Futbal bol stále náš najobľúbenejší šport, aj keď sme ho do roku 2018 aktívne nehrali. Na základe negatívnych skutočností, ktoré sa stali v našej rodine, sme v roku 2018 museli byť umiestnení do Centra pre deti a rodiny v Lučenci. Nastal okamih, keď sme si začali plniť aj svoj sen. Ako sa hovorí, vo všetkom zlom hľadaj niečo pozitívne. Od tohto času sa pravidelne, deň čo deň, oddávame svojej najväčšej vášni, a to športu – nášmu futbalu. Najskôr sme sa venovali floorbalu, ktorý nás tiež bavil, ale láska k futbalu nás ťahala iným smerom. Najskôr sme začínali hrávať vo futbalovom obecnom tíme ŠK Vidiná, kde v nás tréneri videli obrovský potenciál. Následne som ja Gabika a moja sestra Rózka dostali ponuku hrávať aj za futbalový klub MŠK Lučenec. Toto bola pre nás poriadna výzva a zároveň aj možnosť napredovať v tom, čo nás baví. Náš brat Daniel hráva stále za klub ŠK Vidiná, ale aj on už od novej sezóny začne v klube MŠK Lučenec, čomu sa aj my veľmi tešíme. Dúfame, že budeme raz takí dobrí, že o nás budete počuť a všetci na nás budú pyšní. Ďakujeme za príležitosť ukázať sa. D, G, R.