matta Luffa z Detroitu, ku ktorej ste vyfasovali aj stopku na dva zápasy?

Darčekov pre najbližšiu rodinu sa to, chvalabohu, nedotkne. Čo-to som si ušetril, takže aj po strhnutí pokuty z platu ich môžem obdarovať, pripraviť im nejaké prekvapenie. Obávam sa však, že pre mňa na darček už nezostane.

Keď už sme spomenuli rodinných príslušníkov... Predpokladáme, že s rodinou v Košiciach ste v kontakte často. Ako prebieha vaša komunikácia s domovom?

Spolu s rodičmi a sestrou máme rodinnú skupinu. Keď volám na Slovensko, ocino aj mamina zodvihnú vždy. Keď sú doma, na kameru sa príde ukázať aj sestra, čiže v rámci videohovoru sa vždy vidím s každým členom rodiny. Obaja rodičia ma boli pozrieť aj v Montreale. Otec prišiel na prvý zápas, mama v prvej polovici novembra. Akurát v čase, keď som mal dvojzápasový dištanc, takže si musela predĺžiť pobyt, aby ma videla v akcii. Bolo by super, keby prišli aj naraz, ale niekto z nich vždy musí zostať doma, keďže sestra má trinásť, je plavkyňa a musí dochádzať na tréningy či preteky.

DEVIATE NAJLEPŠIE MESTO NA ŽIVOT

Juraj Slafkovský
V premiérovej sezóne NHL sa už tešil aj z viacerých gólov.
Foto
TASR/AP

Pred príchodom do Kanady ste tri roky žili vo Fínsku, kde ste hrali za juniorský i mužský tím TPS Turku. Akú zmenu ste pocítili po presťahovaní do Montrealu?

Život v Severnej Amerike je veľká zmena. Človek potrebuje zopár dní, aby si zvykol, potom to ide ľahšie. Najväčší rozdiel som pocítil v stravovaní. Nešmakujú mi miestne prísady a korenia, nesedí mi dochutenie jednotlivých jedál. Niekto by si povedal, že to je vedľajšia záležitosť, ale pre mňa to bol vcelku veľký skok.

Do Montrealu ste pricestovali už v polovici augusta, niečo vyše mesiaca po historicky úspešnom drafte, v ktorom ste ako prvý Slovák získali post draftovej jednotky. Kde ste sa usadili a ako vyzerali prvé dni v meste s takmer dvoma miliónmi obyvateľov?

Do Kanady sme leteli spolu s Filipom Mešárom. Na privítanie sme od klubu dostali spoločný apartmán v centre mesta. Priamo v centre stoja tri mrakodrapy, ktoré sú spojené s našou arénou Bell Centre a vlastní ich majiteľ Canadiens. V apartmáne sme pobudli zopár týždňov, čo bolo skvelé na začiatok v novom meste. Keď odštartoval hlavný kemp tímu pred začiatkom NHL, presťahovali sme sa do hotela v blízkosti tréningového centra. V hotelovej izbe som býval do začiatku ročníka, po nejakom treťom-štvrtom zápase ma klub presunul do takzvanej billet family, teda akejsi náhradnej rodiny. U nej v dome mám na poschodí vlastnú priestrannú izbu.

K životu v náhradnej rodine sa ešte dostaneme, ale pristavme sa nakrátko pri Filipovi Mešárovi. Vedenie Montrealu ho draftovalo rovnako v 1. kole, avšak z 26. miesta. Ste dlhoroční a dobrí kamaráti, určite ste Montreal objavovali spoločne. Čo zaujímavé ste v ňom našli?

Popravde, veľa sme neobjavovali. Venovali sme sa prioritne hokeju, preto sme prileteli skôr. Väčšinu času sme trávili buď na štadióne, alebo v športových a rehabilitačných komplexoch. Samozrejme, večer sme z času na čas zašli na večeru do nejakej reštaurácie. V Montreale sa nachádza jedna veľká obchodná ulica, ktorú sme si prešli. Ja však nie som ten typ, ktorý sa zaujíma o historické či kultúrne pamiatky v mestách, ktoré navštívi. Nezvyknem ich objavovať. Voľný čas radšej trávim regeneráciou.

Podľa indexu renomovaného portálu Time Out z roku 2022 je Montreal 9. najlepším mestom na svete spomedzi 20-tisíc hodnotených. Zrejme ste nenavštívili všetky, aby ste tieto výsledky dokázali relevantne overiť. Ako však hodnotíte fakt, že bývate v jednom z najlepších miest tohto sveta?

„Wau, čo sa človek nedozvie... Zaujímavé zistenie. Z toho, čo som videl, musím povedať, že Montreal je skutočne pekné mesto. Nečudujem sa vysokému hodnoteniu. V doterajšej hokejovej kariére som mal šťastie na pekné mestá. Z Košíc som šiel do Turku, kde som si to obľúbil a odtiaľ do Montrealu. Toto mesto má niečo do seba. Veľmi mi vyhovuje, že nie je rušné ako New York. Mám tu všetko, čo potrebujem. Môžem sa koncentrovať na hokej.

Montreal sa pýši viacerými prezývkami. Mesto svätých (pre mnoho ulíc nesúcich mená svätých), Mesto sto veží (podľa frázy legendárneho spisovateľa Marka Twaina) či Hriešne mesto (z dôvodu rozmachu erotizmu a alkoholizmu v dvadsiatych rokoch minulého storočia po zavedení prohibície v USA). Akú prezývku by ste dali mestu vy?

Pozrel by som sa na to skôr z pozitívnej stránky a dal by som mu prezývku hokejové mesto. Ľudia hokej milujú, boli by schopní urobiť čokoľvek, prvé-posledné bez ohľadu na to, koľko by ich to stálo, aby sme boli úspešní. Všetci v meste snívajú, že Canadiens opäť vyhrajú Stanleyho pohár. Verím, že v budúcnosti dopomôžem k naplneniu tohto sna.

Ak by ste mali odporučiť slovenským fanúšikom, ktorí priletia na zápas NHL, zaručene kvalitný podnik v Montreale, kam by ste ich poslali?

Rozhodne do jednej veľmi malej talianskej reštaurácie. Volá sa La Medusa, leží kúsok od Bell Centra a ponúka výborné jedlá. Nie je to možno tradičná kanadská kuchyňa, ale mne v prvom rade ide o kvalitu jedla a surovín, z ktorých sa pripravuje. V La Medusa mám záruku prvotriednej kvality a vynikajúcej chuti. Vzal som tam každú návštevu, ktorá ku mne prišla a spravidla som si objednal filet mignon (najkvalitnejšia časť mäsa z hovädzej sviečkovej, pozn.). Stojí síce až 55 kanadských dolárov, čo je v prepočte asi 40 eur, keďže kanadský dolár je slabší v porovnaní s americkým, ale je to skvostné jedlo.“

JURAJ SLAFKOVSKÝ: NÁHRADNÁ RODINA LEPŠIA AKO HOTEL

Juraj Slafkovský
Návrat z olympijského Pekingu si Juraj Slafkovský užíval.
Foto
SOŠV/ANDREJ GALICA

Vráťme sa ešte k téme sťahovania, ktorú sme nechali pootvorenú. Koncom októbra vyšla správa, že z hotela ste sa presunuli do náhradnej rodiny. Na čí popud?

Bol to nápad vedenia Montrealu. Dostal som ponuku ísť do náhradnej rodiny, aby som sa lepšie adaptoval a aklimatizoval na miestny život. Pobyt v rodine je predsa iný, osobnejší a prívetivejší ako hotelová izba. Aspoň sa má človek s kým pozhovárať. Povedal som, že to môžeme vyskúšať – s dodatkom, že ak by sa mi to nepozdávalo, išiel by som do samostatného apartmánu. V náhradnej rodine bývam krátko, ale veľmi sa mi v nej páči.

Je všeobecne známe, že v zámorí sa o mladých hokejistov, ktorí nemajú vybudované vlastné zázemie, starajú takzvané „billet families“.. Ako by ste opísali vašu náhradnú rodinu?

Pozostáva z piatich členov. Rodičia majú troch synov, ktorí bývajú mimo domu. Dvaja majú vyše dvadsať rokov a budujú si vlastné zázemie, tretí študuje na univerzite. Momentálne bývajú v dome len náhradní rodičia, ja a pani domáca, ktorá je veľmi milá. O všetko sa stará. Každý z nás má pritom vlastný program. Keď prídem domov, prehodím s náhradnými rodičmi zopár viet. Porozprávame sa asi štvrťhodinku o tom, čo sa dialo a čo nás čaká, pozrieme si televíziu a po chvíli sa poberiem do svojej izby. Rešpektujú moje súkromie, netlačia na pílu. Je to rovnaké, ako keby som býval u svojich slovenských rodičov. Nečakajú, že by som s nimi trávil celé večery.

A chodia vás podporovať do Bell Centre na domáce zápasy Montrealu?

Z času na čas. Väčšinou sledujú duely v televízii. Keď prídem domov, baví ich so mnou rozoberať zápasy. Najmä náhradnú mamu, ktorá je sesternicou manželky majiteľa nášho klubu. Lásku k hokeju majú v rodine.

Juraj Slafkovský
Na každej fotografii je potrebné byť dobre upravený.
Foto
TASR/MARTIN BAUMANN

Aké benefity či povinnosti na druhej strane prináša život v náhradnej rodine?

Keďže v rodine majú pani domácu, nemusia sa starať o bežné domáce práce. Ani ja. Všetko je fantastické. Keď som raz bol s tímom na tripe, náhradná mama mi napísala správu: „Ahoj, pani domáca ti oprala špinavú bielizeň, dúfam, že ti to nevadí.“ Pomyslel som si – prečo by malo? Vtipkujem, veľmi ma to potešilo. Poďakoval som sa. Kanaďania sú celkovo veľmi príjemní ľudia. Všetci v mojom okolí sú ochotní a starostliví, či sú to tréneri, či chlapci v kabíne, či členovia náhradnej rodiny. Nielenže mi spríjemňujú pobyt v Montreale, ale svojím prístupom a snahou mi uľahčujú život. Nemusím nič riešiť, koncentrujem sa iba na hokej.

Kde sa vám bývalo lepšie? V súčasnej kanadskej rodine alebo počas pôsobenia vo Fínsku v jednej izbe so Samuelom Kňažkom, ktorý sa o vás v začiatkoch údajne dobre staral?

To tvrdí on? (smiech) Samka mám veľmi rád, ale lepšie sa mi býva v Kanade. Dúfam, že mi to odpustí. Inak, mne sa býva takmer všade veľmi dobre. Vždy sa dokážem nastaviť a prispôsobiť, aby sa mi dobre žilo. Dobre sa mám tu a dobre som sa mal aj so Samkom vo Fínsku, kde som sa oňho staral ja. Ak tvrdí opak, je to blbosť. Ja som bol ten, kto mu varil, to je hlavné. Síce len kuracie mäso s ryžou alebo hranolkami, ale varil som. Ja som to robil!

AUTO, ORGANIZÉR A PARKOVANIE POD LIETADLOM

Kedy by ste sa chceli presťahovať do vlastného bytu?

Začnem o tom uvažovať zrejme až od ďalšej sezóny, ak sa mi podarí udržať v prvom tíme celý ročník. Po ňom by som chcel bývať sám. Možno s nejakým spoluhráčom, ale je fajn tvoriť si vlastné zázemie. Klub by mi určite pomohol s vybavovaním bytu. Pracujú preň ľudia, ktorí zas poznajú ďalších ľudí. Mne stačí zosumarizovať svoje preferencie, oni zariadia všetko ostatné.

Čo všetko okrem náhradnej rodiny vám zabezpečil klub na uľahčenie života v cudzom meste?

Všetko. Nie nadarmo je NHL najlepšia liga na svete. Ponúka špičkové podmienky. Okolo hráčov v Montreale sa pohybuje početný organizačný tím. Máme veľa kustódov, kondičných trénerov, takých či onakých odborníkov. Dokonca máme človeka, ktorý vykonáva funkciu akéhosi sprievodcu, pomocníka či organizéra. Ak by som napríklad hľadal nejakú reštauráciu na večer, stačí mu napísať preferenciu. On mi pošle tri varianty na výber. Dám mu vedieť, ktorú si vyberám a on mi urobí rezerváciu, vykoná všetko potrebné. Je to taký poradca pre všetko.  Klub mi zabezpečil aj auto, ktorým sa presúvam po meste. Keď hráme vonku, prídem ním prakticky až k lietadlu, pod ktorým zaparkujem, vystúpim a pred sebou mám schodíky na palubu. Interiér je neskutočne pohodlný, je celý v štandarde biznisovej triedy. K dispozícii máme veľa jedla, sladkostí, bagiet, nápojov a ďalšieho občerstvenia. Nič nám nechýba.

Čo je pravdy na tom, že vám minule v lietadle pripravili niektoré z typicky slovenských jedál?

Je to tak. Keď sme odlietali z Winnipegu, našiel som v menu bryndzové pirohy so slaninkou. Vraj to kúpili v nejakom poľskom obchode. Dnu asi nebola bryndza, keďže to malo žltkastú farbu. Opýtal som sa letušiek, či to zabezpečili kvôli mne. Nebol to ich zámer, ale vyčarilo mi to úsmev na tvári. Zápas mi nevyšiel podľa predstáv, tak som si cestou domov aspoň pochutil na dobrých pirohoch s cibuľkou a slaninkou. Ako doma.

Porcia bryndzových pirohov, ktoré servírovali v lietadle Montrealu Canadiens.
Porcia bryndzových pirohov, ktoré servírovali v lietadle Montrealu Canadiens.
Foto
ARCHÍV (JS)

Keď sme opäť otvorili gastronomickú tému, pripomeňme si, že kanadská kuchyňa neprináša prvotriedne gurmánske zážitky. Vieme, že kombinácia korenín, z ktorých sú pripravované miestne jedlá, vám nešmakuje. Nájde sa v nej aj niečo, čo vám chutí?

U nás v Montreale je vcelku známe jedlo pod názvom Poutine. Možno to poznajú aj ľudia na Slovensku. Sú to francúzske hranolky zapečené so syrom s takou hnedou omáčkou. Nie je to zdravé, ale zase je to veľmi chutné. Mám to rád. Ale keďže služby NHL sú na vysokej úrovni, vždy mám na výber viacero jedál.

Ste milovník tataráku nasurovo z hovädzej sviečkovice. Dá sa to zohnať aj v Montreale?

Dá. V zámorí je možné objednať si takzvaný beef tartar, čo môžeme voľne preložiť ako hovädzí tatarák. Len je inak dochutený. Aj inak vyzerá. V Montreale krájajú hovädziu sviečkovicu na drobnučké kocky. Nie je to taká slovenská klasika, ktorú mám rád. Dá sa zjesť, dá sa dať na hrianku potretú cesnakom, ale chuť je iná.

RECEPT NA PREHNANÚ POZORNOSŤ A UČITEĽ MARTY

Montreal je hokejové mesto s náročnými fanúšikmi, ktorí vždy očakávajú maximum a neodpúšťajú zaváhania. Ako draftová jednotka ste pod tlakom na každom kroku. Je psychicky náročné byť hráč Montrealu Canadiens?

V tomto smere je dôležitý postoj hráča. Ja sa snažím brať všetko pozitívne, nepripúšťam si negatívne hodnotenia, ktoré by ma mohli ovplyvniť. Úplne v pohode sa to dá zvládnuť. Samozrejme, človek sleduje dianie okolo seba. Na jednej strane bolo príjemné vidieť, že som všade. Uvedomoval som si, že asi robím niečo dobre. Na druhej strane, miestami to začalo byť otravné. Keď mi to prerástlo cez hlavu, ubral som a prestal som si veľa vecí všímať.

Na Slovensku neuplynie 24 hodín, aby sa v médiách nevyskytlo priezvisko Slafkovský. Vnímate to zo zámoria?

Vnímal som, a preto som si vymazal profil na Facebooku. Už sa to nedalo zniesť. Chápem, že je o mňa záujem a som zaň rád, neuškodilo by však, keby o mne novinári písali menej. Niekedy moju tému živia umelo. Preto som ich výstupy prestal sledovať. Ostatné sociálne siete som si ponechal. Asi najviac som aktívny na Instagrame, ktorý, chvalabohu, nefunguje na báze publikovania príspevkov, odkazov a článkov o mne. Ešte je tu Twitter, kde ma nie je ľahké nájsť. Trávim na ňom minimum času.

Hoci máte iba 18 rokov, z vášho vystupovania cítiť, že máte nadhľad a dokážete sa vyrovnať s obrovským tlakom. Dostali ste sa napriek tomu do situácie, v ktorej by ste si povedali, že to, čo sa deje okolo vás, je príliš nafúknuté?

Je pravda, že médiá občas niektoré veci nafúknu. Zopárkrát som si povedal, že to, čo robia, je prehnané, že by sa mi mohli venovať menej. Keď som to tak cítil, prestal som sa zaujímať o dianie okolo seba. Pomohlo mi to. Uvedomujem si, že pozícia draftovej jednotky a pôsobenie v NHL prináša so sebou enormne zvýšený záujem médií. Rešpektujem to, vedel som, do čoho idem. Keď však mám toho dosť, snažím sa odosobniť čo najviac.

Po prvom góle v NHL, ktorý ste vsietili 20. októbra 2022 proti Arizone pri víťazstve 6:2, ste fanúšikom v Bell Centre poďakovali francúzskym výrazom: „Merci, Montréal“! Ako ste odvtedy pokročili v učení francúzštiny?

Nijako (smiech). Viac som sa v uplynulých týždňoch koncentroval na hokej. Francúzština išla bokom.

O podpis Juraja Slafkovského je vždy veľký záujem.
O podpis Juraja Slafkovského je vždy veľký záujem.
Foto
SOŠV/ANDREJ GALICA

Montreal i celá quebecká oblasť je epicentrom používania francúzštiny. Máte pocit, že je nutné naučiť sa po francúzsky, aby sa vám v meste žilo ľahšie?

Nepovedal by som, že je to nutnosť. História si pamätá viacerých skvelých hokejistov, ktorí hrali za Montreal a nevedeli po francúzsky ani slovo. Ani sa nový cudzí jazyk neučili. Ak by som sa však naučil zopár fráz po francúzsky, rozhodne by to pôsobilo osobnejšie a lepšie. Verím, že by som si viac získal aj našich fanúšikov. Skôr to vnímam ako gesto voči nim.

Aké sú ciele Juraja Slafkovského do zvyšného priebehu sezóny 2022/23?

Nemám stanovené konkrétne méty. Je to moja prvá sezóna v Montreale, tie najlepšie ešte len prídu. Preto by som sa chcel naučiť čo najviac, stať sa lepším hokejistom. Všetko bude tak, ako má byť. Čaká ma náročná cesta, preto je potrebné učiť sa. Mám šťastie na najlepšieho učiteľa, akého som mohol dostať. Marty (tréner Martin St. Louis, pozn.) je fantastický. Ľuďom by sa niekedy zastavil mozog z toho, aké je jeho videnie hokeja, ako všetko, čo hovorí a robí, dáva zmysel. Je nad vecou, vyžaruje z neho pokoj a porozumenie. Cítim z jeho strany obrovskú podporu. Veľakrát si ma zavolal, aby mi poradil. Stále mi vraví, že keď budem dbať na detaily a robiť veci dobre, v budúcnosti sa mi to vráti a góly prídu. Možno nie hneď, ale možno práve vo chvíli, keď to bude najviac potrebné. Dôverujem mu, verím v to, čo robí. A teší ma, že čoraz viac si získavam jeho dôveru aj ja.

Podujatia a športovci

Súvisiace

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri
Partneri MOV
Mediálni partneri
Dodávatelia
Partneri Maison Slovaque