PRIPRAVENÍ BYŤ ECO

PREJDI SA, ŠERUJ AUTO ALEBO VYUŽI HROMADNÚ DOPRAVU NAMIESTO OSOBNÉHO AUTA

Preprava má na svedomí okolo 64% spotreby pohonných hmôt, 27% spotreby energie a 23% svetových emisií CO2 súvisiacich s energiou.

#GoGreen #GreenTransport

VODA NEPOTREBUJE TRÉNING. DOPRAJ JEJ ODDYCH.

Ak si umývaš zuby s tečúcou vodou minieš 18 litrov.

#GreenIsWin #SaveWater

BUĎ MODERNÝM UPÍROM. STAŇ SA UDRŽATEĽNÝM VEGÁNOM.

Vegánska strava môže zredukovať tvoju uhlíkovú stopu až o 73%.

#GoGreen #EmissionsReduction

DOPRAJ ODDYCH ELEKTRICKÝM ZARIADENIAM, KTORÉ NEPOUŽÍVAŠ A ODPOJ ICH.

"Standby" mód je zodpovedný za 1% svetových emisií CO2.

#RunTheChange #SaveEnergy

ZAŠPORTUJ A RÝCHLO SA OSPRCHUJ. 

1 minúta sprchovania = 9 litrov vody.

#GoGreen #SaveWater

RECYKLUJ ODPAD.

Každý rok vyhadzujeme 2 miliardy odpadu.

#ScoreGreen #WasteSorting

ZMEŇ TO RADIKÁLNE A OBMEDZ PLASTY.

1500 plastových fliaš vyhodíme každú sekundu.

#GoGreen #PlasticReduction

POUŽÍVAJ VLASTNÚ FLAŠU. NECH SA STANE TVOJIM NEROZLUČNÝM PRIATEĽOM. PI VODU Z VODOVODU.

Ľudia po celom svete kúpia každých 60 sekúnd 1 milión plastových fliaš..

#RunTheChange #ReducePlastic

RADŠEJ SA OTOČ DVAKRÁT A NEPLYTVAJ TAK JEDLOM.

Každu sekundu vyjde na zmar až 41 ton jedla.

#GreenIsWin #DontWasteFood

NESVIEŤ, AK JE VONKU SVETLO.

Až 10% z našich účtov za elektrinu má na svedomí svietenie.

#GoGreen #SaveEnergy

 

Čítaj viac Read more

Prečo riešime ochranu klímy v športe?

“Each one of us can make a difference.
Together we make a change.”

(Barbara Mikulski)

Globálne otepľovanie je jeden z najvážnejších problémov, akým čelí ľudstvo. Klimatická zmena a jej dopady budú súčasné a budúce generácie ovplyvňovať čoraz viac a s katastrofickými dopadmi. Planéta nás nepotrebuje, my bez nej žiaľ nie schopní prežitia - dáva nám kyslík, vodu, jedlo.

Ľudia prečerpávajú zdroje do takej miery, že ekosystém už nie je schopný zvládnuť tento dlhodobý tlak. Planéta funguje podobne ako ľudské telo. Napríklad pri športe, je schopné zvládnuť istý druh záťaže. No v prípade dlhodobého presilenia, telo kolabuje. Niečo podobné sa deje všade okolo nás. Výkyvy počasia, záplavy, hurikány, topenie ľadovcov sú len začiatok. Rapídny úbytok pitnej vody, ako aj nedostatok úrodnej pôdy (následný nedostatok potravín) sú hlavné dôsledky, ktorým budeme čeliť v najbližších rokoch.

Už dnes na vonkajší znečistený vzduch zomiera denne okolo 12 000 ľudí. Zvyšujúca sa teplota znie ako maličkosť, no predstavte si, že vám telesná teplota vyskočí o 3 stupne Celzia… Zvládne to ľudský organizmus? Chvíľu áno, no dlhodobo by človek neprežil. Rovnako aj ekosystém našej planéty má svoje limity, no na zlyhanie doplatia ľudia. Ak by každý z nás urobil aspoň malé zmeny vo svojich denných návykoch, realita o 20 rokov môže vyzerať úplne inak. Chce to len disciplínu a chuť na zmenu.Študenti Ekoworkshopu pripravili pre EYOF Banská Bystrica 2022 súbor zelených 10 odporúčaní. Ich dodržiavaním sa budú šetriť prírodné zdroje - voda, potraviny, energia. Prinášame zopár zaujímavých faktov, ktoré možno motivujú k ich dodržiavaniu ešte viac.

voda

 

VODA

Viete, koľko vody denne spotrebujeme? Pravdepodobne spotrebovávate oveľa viac vody, ako si myslíte. Voda, ktorú používate na pitie, varenie, sprchovanie atď., je len nepatrný zlomok vody, ktorú skutočne míňame. Voda je “krvou”, ktorá prúdi žilami zeme. Je základom všetkého živého okolo nás. Vodu používate na celom svete. Poskytuje nám jedlo, oblečenie, elektroniku atď.

Aká je teda skutočná spotreba vody?

Denná spotreba sladkej vody na osobu je 3 800 litrov (nepriama spotreba, celosvetový priemer). Väčšina tejto vody (viac ako 90%) sa používa ako „virtuálna voda“ prostredníctvom produktov, ktoré kupujeme. Skrytá komodita predstavuje jeden z najväčších obchodných tokov na svete. Voda je potrebná pri výrobe takmer všetkých produktov. Každý rok sa zobchoduje cca 1,7 bilióna ton vody.

Pre porovnanie, najobchodovanejším produktom na svete je ropa. Svet spotrebuje asi 100 miliónov barelov ropy denne, čo zodpovedá 11,9 miliónom ton denne alebo 4,3 miliardám ton ročne. To znamená, že merané v tonách je globálny obchod s virtuálnou vodou 400-krát väčší ako najobchodovanejšia komodita na svete - ropa. Ak máte chuť pomôcť chrániť vodu, zapojte sa: Sprchujte sa kratšie. Zachytávajte dažďovú vodu kde môžete. Používajte šetrné čistiace prostriedky, aby ste neznečisťovali spodnú vodu. Skúste sledovať produkty, ktoré kupujete, a podporte tie spoločnosti, ktoré preberajú zodpovednosť za spotrebu vody.

Recyklácia v problematike s vodou zohráva tiež dôležitú úlohu! Napríklad hliníkové produkty vyrobené z recyklovaného hliníka spotrebujú len 17% vody potrebnej na výrobu rovnakého produktu z nového hliníka. Alebo 1 tonou recyklovaného papiera ušetríte viac ako 20 000 litrov vody (okrem toho cca 17 stromov).

Priemerne minie každý jeden z nás 150 litrov vody za deň (priama spotreba - pitie, hygiena, pranie, varenie atď.). Jeden človek za rok spotrebuje viac ako 54 000 litrov vody priamou spotrebou, no nepriamou spotrebou (teda virtuálnej vody) minie v priemere viac ako 1,4 milióna litrov za rok. Čistá a pitná voda nie je samozrejmosťou.

Jedna minúta sprchovania = 9 litrov spotrebovanej vody 9 litrov počas sprchovania = pitná voda pre 3 ľudí na jeden deň.

Zdroj: https://www.theworldcounts.com/challenges/planet-earth/freshwater/how-much-water-do-i-use-a-day/story

Skryť

jedlo

 

ODPAD

Vedeli ste, že domácnosti po celom svete vyprodukujú 60 ton domáceho odpadu za sekundu? Ročne na celom svete vyhodíme viac ako 2 miliardy ton domáceho odpadu. Každé 2 hodiny vyhodíme toľko vecí, aby sme naplnili najväčšiu kontajnerovú loď na svete odpadom. To je 12 kontajnerových lodí každý deň a 4570 kontajnerových lodí za jeden rok. S rastúcou svetovou populáciou sa zvyšuje aj produkcia odpadu. Do roku 2050 vzrastie množstvo odpadu z domácností o 70% a dosiahne 3,4 miliardy ton ročne, čo znamená, že produkcia odpadu v skutočnosti prekoná rast populácie viac ako dvojnásobne. Teda ak sa nezmeníme!

To, čo v skutočnosti vidíme, je len špička ľadovca. Vidíme len nepatrný zlomok odpadu, ktorý skutočne vzniká každodennou ľudskou spotrebou.

1 vrecko = 70 vrecúšok

Čo to znamená? Každé vrece domáceho odpadu vyprodukovalo počas procesu ťažby a výroby daných vecí približne 70 vriec odpadu. Aby sme si vedeli lepšie predstaviť, čo to znamená v praxi, prinášame príklad tvorby odpadu za našimi produktmi:

Oceľ: Každý jeden výrobok vyžaduje oceľ a energiu počas procesu od ťažby a výroby až po distribúciu a spotrebu. Oceľ sa napríklad používa v továrni na spracovanie vašich potravinových produktov, na ťažbu hliníka pre vašu plechovku ochuteného nápoja a pre nákladné auto, ktoré priviezlo produkty do obchodu. 1 kilogram ocele vyprodukuje 80 litrov odpadovej vody.

Kam putuje náš domový odpad?

Väčšina odpadu ide na skládky alebo sa spáli. Spaľovanie odpadu je najväčším svetovým zdrojom dioxínov, ktoré sú jednou z najtoxickejších chemikálií známych vede. Spaľovanie odpadu preto prispieva k problémom so znečistením ovzdušia. Produkcia a spaľovanie odpadu tiež zohráva úlohu pri globálnom otepľovaní, ktoré v roku 2016 predstavovali približne 5% globálnych emisií. Do roku 2050 sa toto číslo zvýši o viac ako 60%, pokiaľ sa neprijmú zásadné opatrenia.

Ako možno riešiť problém s odpadom?

Prvým, základným pravidlom je predchádzanie vzniku odpadu. Teda, nenakupujme veci, ak ich naozaj nutne nepotrebujeme. Keď odpad netvoríme, nemusíme sa zaťažovať jeho triedením. Ak už ho máme, vieme, čo vyhadzujeme? Faktom zostáva, že podľa prieskumov by 70-80% z celkového množstva produkovaného odpadu bolo možné znovu použiť alebo recyklovať.

Snažíme sa o to, aby nám vznikalo minimum zmesového komunálneho odpadu. Aby sme to dosiahli, riadime sa 5 pravidlami, tzv. modelom 5R (viac o modeli 5R nájdeš tu: https://www.zembezodpadkov.sk). Model 5R (z angličtiny REFUSE, REDUCE, REUSE, RECYCLE, ROT) nám pomáha zabrániť vzniku zbytočného odpadu v každodennom živote.

Zdroj: https://www.theworldcounts.com/challenges/planet-earth/waste/waste-from-households/story https://www.zembezodpadkov.sk

Skryť

energia

 

ENERGIA

Ročná celosvetová spotreba energie sa odhaduje na 580 miliónov terajoulov. Od roku 2000 sa celosvetová spotreba energie zvýšila približne o tretinu a predpokladá sa, že do roku 2040 narastie o ďalších 30%. Od roku 2000 do roku 2040 to bude predstavovať 77% nárast globálnej spotreby energie. Pre ilustráciu, celosvetová ročná spotreba energie zodpovedá energii uvoľnenej z hirošimskej jadrovej bomby každé štyri sekundy. Boeing 737 môže prejsť cez Atlantický oceán na jeden terajoule.

83% energie, ktorú využívame, pochádza z fosílnych palív. Ropa je najväčším zdrojom energie, nasleduje uhlie a zemný plyn. Inovácia zelenej energie je preto absolútne nevyhnutná. Zatiaľ väčšinu nárastu globálnej spotreby energie pokryje spaľovanie väčšieho množstva uhlia a plynu. To nie je dobré. Do atmosféry vypúšťa obrovské množstvo CO2. Svet musí úplne zmeniť globálny energetický systém.

Solárna energia by mohla poháňať svet. Ľahko. Za 6 mesiacov Zem absorbuje rovnaké množstvo energie zo Slnka, aké sa získa zo všetkých neobnoviteľných zdrojov Zeme (uhlia, ropy, zemného plynu a uránu). A to zahŕňa aj neobnoviteľné zdroje, ktoré sa ešte nevyužívajú! Za menej ako 80 minút zasiahne Zem slnečná energia ekvivalentná celkovej svetovej spotrebe energie za celý rok, čo znamená, že Slnko by mohlo poháňať svet takmer 7000-krát. V roku 2019 približne 11% celosvetovej primárnej energie pochádzalo z obnoviteľných technológií.

Ako môžete pomôcť?

Kým však budeme vedieť túto energiu plnohodnotne aplikovať do systému a využívať, skúste brať ohľad na zbytočnú spotrebu, ktorú tvoríte. Standby režim spotrebičov/nabíjačiek je zodpovedný za 1% svetových emisíí CO2. Ak prístroje/nabíjačky napoužívate, vyberte ich zo zástrčky. Vyplnite svetlo, ak ho vyslovene nepotrebujete. Namiesto sušenia v sušičke, sušte prádlo na vešiaku. Namiesto výťahu použite schody, okrem ušetrenej energie posilníte svoju kondíciu, a teda aj zdravie.

Zdroj: https://www.theworldcounts.com/challenges/climate-change/energy/global-energy-consumption/story

Skryť

jedlo

 

POTRAVINOVÝ ODPAD

Plytvanie potravinami je celosvetový problém, ktorý významným spôsobom negatívne ovplyvňuje naše životné prostredie. Spolu s nezjedeným jedlom totiž ,,končia v koši“ aj vzácne prírodné zdroje, akými sú voda, pôda, energie a práca, ktoré sa spotrebujú pri pestovaní, spracovaní a distribúcii. Uhlíková stopa potravinového odpadu je až 3,5 miliardy ton CO2, čo je 8% celkovej svetovej produkcie skleníkových plynov. Väčšiu uhlíkovú stopu ako potravinový odpad majú len Čína a USA. Až 28% poľnohospodárskej pôdy (1,4 miliardy hektárov) sa používa na dopestovanie potravín, ktoré skončia ako odpad. Je to plocha, ktorá sa rovná rozlohe Číny, Mongolska a Kazachstanu dokopy.

Objem vody, ktorý sa pri tom použije, je 250 kilometrov kubických, čo je ročný prietok rieky Volgy a viac než celková ročná spotreba vody v Indonézii (pred ňou sú len USA, Čína a India).

Vyhodené potraviny sú tiež priamou finančnou stratou pre výrobcov, obchodníkov aj spotrebiteľov. FAO v roku 2014 vyčíslila priame ekonomické škody spojené s plytvaním na neuveriteľných 936 miliárd dolárov. To je však len špička ľadovca. Do celkového účtu za produkciu potravín, ktoré sa nikdy nezjedia, treba prirátať aj náklady spojené so záberom a eróziou pôdy, úbytkom biodiverzity, znečistením ovzdušia, znehodnotením vody, stratou obydlí, škôd na zdraví a kompenzáciou týchto strát. Celkový účet za plytvanie potravinami podľa analýzy FAO predstavuje až 2,6 bilióna dolárov, čo je hodnota hrubého domáceho produktu Francúzska.

Plytvanie jedlom predstavuje aj etický resp. morálny problém. Kým každý deviaty človek na svete trpí podvýživou alebo hladom, pretože má obmedzený prístup k jedlu a výžive, zo súčasného množstva potravinového odpadu by sme dokázali nakŕmiť všetkých hladných ľudí na svete. A to až štyrikrát. Svetová zdravotnícka organizácia zároveň udáva, že v roku 2016 bolo obéznych, alebo trpelo nadváhou až 1,9 miliardy ľudí. Tieto čísla demonštrujú, že súčasné nastavenie globálneho potravinového systému je nespravodlivé a diskriminuje tých najzraniteľnejších.

Až 9 % domácností vyhadzuje potraviny na dennej báze. Najčastejšie končia ako odpad ovocie a zelenina, chlieb a pečivo a tiež varené jedlo a mliečne výrobky.

Hlavnou príčinou vzniku odpadu je, že nakupujeme viac potravín, ako dokážeme spotrebovať a nevieme ich správne skladovať. Minimálne tretina Slovákov nevie s určitosťou povedať, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.

Ako sa môžete zapojiť?

Skúste nakupovať len toľko jedla, koľko dokážete spotrebovať. V jedálni si naberte toľko, aby ste nevyhadzovali. Na svete sa každú sekundu vyhodí až 41 ton jedla.

Plytvanie v číslach

Potravinami sa plytvá v každej jednej krajine, naprieč celým dodávateľským reťazcom, od počiatočnej poľnohospodárskej produkcie až po konečnú spotrebu v domácnostiach.

V koši končí:

  • 30% všetkých obilnín
  • 20% mliečnych výrobkov
  • 45% zeleniny a ovocia
  • 20% olejnatých semien a strukovín
  • 35% rýb a plodov mora
  • 45% koreňovej zeleniny a hľúz
  • 20% mäsa

Medzi hlavné príčiny plytvania patrí:

  • nadprodukcia
  • straty pri zbere úrody
  • zlé skladovanie úrody
  • nesprávna preprava
  • chyby pri balení
  • vysoké estetické štandardy pre ovocie a zeleninu
  • nakupovanie priveľkého množstva zásob
  • neprimerane veľké porcie v zariadeniach spoločného stravovania
  • zlé spotrebiteľské návyky
  • nesprávne skladovanie potravín domácnosťami

Zdroj: (OZ Free Food, 2021), OZ Free Food (2021), www.free-food.sk/problem/ake-su-statistiky/

Skryť

doprava

 

DOPRAVA

Odviesť deti do školy, ísť nakúpiť, či denne dochádzať do práce alebo školy. Je toho dosť, preto netreba brať výber dopravného prostriedku na ľahkú váhu. Dve kolesá sú lepšie ako štyri a cestovanie vlakom je tou správnou voľbou, pokiaľ ide o dlhšie vzdialenosti. Doprava je jedným z hlavných zdrojov celkových emisií skleníkových plynov. Predstavuje približne 12% celkových emisií.

Práve doprava je jedným z vážnych ohrození zdravia v mestách. OSN označuje znečistenie ovzdušia za najväčšie environmentálne zdravotné riziko na svete. Každý deň vdychujeme extrémne malé toxické častice, ktoré môžu spôsobiť astmu, rakovinu pľúc a srdcové problémy. Niektoré z nich sú také malé, že sa môžu dostať do krvného obehu.

93% detí na svete dýcha toxický vzduch každý deň. To je viac ako 1,8 miliardy detí na celom svete. WHO odhaduje, že 600 000 detí ročne zomiera na infekcie dýchacích ciest spôsobené znečistením ovzdušia.

Ako sa môžete zapojiť?

Práve tu môže zavážiť rozhodnutie jednotlivca, aký spôsob dopravy využijete. Pri krátkych vzdialenostiach netreba rozmýšľať - ísť peši alebo na bicykli je najvhodnejšie. V rámci diaľkovej dopravy je najefektívnejší vlak. Ak už musíte šoférovať, zvážte, či sa s vami môže zviesť aj nejaký kolega či známy.

Okrem toho, ak zaradíte pohyb navyše do svojho denného režimu, zlepší sa schopnosť vaša sústredenia sa a učenia. Rôzne výskumy dokázali, že fyzická aktivita je prospešná pre učenie a prispieva k pokojnejšej atmosfére v škole či práci. Zvýšeným pohybom (teda chôdzou do školy napríklad) môžete dosiahnuť zlepšenie nielen zdravia a pohody žiakov, ale aj zlepšenie svojich študijných výsledkov.

Zdroj: https://www.theworldcounts.com/challenges/planet-earth/air/air-pollution-deaths-per-year/story https://schoolsonthemove.fi/concept/

Skryť

EYOF Banská Bystrica 2022 je veľké medzinárodné podujatie. V dnešnej dobe by mali byť zelené opatrenia absolútnou súčasťou všetkých akcií, nielen športových. Dodržiavaním zelených desatoro pomôžete šetriť prírodné zdroje našej planéty, no ešte dôležitejším krokom je ich šírenie medzi vašich blízkych, prípadne do škôl a kolektívov. Osveta ohľadom klimatickej zmeny a ochrany životného prostredia je nevyhnutná. Na zmenu je potrebné poznať fakty a vedieť. Lebo vedomie prináša záujem a záujem prináša zmenu.

“What you do makes a difference, and you have to decide what kind of difference you want to make.”

(Jane Goodall)

Partneri projektu
planetlover
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri