Paríž 1900

II
OH
Krajina
Dátum konania
-
Otvoril
N/A
Počet NOV
24
Počet športov
19
Počet disciplín
85
Počet odvetví
20
Počet športovcov
997
Mužských športovcov
975
Ženských športovkýň
22
Slovenských športovcov
2

Zakladateľ novovekých olympijských hier Pierre de Coubertin chcel už olympijskú premiéru v roku 1896 osláviť v hlavnom meste svojej krajiny – v Paríži. Ale napokon vyslyšal volanie po uplatnení „svätého práva“ Grékov a na kongrese na pôde Sorbonny 23. júna 1894 bol ochotný akceptovať, že v Paríži sa uskutočnia OH v roku 1900. Vo svojom rodisku sa však dočkal veľkého sklamania, pretože Hry II. olympiády sa stali len príveskom veľkolepej svetovej výstavy. Ich organizácia bola jarmočná, trvanie sa natiahlo na viac než päť mesiacov,súťaže mali biednu návštevnosť...

Z dodnes tradičných olympijských športov v Paríži pribudli do programu OH veslovanie, jachting (oba vodné športy mal mať premiéru už v Aténach, ale súťaže znemožnilo rozbúrené more), futbal, lukostreľba, jazdectvo a v rámci plávania vodné pólo. Ale súťažilo sa aj v ragby, golfe (oba tieto športy, ktoré mali v Paríži premiéru, vydržali v olympijskom programe len pomerne krátko a po dlhých desaťročiach prestávky sa doň vrátia až v Riu de Janeiro na OH 2016), v póle na koňoch, krikete a v krokete. Pozitívom bola prvá účasť žien, ktorých úlohu Coubertin videl v domácnosti a v starostlivosti o deti, a nie v športe. Počet žien však bol len symbolický, veď štartovali len v golfe a v tenise. Športovci v Paríži nedostávali medaily, ale vecné ceny spotrebného charakteru. Jarmočný charakter Hier II. olympiády potvrdzujú aj dve kuriozity. Napríklad v programe bolo aj plávanie na 200 m s prekážkami. Súčasťou tejto súťaže bol aj šplh na stĺp, či preliezanie a podplávanie ukotvených člnov. Kurióznou súťažou, ale z iného dôvodu, boli aj veslárske preteky dvojky s kormidelníkom. Holandskej dvojici Brandt – Klein chýbal kormidelník, pretože Brockmann uprednostnil účasť v osemveslici. Siahli teda medzi divákov a vybrali si malého chlapca. Holanďania napokon triumfovali, ale chlapec sa vytratil preč a jeho meno história nezaznamenala...

Hrdinom parížskych súťaží bol americký atlét Alvin Kraenzein, ktorý vyhral až štyri individuálne disciplíny (beh na 60 m, prekážkové behy na 110 i 200 m a skok do diaľky), čo sa v atletike dodnes nikomu inému nepodarilo. Jeho „kolega“ Ray Ewry, ktorý v detstve prekonal obrnu a mal ochrnuté nohy, triumfoval v troch súťažiach v skokoch z miesta – do diaľky, do výšky, aj v trojskoku. Na ďalších dvoch OH rozšíril zbierku svojich triumfov až na celkových osem. Z dvoch športovcov pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska sa výrazne presadil rodák z dnešnej Vysokej pri Morave Zoltán Halmaj (Halmay), ktorý v plávaní získal dve druhé a jedno tretie miesto. Pod hlavičkou hlavičkou Českého olympijského výboru v Paríži štartovali premiérovo štyria českí športovci, ktorí za to vďačili faktu, že MOV v tom období uprednostňoval národný princíp pred štátnym. Samostatné Česko v tom čase neexistovalo.

Výsledky slovenských športovcov
Športovec Výprava Šport Disciplína Umiestnenie
Halmaj Zoltán Halmaj
Uhorsko
Plávanie 200 m voľný spôsob S
Halmaj Zoltán Halmaj
Uhorsko
Plávanie 4000 m voľný spôsob S
Halmaj Zoltán Halmaj
Uhorsko
Plávanie 1000 m voľný spôsob B
Zoltán Speidl
Uhorsko
Atletika 800 m 5
Zoltán Speidl
Uhorsko
Atletika 400 m rozbeh
Zoltán Speidl
Uhorsko
Atletika 200 m prekážky rozbeh