Pôvodom Košičanka Marianna Némethová-Krajčírová, pre priateľov Marika (narodená 1. júna 1948), je najúspešnejšia športová gymnastka v slovenskej histórii. Jej meno nesie telocvičňa v bratislavskej Petržalke, v ktorej sa pripravujú viacerí slovenskí reprezentanti. Trojnásobná olympionička získala na vrcholných súťažiach spolu šesť medailí (dve striebra z olympijských hier, zlato a bronz z majstrovstiev sveta, dva bronzy z majstrovstiev Európy). V druhej polovici 60. rokov minulého storočia patrila k najlepším gymnastkám na svete.

Marika Krajčírová sa narodila v Košiciach, ale gymnastike sa vedno s mladšou sestrou Dášou začala venovať v Bratislave, kam sa rodina presťahovala v roku 1956. Do svetovej výkonnosti vyrástla v Slavoji Vinohrady pod vedením trénera Jána Čížika. Ten ju viedol od jej jedenástich rokov. Na OH 1964 v Tokiu bola jediná Slovenka v družstve ako 16-ročná najmladšia členka celej československej výpravy. Prispela k druhému miestu družstva a vo viacboji obsadila 22. miesto, čo bol výborný debut.

Po tomto rýchlom úspechu Krajčírovej výkonnosť ďalej rástla. Na svetovom šampionáte 1966 v Dortmunde sa podieľala na historickom víťazstve družstva ČSSR nad dovtedy suverénnym družstvom ZSSR, víťaziacim všade nepretržite od OH 1952. Vo viacboji Marika skončila siedma, v preskoku piata. Zrejme v životnej forme však bola o rok neskôr na európskom šampionáte v Amsterdame. Jej fenomenálna tímová kolegyňa Věra Čáslavská si tam vybojovala všetkých päť zlatých, ale blysla sa aj Krajčírová – vo viacboji i na bradlách získala bronz, v preskoku a v prostných bola štvrtá, na kladine piata!

Niekoľko týždňov pred olympijskými hrami 1968 v Mexico City vtrhli do Československa vojská Varšavskej zmluvy, ktoré udusili „Pražskú jar“ a demokratizačný proces. Predolympijská príprava družstva našich gymnastiek sa tým značne skomplikovala, ale v mexickej metropole cvičili skvele. V súťaži družstiev vo fantastickej búrlivej atmosfére úradujúce majsterky sveta podľahli sovietskemu družstvu len o 65 tisícin bodu. Znovu jediná Slovenka v družstve Marika Krajčírová výrazne prispela k zisku striebra. Vo viacboji skončila deviata a v preskoku štvrtá - len 25 stotín od olympijského bronzu... Cvičila s veľkými bolesťami, pretože od príletu do Mexika ju sužoval veľký vred na stehne. V súťaži družstiev si pri cvičení na bradlách z tohto miesta vytrhla kus mäsa…

Aj po rozlúčke fenomenálnej Čáslavskej družstvo ČSSR získalo na MS 1970 v Ľubľane bronzovú medailu. To už bola Marika jeho líderka, veď v tom roku získala domáci absolútny titul. K tímovému bronzu pridala v Ľubľane štvrté miesto na bradlách. Na jej tretej olympiáde v Mníchove 1972 to však už nebolo také slávne. Družstvo kleslo na piate miesto a jeho najstaršia členka – po vydaji už s menom Némethová – vo viacboji skončila osemnásta. Potom ukončila pretekársku kariéru.

Roky pracovala ako trénerka mládeže, v Bratislave viedla napríklad neskoršie reprezentantky ČSSr sestry Hullové či Šarmírovú. Jej dcéra Marianna sa dostala do juniorskej reprezentácie. Neskôr takmer dve desaťročia pôsobila v Taliansku. V posledných rokoch sa doma vrátila k trénovaniu mládeže a teší sa z vnučky, ktorá v športovej gymnastike reprezentuje Slovinsko (tam sa vydala Marikina dcéra).

Zaradená medzi legendy v roku 2016.

Autor: Ľubomír Souček