Trénerka Jakuba Borguľu Jana Daubnerová: Pri systematickej práci sa dostaví úspech
Trénerka mládežníckych biatlonistov Jana Daubnerová priviedla Jakuba Borguľu k zisku zlata a dvoch strieborných medailí na nedávnom svetovom šampionáte v americkom Soldier Hollow. Daubnerová sa ešte pod dievčenským menom Gereková zúčastnila na zimných olympijských hrách v Turíne 2006, vo Vancouveri 2010 a v Soči 2014, kde v miešanej štafete obsadila po diskvalifikáciách Nemecka a Ruska štvrté miesto. Po ukončení kariéry sa začala venovať trénerstvu a zároveň pôsobí ako pedagogička na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na budúci týždeň sa Daubnerovej zverenec Jakub Borguľa predstaví na zimnom Európskom olympijskom festivale mládeže vo fínskom Vuokatti. Viac o Jane Daubnerovej i o slovenskom biatlone sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.
Jana Daubnerová sa narodila 27. novembra 1984 v Liptovskom Mikuláši. V detstve začala v Liptovskom Hrádku s behom na lyžiach, z ktorého sa presunula k biatlonu. V ňom reprezentovala Slovensko na ZOH v Turíne 2006, vo Vancouveri 2010 a v Soči 2014, v ktorom si pripísala v miešanej štafete s kolegami štvrtú priečku. V pretekoch Svetového pohára sa umiestila najvyššie v miešanej štafete na tretej pozícii v Kontiolahti 2011 a v rámci individuálnych súťaží na štvrtom mieste v rýchlostných pretekoch v Anterselve 2015. Po ukončení kariéry sa začala venovať trénerstvu v klube Fan Team Banská Bystrica. Pod jej vedením sa stal Jakub Borguľa na svetovom šampionáte v dejisku biatlonových súťaží na ZOH 2002 - Soldier Hollow kadetským majstrom a dvojnásobným vicemajstrom sveta. V roku 2017 sa vydala za aktuálneho reprezentačného trénera slovenských biatlonistiek Lukáša Daubnera. Daubnerová je momentálne zamestnaná ako pedagogička na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Ako ste sa dostali k športu?
Pôvodne som približne ako desaťročná začala s bežeckým lyžovaním. Potom som plynule prešla ako štrnásťročná k biatlonu. Začala som strieľať až z malorážky.
Spomínate rada na vašu športovú kariéru?
Už v dorasteneckom veku som v slovenskej konkurencii bola medzi najlepšími. Postupne som sa prepracovala do seniorskej reprezentácie, v ktorej som ako najmladšia súťažila ešte so Soňou Mihokovou, Annou Murínovou, Marcelovou Pavkovčekovou alebo s Martinou Halinárovou. V roku 2006 som začala jazdiť v pretekoch Svetového pohára a pokračovalo to až do záverečnej sezóny 2016/2017. Stihla som trojo zimných olympijských hier. Myslím si, že moja biatlonová kariéra bola pomerne úspešná. Hoci mi chýba medaila z veľkého podujatia, ktorá by obohatila moju kariéru. Podarilo sa mi však niekoľkokrát umiestiť do desiateho miesta v pretekoch Svetového pohára, v ktorých som získala dovedna viac ako 1800 bodov.
Zamýšľali ste sa o trénerskej ceste hneď po „zavesení pušky a bežiek na klinec“?
Po ukončení kariéry v predolympijskom roku 2017 som si chcela dať voľno od biatlonu. Netrvalo to dlho, pretože hneď v tom roku ma oslovili v novovzniknutom klube Fan Team v Banskej Bystrici. Dali mi ponuku, aby som sa začala venovať deťom ako trénerka. Nemali v tom čase pod niekoho vedením trénovať. Ak by nemali trénera, tak hrozilo, že by deti ukončili športovú aktivitu. Dala som sa „prehovoriť“. V tomto tíme pôsobím až doteraz.
Čerpáte inšpiráciu od niektorého z trénerov?
Mala som šťastie, že ma v začiatkoch ešte v bežeckom lyžovaní v Liptovskom Hrádku viedla Oľga Konůpková. Je veľmi ľudská. Všetky deti s ňou rady trénovali a pracovali. Beriem si z nej inšpiráciu. Viem, ako sa k nám správala. Bola pre nás inšpirácia. O niečo podobné sa snažím aj pri „mojich deckách“. Chcem byť vždy férová, ľudská a hovoriť s nimi na rovinu. Neberiem ich ako malé deti. Snažím sa utvoriť im v tíme a v tréningu takú atmosféru, aby som ich motivovala do ďalšej práce. Vyslovene však nemám trénerský vzor, čerpám z mojich skúseností.
Vážite si v pozícii trénerky najviac práve medailové úspechy Jakuba Borguľu?
V podstate trénujem len štvrtý rok, takže je to relatívne krátko na bilancovanie. V banskobystrickom klube Fan Team sme začínali prakticky od nuly. Pôvodne som mala na starosti len štyroch pretekárov. Za úspech považujem, že sme sa vypracovali na klub, ktorý ma sedem športovcov zaradených do Centra talentovanej mládeže. Dokázali sme spraviť spolu s rodičmi a deťmi z malého klubu tím, ktorý vychováva reprezentantov. Výsledkom toho a v podstate „čerešničkou na torte“ je aktuálny kadetský majster sveta Jakub Borguľa.
Vytýčili ste si cieľ v trénerskej kariére?
V súčasnosti učím na katedre telesnej výchovy a športu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri zamestnaní trénujem mládež. Nemám veľké ambície, čo sa týka kariérneho rastu v pozícii trénerky. Baví ma práca s mládežou. Vidím sa v našom klube, pretože je v ňom skupinka detí a mládežníkov, ktorá sa s radosťou venuje biatlonu. V prvom rade verím, že klub bude napredovať. Uvidíme, čo bude v budúcnosti.
Zúčastnili ste sa na troch ZOH – Turín 2006, Vancouver 2010 a Soči 2014. Zanechali tieto podujatia vo vás hlbokú stopu?
Na mojich debutových ZOH v Turíne som súťažila prvú sezónu v pretekoch Svetového pohára. Bola som ešte mladá a neskúsená pretekárka medzi biatlonistkami ako Anna Murínová, Soňa Mihoková, Marcela Pavkovčeková či Martina Halinárová. Do Turína som sa pôvodne nominovala ako náhradníčka, avšak jedna z týchto báb ochorela. Na základe toho som nastúpila na vytrvalostné preteky. Skôr som zbierala skúsenosti, ale olympijská atmosféra ma „dostala“ už vtedy. Bol to pre mňa silný zážitok vôbec byť účastníčkou ZOH, pretože som o tom snívala už ako dieťa. Naštartovalo to vo mne veľkú motiváciu smerom k ďalším účastiam. Vo Vancouveri som už bola staršia, hoci som ešte nedosahovala najlepšie výsledky. Tam som až tak nevnímala olympijskú atmosféru, pretože sme bývali ďalej od hlavnej olympijskej dediny. Skôr išlo o súťaženie. S najvyššími cieľmi som išla do Soči, čo bola moja záverečná olympiáda. Moja výkonnosť mala smerovať k týmto ZOH. Mala som si tam splniť svoj sen. Chceli sme dosiahnuť maximum, na čom som pracovala celú kariéru. Aj keď sa mi to úplne nepodarilo, tak to považujem za moje najlepšie olympijské vystúpenie.
Znamenajú pre vás olympijské hry vrchol úsilia pre športovca, či trénera?
Je to všetko, o čom sníva športovec. Vnímam to ako maximum, čo pretekár môže dosiahnuť vo svojej kariére. Ide o vrchol a zmysel toho, čomu sa venuje. Je to cieľ, ktorý sa nedá uchopiť, ale dá sa ho dosiahnuť. Vnímam to ako silný moment, keď človek štartuje pod olympijskými kruhmi.
Je Jakub Borguľa príkladný zverenec?
Veľmi dobre sa mi pracuje v klube Fan Team. Stretli sa tam športovci, ktorí utvorili kompatibilnú skupinu. Sú kamarátski a naozaj medzi nimi funguje harmónia. Ak by odišiel z klubu ktorýkoľvek zo športovcov, tak by to kolektív pocítil. Niečo by z neho jednoducho „vypadlo“. Jakub je neoddeliteľnou súčasťou tímu. Ide o vnímavého človeka, ktorý je aj veľmi vtipný. Vďaka tomu tmelí partiu. Aj to všetkých posúva ďalej, pretože sa spolu motivujú.
Môžeme do budúcna počítať s takými úspechmi, na aké sme boli zvyknutí v minulosti v podaní Anastasie Kuzminovej, od vás alebo aktuálne od Paulíny Fialkovej?
Budúcnosť vidím pozitívne nielen v spojení s Jakubovými výsledkami, ale celkove máme silné ročníky dorastencov 2004 a 2005. Jakub určite nie je jediný, kto oplýva šikovnosťou. Ak jeden spraví „dieru do sveta“, tak to motivuje aj ďalších. Vidia, že sa to dá dokázať v slovenských podmienkach. Musíme však rozširovať základňu a hľadať ďalšie talenty, aby sme mohli napredovať.
Čo z vášho pohľadu funguje v slovenskom biatlone a naopak, na čom by sa dalo popracovať?
Dlhé roky nám chýba dráha na kolieskové lyže. Pre deti ešte máme dostatok kopcov i strelníc, kde sa dá trénovať. So staršími športovcami už musíme cestovať do zahraničia do stredísk vo vysokej nadmorskej výške, ktoré disponujú takouto dráhou. Samozrejme, máme podmienky na beh na kolieskových lyžiach na Skalke, avšak nenachádza sa tam strelnica. Na komplexný tréning potrebujete stredisko so strelnicou, ideálne vo vyššej nadmorskej výške. Osrblie nám pre starších mládežníkov už nebude stačiť aj v prípade vybudovania dráhy. Verím, že sa niečoho takého dočkáme.
Ako hodnotíte končiacu sezónu, ktorej vrcholom boli ZOH v Pekingu a mládežnícky svetový šampionát v Soldier Hollow?
Je to olympijská sezóna, počas ktorej sa zavŕšil štvorročný cyklus. Veľa pretekárov sa rozhoduje, či pôjde ďalej. V mládežníckych kategóriách sme dosiahli znamenité úspechy, najmä v kategórii kadetov. Dosiahli sme v nej medaily aj ďalšie umiestenia medzi najlepšími. Vnímam to veľmi pozitívne u chlapcov aj u dievčat. V juniorskej kategórii predstavuje Ema Kapustová veľkú nádej. Sestry Remeňové i Júlia Machyniaková sa postupne začleňujú do seniorskej kategórie a budú potrebovať trpezlivosť. Nepôjde to z roka na rok. Treba trpezlivo počkať na svoju šancu. Keď príde 21-ročné dievča medzi „dostihové kone“, je to veľmi náročné. Pozitívne vnímam vystúpenia Paulíny Fialkovej, ktorá sa vracia do formy z uplynulého obdobia. Jej umiestenia pod piatimi kruhmi sú potešujúce. Za posledné dva roky sme však medzi dospelými mali výsledkový pokles. Verím, že mladšie tváre oživia slovenský biatlon v ďalšom olympijskom cykle.
Aký program má Jakub Borguľa či vaši ďalší zverenci v najbližšom období?
Na EYOF vo Vuokatti môžu štartovať len ročníky 2003 a 2004, takže štartové pole bude relatívne oklieštené. S Jakubom budú štartovať viacerí pretekári z jeho kategórie, ktorí boli aj v Soldier Hollow. Medzi dievčatami sa predstavia Slovenky, ktoré pretekali na MS kadetov. Všetky tri sa umiestili v najlepšej pätnástke. Pre mladých pretekárov je náročné udržať koncentráciu a výkonnosť aj v tejto fáze sezóny. Niektorí majú zdravotné komplikácie po náročnom mesačnom výjazde spojenom s MS, medzi nimi je aj Jakub. Momentálne vôbec netrénuje. Uvidíme, ako sa dajú dokopy. Do štartu pretekov je ešte týždeň. Verím však, že sa im nakoniec podarí dosiahnuť dobrý výsledok.
Mali by ste odkaz pre nádejných športovcov?
Odkázala by som im, aby nevzdávali a nebáli športovať. Nech sú pre nich Jakub i všetci úspešní slovenskí reprezentanti motiváciou. Netreba sa vzdávať pri prvom neúspechu. Pri systematickej práci sa dostaví úspech. Treba sa venovať športu aj pre zdravie. Dá im to veľa skúseností do života a naučí ich to zvládať rôzne situácie. Spoznajú veľa ľudí a nových kamarátov.
