Šport a olympizmus
9 min. čítania

O trvalej udržateľnosti sa učíme od Dánov, SOŠV chce ísť príkladom pre svojich členov

Martin HORVÁTH
Zľava Igor Kováč, Alexandra Madrová a Dorthe O. Andersenová počas konferencie SPORT (R)EVOLUTION.
Foto
SOŠV

Trvalá udržateľnosť sa často skloňuje aj v súvislosti so športom, ktorý nielen v zimných športových odvetviach už v súčasnosti trpí zmenou klímy. Viac o tejto problematike povedali v diskusii v rámci SPORT (R)EVOLUTION s názvom Šport a trvalá udržateľnosť odborný pracovník SOŠV Igor Kováč, riaditeľka oddelenia pre životné prostredie a plánovanie Národného olympijského výboru a konfederácie športových zväzov Dánska (DIF) Dorthe O. Andersenová a zakladateľka organizácie Planet Lover Alexandra Madrová.

Pojem trvalá udržateľnosť

Podľa definície Svetovej komisie pre životné prostredie z roku 1987 trvalo udržateľný rozvoj je rozvoj, ktorý uspokojuje potreby súčasných generácií bez zníženia možnosti budúcich generácií uspokojovať svoje potreby. „Medzinárodný olympijský výbor ho definuje ako rozvoj, ktorý minimalizuje negatívne dopady a maximalizuje pozitívne vplyvy na environmentálnu, sociálnu a ekonomickú sféru,“ vysvetľuje Igor Kováč.

Diskusia na túto tému naberá stále viac na intenzite v dôsledku klimatickej krízy vyplývajúcej z rastúcej produkcie uhlíkových emisií. „V snahe stabilizovať klímu a zvrátiť negatívny trend, ktorý je nastolený, stojíme pred výzvou zredukovať uhlíkové emisie na úroveň z približne polovice 19. storočia, keď bol svet na prahu priemyselnej revolúcie,“ neskrýva obavy odborník SOŠV.

Najzreteľnejší dopad klimatických zmien na šport podľa Kováča vidíme pri zimných športových odvetviach. „Existuje štúdia univerzity vo Waterloo, ktorá zistila, že v prípade zachovania súčasného trendu v roku 2050 až polovica doterajších dejísk ZOH ich nebude schopná zorganizovať v dôsledku klimatických zmien. V roku 2080 bude dokonca iba šesť bývalých dejísk ZOH, ktoré budú stále schopné zabezpečiť potrebné snehové podmienky.“

Problémy sme videli už počas ZOH vo Vancouveri alebo v Soči. „Tieto dejiská mali problémy s kvalitou snehu a nedala sa v plnej miere zabezpečiť férovosť podmienok. Prichádzalo k zraneniam a ďalším negatívnym javom či situáciám,“ vravel Igor Kováč.

SOŠV vytvoril stratégiu trvalej udržateľnosti

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) bol jednou z prvých športových organizácií, ktorý si začal uvedomovať tento nepriaznivý stav a vyvíjať úsilie k jeho zmene. Od roku 2015 má MOV schválenú vlastnú stratégiu udržateľnosti, v rámci ktorej sa napríklad zaviazal, že od roku 2030 budú všetky vydania OH a ZOH organizované ako klimaticky pozitívne. To znamená, že prispejú k redukcii väčšieho množstva emisií ako sami vyprodukujú. MOV týmto spôsobom reagoval na celosvetovú iniciatívu Organizácie Spojených národov, ktorá iniciovala vytvorenie Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj, v rámci ktorej je definovaných 17 trvalo udržateľných cieľov. K jej realizácii sa zaviazali všetky členské krajiny OSN, vrátane Slovenska.

Príprava diskutujúcich o trvalej udržateľnosti pred debatou.
Foto
SOŠV

Podobnou cestou ako MOV sa vydali aj ďalšie národné olympijské výbory (napr. Fínsko, Dánsko, Nemecko, Španielsko či Malawi) či medzinárodné športové federácie (Svetový jachting, Svetová atletika či Medzinárodná biatlonová únia).

Vlastnú stratégiu udržateľnosti má už aj SOŠV. Schválil ju výkonný výbor SOŠV na svojom zasadnutí 9. septembra 2021. Tvorba stratégie je relatívne štandardizovaný proces. „Na začiatku prebieha analýza stavu organizácie, ktorý je nasledovaný konzultačnou fázou s rôznymi zúčastnenými stranami. Potom nasleduje identifikácia problematických oblastí a návrh cieľov a opatrení budúcej stratégie.“

SOŠV v rámci svojej stratégie definoval päť tematických oblastí, na ktoré sa zameriava v oblasti trvalej udržateľnosti. „Sú to pracovné prostredie, podujatia, infraštruktúra, vzdelávanie a komunikácia,“ povedal absolvent postgraduálneho seminára o olympijských štúdiách Medzinárodnej olympijskej akadémie v Olympii a Aténach.

Podľa Kováča sme ešte len na začiatku celého procesu. „Je dôležité, aby sme sa v prvom rade sústredili na seba. Chceme byť ako strešná organizácia dobrým príkladom pre svojich členov. Čo sa týka konkrétnych opatrení, tak sa v prvom rade sústredíme na prípravu merania uhlíkovej stopy, meranie svojej spotreby a aplikáciu efektívnejších alternatív,“ hovoril pracovník SOŠV, ktorý sa okrem iného venuje práve problematike trvalej udržateľnosti.

Následne SOŠV podľa Kováča bude musieť prispôsobiť opatrenia takým spôsobom, aby dospel k uhlíkovej neutralite, čo sa nezaobíde bez uhlíkových kompenzácií. „Týka sa to najmä dopravy, ktorá má v rámci fungovania organizácií, ako je SOŠV, najväčší podiel na celkových emisiách. Samozrejme, v stratégii sú definované aj opatrenia zamerané na zavedenie systému riadenia udržateľnosti podľa štandardu ISO 20121. Ten bol vyvinutý špeciálne pre organizačný výbor OH v Londýne 2012 a odvtedy ho musí spĺňať každý organizátor OH a ZOH. MOV odporúča jeho zavedenie aj národným olympijským výborom.“

Vzhľadom na skutočnosť, že informovanosť o téme trvalej udržateľnosti je v slovenskom športovom hnutí nízka, je dôležité venovať úsilie aj zvyšovaniu povedomia u členských organizácií. „Jedným z príkladov je aj stránka s názvom Udržateľný šport, ktorú pripravujeme. Tá by mala postupne obsahovať čiastkové výstupy stratégie, ako aj užitočné informácie a príklady dobrej praxe z aplikácie princípov udržateľnosti v športe,“ vyjadril sa Igor Kováč.

Dánsky prístup a spolupráca

Národný olympijského výbor a konfederácia športových zväzov Dánska (DIF) združuje 62 členských organizácií, v ktorých je aktívna približne tretina obyvateľov tejto severskej krajiny. „Aj vzhľadom na tento fakt je pre nás trvalá udržateľnosť veľmi dôležitá. Na základe prieskumu sme zistili, že kluby pri tejto otázke potrebujú angažovaných ľudí a vedomosti. Ľudia možno chcú na tom pracovať, ale musia vedieť, čo treba robiť,“ nechala sa počuť Dorthe O. Andersenová.

Preto sa DIF rozhodol stať sa signatárom programu Sports for Climate Action Framework, ktorý vznikol pod patronátom OSN a MOV a ktorý podporuje trvalú udržateľnosť v sektore športu. „Vďaka nemu vznikli špeciálne pracovné skupiny, ktoré dávajú dokopy nástroje, expertov a najlepšiu prax. Myslím si, že najdôležitejší princíp je vynakladanie systematického úsilia v presadzovaní väčšej environmentálnej zodpovednosti.“

Zamestnanci DIF sa zúčastňujú aj na workshopoch o trvalej udržateľnosti. „Chceme v tejto oblasti motivovať a vytvárať aktivity pre zamestnancov. Ide o to, aby sme začali o tom šíriť povedomie. Napríklad môžeme začať takou jednoduchou vecou, že budeme mať vodu v sklenených pohároch a nie v plastových fľašiach,“ myslí si riaditeľka oddelenia pre životné prostredie a plánovanie DIF.

SOŠV vlani začal spolupracovať s DIF v rámci tejto problematiky pod hlavičkou projektu ASAP (As Sustainable as Possible). „Máme s dánskou stranou skutočne veľmi dobré vzťahy a takýmto spôsobom sme ich mohli ešte viac prehĺbiť. Je to jedinečná príležitosť učiť sa od krajiny, ktorá je dlhodobo globálnym lídrom v oblasti udržateľnosti. Spoluprácu hodnotím veľmi pozitívne,“ teší sa Igor Kováč.

SOŠV má v rámci svojej stratégie v úmysle vytvoriť aj manuál, ktorým by sa mohli inšpirovať športové podujatia na Slovensku pri aplikácii opatrení trvalej udržateľnosti. „V tomto sa spoliehame práve na dánsku stranu, ktorá ma v tejto oblasti veľké skúsenosti,“ dopĺňa odborný pracovník SOŠV.

Stratégia udržateľnosti SOŠV nezabúda ani na oblasť športovej infraštruktúry. „Niektoré z opatrení sme diskutovali s Fondom na podporu športu. Je žiadúce, aby sa štandardy udržateľnosti zohľadňovali už v rámci hodnotiacich kritérií jednotlivých výziev spolufinancovania, aby boli žiadatelia vedení k dôslednejšej aplikácií príslušných opatrení do svojich projektov,“ zdôraznil Igor Kováč.

Foto
SOŠV

Environmentálne vzdelávanie

SOŠV má dlhoročnú tradíciu a veľké skúsenosti v rámci olympijskej výchovy. „Chceli by sme preto ešte viac do našich programov implementovať témy trvalej udržateľnosti,“ načrtol Igor Kováč.

Jednou z ciest je aj spolupráca s Alexandrou Madrovou, zakladateľkou občianskeho združenia Planet Lover. Tá sa pri environmentálnom vzdelávaní venuje najmä žiakom stredných škôl. „Ide o mladých, ktorí už majú svoj názor. Zároveň sú ochotní prijať nové myšlienky, rozmýšľať a hľadať nové informácie. Je však škoda, že environmentálna výchova nie je základnou súčasťou vyučovania v našich školách.“

Organizácia Planet Lover sa stala partnerom SOŠV v oblasti environmentálnej výchovy. „Prišli sme s vlastným programom, k čomu nás sčasti prinútila aj koronakríza. Ide o tzv. Ekoworkshop, ktorý funguje ako poobedný krúžok v desiatich slovenských mestách. Pokúšame sa s deťmi pripraviť udržateľné opatrenia, ktoré budeme aplikovať na EYOF v Banskej Bystrici,“ pokračuje Madrová.

Tím odborníkov vybral päť kľúčových segmentov, ako sú napríklad voda, odpad, energia či doprava. „Spomínané opatrenia budeme implementovať pri ubytovaní, na športoviskách, vo fanzónach či v preprave na športoviská. Veríme, že keď tieto opatrenia dobre nastavíme, tak si účastníci dobré zvyky odnesú aj domov do viac ako 50 krajín Európy,“ dodáva Alexandra Madrová.

Buďte pripravení zažiariť
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri