V utorok 13. decembra sa dožíva sedemdesiatky bývalý špičkový volejbalista a dnes tajomník Slovenskej asociácie olympionikov Jozef Labuda
BRATISLAVA (SOV) - Bývalý úspešný volejbalový reprezentant ČSSR, strieborný olympijský medailista z Tokia 1964 a majster sveta z roku 1966, neskôr tajomník Olympijskej spoločnosti Slovenska a dnes tajomník Slovenskej asociácie olympionikov Jozef Labuda (na fotografii Jána Súkupa) sa v utorok 13. decembra dožíva 70 rokov. Gratulácie od olympijských „spolubojovníkov“ mohol prijímať už s niekoľkotýždňovým predstihom, pretože koncom októbra bol hlavným organizátorom stretnutia olympionikov – seniorov v Bratislave.
Rodák z Bratislavy Jozef Labuda bol na palubovkách o desaťročie mladší „spolubojovník“ najlepšieho slovenského volejbalistu 20. storočia Bohumila Goliana. Obaja boli spolu v reprezentačnom tíme ČSSR na OH 1964 v Tokiu i na MS 1966 na československej pôde.
Olympijský príbeh Jozefa Labudu je kuriózny a raritný. Vo volejbalovom turnaji OH 1964 neodohral ani minútu – ba dokonca ani nebol na žiadnom zápase, pretože celý turnaj preležal v nemocnici – ale napriek tomu ako člen tímu dostal striebornú medailu. Udelili mu ju s prihliadnutím na zvláštne okolnosti. Neprevzal si ju však spoločne s ostatnými na slávnostnom ceremoniáli, ale len v kruhu spoluhráčov z rúk trénera Broža až tesne pred odchodom do vlasti.
V Tokiu mal Labuda proste smolu. Do dejiska olympiády priletel vedno so spoluhráčmi už takmer dva týždne pred otvorením OH. Absolvoval s nimi celú záverečnú prípravu a s ďalšími členmi výpravy aj otvárací ceremoniál prvých olympijských hier v histórii na ázijskom kontinente. Pred úvodným zápasom s Maďarskom si však Labudov spolunocľažník na izbe v olympijskej dedine Perušič na raňajkách všimol, že má nejakú čudnú farbu očného bielka. Privolaný lekár výpravy Pavol Handzo na prvý pohľad predpokladal, že ide o žltačku, čo potvrdili aj rýchle vyšetrenia v poliklinike. Hoci sa Jozef necítil zle, samozrejme, nasledoval nútený pobyt v nemocničnej izbe. Ten sa pri tomto infekčnom ochorení predĺžil na celý turnaj. Po niekoľkých dňoch mu doniesli televízor, takže spoluhráčov sledoval aspoň „na diaľku“. Nemohol s nimi absolvovať ani poolympijské turné po Japonsku. Domov odcestoval spolu s celou volejbalovou časťou výpravy až dva týždne po olympiáde.
Jozef Labuda (na fotografii z hráčskych čias z archívu SZTK - Múzea telesnej kultúry v SR) sa pôvodne chcel venovať futbalu, ale keď na vtedajšie zvyklosti tejto hry príliš narástol, presedlal na volejbal. Venoval sa mu najprv v Trnave a potom desať rokov v Slávii UK Bratislava. V čs. reprezentácii odohral spolu 125 zápasov. Na Svetovom pohári 1965 v Poľsku ho vybrali do all stars tímu a v roku 1966 sa na československej pôde tešil z titulu majstra sveta – ako jeden iba z dvoch Slovákov v histórii...
Podobne ako Golian aj Labuda ostal aktívny v olympijskom hnutí. Bol tajomník Olympijskej spoločnosti Slovenska – predchodcu Slovenského olympijského výboru – a už dlhý čas je tajomník Slovenskej asociácie olympionikov.
Slovenský olympijský výbor jubilantovi srdečne blahoželá!
